Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/208/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6609200957 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6609200957.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu, sudcov JUDr. Márie Podhorovej a Mgr. Emy Novodomcovej v právnej veci žalobcu K. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XX, R., t. č. bytom R. XX, S., zastúpenému Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom D.. V.. B. XX/X., T. proti žalovanému I. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. T. XX, R., zastúpenému JUDr. Jaroslavom Bánošom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom M. č. XXXX/X, R., o zaplatenie 1.995,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Lučenci zo dňa 10. 02. 2012, č. k. 9C/31/2009 - 174 a žalovaného do výroku o trovách konania, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 1.995,- eur s príslušenstvom zamietol a žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že medzi ním a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej mali byť odovzdané žalovanému peňažné prostriedky tvrdené žalobcom v podanej žalobe. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Žiadal rozhodnutie okresného súdu zmeniť a podanej žalobe vyhovieť, prípadne tento zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa názoru žalobcu okresný súd neúplne zistil skutkový stav, nakoľko vo veci nevypočul navrhovaného svedka U. B., bytom R., A. X. Podľa názoru žalobcu preukázal to, že žalovanému boli na základe dohodnutej zmluvy o pôžičke poskytnuté finančné prostriedky zaslané na jeho účet najskôr v sume 5.000,- Sk a neskôr v sume 27.000,- Sk. Bol toho názoru, že žalovaný neobjasnil, že z akého dôvodu mu boli na účet prevedené finančné prostriedky žalobcom. Okresný súd teda nedostatočne vyhodnotil aj skutkový stav veci a potom aj vec nesprávne právne posúdil. Vzhľadom na uvedené preto žiadal žalobca podanému odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť. Proti rozsudku okresného súdu do výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný. V dôvodoch odvolania poukazuje na to, že v danom konaní bol žalovaný úspešný, preto mu patrí podľa ust. § 142 ods. 1 OSP náhrada trov konania. Je toho názoru, že v danej veci neboli splnené podmienky pre použitie ust. § 150 OSP. V tejto súvislosti poukazoval práve na to, že to bol žalobca, ktorý vyvolal vo vzťahu k žalovanému a členom jeho rodiny viacero súdnych konaní, v ktorých úspešný nebol. Už vzhľadom na túto okolnosť potom v danej veci nemal súd použiť ust. § 150 OSP. Žiadal preto vo výroku o trovách konania rozhodnutie okresného súdu zmeniť a priznať žalovanému náhradu trov konania vo výške 497,76 eur. Žalovaný tiež podal vyjadrenie na odvolanie žalobcu v ktorom žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Podľa názoru žalovaného okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy aj primeraným spôsobom vyhodnotil a vyvodil z toho aj správny právny záver. Odvolanie žalobcu nepovažoval preto za dôvodné. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že okresný súd nevypočúval svedka B., tak v tejto súvislosti treba poukázať na to, že samotný žalobca nevedel preukázať kde sa menovaný svedok má nachádzať. Pokiaľ ide o pôžičku peňazí, tak bolo nesporne preukázané, že pôžičku si zobral žalobca od spoločnosti Provident Financial s. r.o., so sídlom Gr? sslingova 7, Bratislava. Nebolo preukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným. V tomto smere okresný súd správne vyhodnotil vykonané dokazovanie. Pokiaľ teda okresný súd žalobu žalobcu zamietol, považoval žalovaný rozhodnutie okresného súdu za vecne správne. Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a tento v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. V zmysle ust. § 213 ods. 1 OSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7 . § 213 ods. 1 OSP. Odvolací súd je tiež rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 OSP). Z obsahu spisu vyplýva, že súdom bolo dané účastníkom konania poučenie, podľa ust. § 120 ods. 4 OSP o tom, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach v ktorých na nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliadne. Po tomto poučení právny zástupca žalobcu ponechal na úvahe súdu výsluch svedka U. B., ktorého adresu nevedeli uviesť. Právny zástupca žalovaného ponechal na úvahe súdu, či bude prešetrovať okolnosť, že žalobca so svojou družkou chodia hrávať do A. a majú z toho finančné prostriedky. Okresný súd k navrhovaným dôkazom nepristúpil a uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Vzhľadom na to, že v rámci odvolacieho konania nebol dôvod na doplnenie dokazovania, ani opakovanie dôkazov, vychádzal krajský súd zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a preto vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP. V zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, tento vyhodnotil v súlade s ust. § 132 OSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 OSP. Odvolací súd sa s dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa stotožňuje a na tieto odkazuje. Spornou okolnosťou v danej veci bolo, či medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke na základe ktorej žalobca uplatňoval voči žalovanému zaplatenie 1.995,- eur s príslušenstvom. V zmysle ust. § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených a zastupiteľných vecí na voľné nakladanie, prípadne spotrebovanie a dlžník sa zaväzuje vrátiť vec rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou nakoľko na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka (pri peňažnej pôžičke) alebo odovzdaním z ruky do ruky (pri nepeňažnej pôžičke). Pojmovým znakom zmluvy o pôžičke je určenie zmluvných strán (veriteľ a dlžník) prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy, dočasnosť zmluvného vzťahu a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Predmetom zmluvy o pôžičke môžu byť len druhovo určené veci, ktoré sú zastupiteľné. Najčastejšie sú predmetom pôžičky peniaze. V takomto prípade je dlžník povinný vrátiť veriteľovi požičanú sumu peňazí. Na vznik zmluvy o pôžičke nepostačí dohoda o jej obsahu, nakoľko ide o tzv. reálnu zmluvu a na jej uzavretie sa vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. V prípade, že dlžník vo vzťahu k veriteľovi si nesplnil svoju povinnosť vrátiť vec, môže veriteľ s úspechom uplatniť žalobu vrátenie pôžičky ak svoj nárok vie preukázať. V spore o vrátenie požičanej sumy má veriteľ ako žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že žalovanému poskytol finančné prostriedky a žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Na veriteľovi spočíva dôkazné bremeno nielen ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke, ale že podľa nej bolo dlžníkovi plnené. Túto skutočnosť môže veriteľ preukázať písomnou zmluvou o pôžičke. Ak veriteľ takúto písomnosť nemá k dispozícii, tak poskytnutie pôžičky musí preukázať inými dôkaznými prostriedkami. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uzavrel pôžičku so spoločnosťou Provident Financial, s. r. o. so sídlom Gr?sslingova 7, Bratislava, podľa ktorej výška pôžičky činila 1.327,76 eur (40.000,- Sk). Súhrnný poplatok bol dohodnutý medzi žalobcom a Provident Financial, s . r. o., so sumou 1.009,10 eur (30.400,- Sk). Žalobca sa tak zaviazal spoločnosti zaplatiť celkom sumu 2.336,85 eur (70.400,- Sk). Žalobca však tvrdil, že uvedenú pôžičku uzatvoril so spoločnosťou Provident Financial, s. r. o. z dôvodu, aby finančné prostriedky v hotovosti v sume 40.000,- Sk mohol odovzdať žalovanému, na základe toho, že sa tak ústne dohodli. Písomná zmluva o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená nebola, lebo žalobca nevedel takúto zmluvu ani dokladovať. Žalovaný v konaní popieral, že by so žalobcom uzatváral zmluvu o pôžičke peňazí a to aj čo len ústnou formou. Poukazoval na to, že pri uzatváraní žiadnej zmluvy o pôžičke nebol. O tom svedčí aj samotná výpoveď žalobcu K. R. pred dožiadaným súdom, v ktorej uviedol, že pokiaľ išlo o zmluvu o pôžičke bolo to tak, že k žalobcovi domov prišla pani T. a okrem nej tam bol žalobca pani S. a pán B. a bola tam tiež aj pani S., matka žalovaného. Žalovaný tam vtedy nebol. Peniaze si žalobca požičal preto, aby následne mohol ďalej požičať žalovanému. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal to, že by pôžička peňazí od Provident Financial, s. r. o., so sídlom Gr? sslingova 7, Bratislava bola vzatá práve preto, aby tieto finančné prostriedky boli požičané žalovanému. Žalobca nepreukázal, že by mal uzatvoriť pôžičku práve so žalovaným, keď tento v čase uzatvárania pôžičky nebol prítomný. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný bol u žalobcu skôr, tak túto okolnosť v konaní nepreukázal. Z výpovede svedkyne B.. K. S. nevyplýva, že by pôžička peňazí bola uzatvorená práve medzi žalobcom a žalovaným. Z jej výpovede vyplýva, že S. veľmi potrebovali peniaze a vedeli o tom, že keď sa vezme pôžička 40.000,- Sk, tak, že sa bude musieť vrátiť suma 70.400,- Sk. Ani táto svedkyňa teda nepotvrdila, že by konkrétne bola uzatvorená zmluva o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným. Naviac poukázala na to, že brala pôžičku asi dvakrát pre I. S., matku žalovaného. Pokiaľ na účet žalovaného došla z účtu svedkyne B.. K. S. suma najskôr 5.000,- Sk a potom 27.000,- Sk tak táto okolnosť ešte neznamená, že to bolo na základe zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že on pracuje v zahraničí a právo dispozície s účtom majú aj jeho rodičia. V tejto súvislosti treba poukázať aj na to, že na účet žalovaného nebola zložená suma 40.000,- Sk ako táto mala byť požičaná. Svedkyňa B.. K. S. uviedla , že zo sumy 40.000,- Sk si zobrala sumu 5.000,- Sk čo predstavovali peniaze, ktoré mala zo svojho vlastníctva poslať pre žalovaného. Preto boli posielané pre žalovaného len finančné prostriedky 32.000,- Sk. Zvyšok suma 8.000,- Sk boli finančné prostriedky, ktoré si mal ponechať žalobca na zaplatenie splátok v prospech Provident Financial, s. r. o. so sídlom Gr?sslingova 7, Bratislava. Malo ísť o sumu 8.000,- Sk. Ak si však svedkyňa zo sumy 40.000,- Sk ponechala sumu 5.000,- Sk a na účet žalovaného mala byť zaslaná suma 32.000,- Sk, potom nezodpovedá jej tvrdeniu, že žalobca si na úhradu splátok mal ponechať celkom sumu 8.000,- Sk. Výpoveď uvedenej svedkyne preto ani krajský súd nepovažoval za vierohodnú. Pokiaľ teda aj na účet žalobcu boli zaslané od svedkyne B.. K. S. nejaké finančné prostriedky, tak nebolo preukázané, že by to bolo z titulu uzatvorenej pôžičky medzi žalobcom a žalovaným. V tejto súvislosti svedkovia I. S. a I. S. vo svojich výpovediach poukázali na to, že zo strany žalovaného mala byť žalobcovi poskytnutá hudobná aparatúra za ktorú mal tento žalovanému zaplatiť. Teda účel platieb mohol byť aj iný, ako tvrdil žalobca. Pri rozhodovaní okresný súd prihliadol v rámci hodnotenia dôkazov aj na to, že vzťahy medzi žalobcom a rodičmi žalovaného I. S. a I. S. a jeho sestrou I. S. sú narušené. Vyplýva to aj zo súdnych konaní, ktoré sa medzi žalobcom a I. S. viedli. V konaní 17C/30/2009 vedeného na Okresnom súde v Lučenci sa žalobca domáhal proti I. S. zaplatenia sumy 488,60 eur s príslušenstvom. Uvedenú sumu žaloval z titulu uzatvorenej zmluvy o pôžičke, ktorú mal uzatvoriť obdobným spôsobom ako v danej veci. V tomto konaní sa mu však nepodarilo preukázať, že by medzi žalobcom a I. S. bola uzatvorená zmluva o pôžičke a preto návrhu žalobcu nebolo vyhovené. Vzhľadom na to, že v danej veci medzi žalobcom a žalovaným nebola preukázaná žiadna písomná zmluva o pôžičke peňazí, ale ani iným spôsobom nebolo preukázané, že by medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, tak správne okresný súd vyhodnotil daný skutkový stav takým spôsobom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ za daných okolností okresný súd žalobu žalobcu zamietol, považuje aj krajský súd rozhodnutie okresného súdu za vecne správne a preto ho v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, tak okresný súd vzhľadom na okolnosti danej veci blízky rodinný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ako aj na konania, ktoré medzi žalobcom a rodinnými príslušníkmi konania prebiehali, zdravotný stav žalobcu a jeho sociálne a majetkové pomery, tieto správne vyhodnotil ako okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalovanému aj keď mal vo veci úspech nepriznal za použitia § 150 ods. 1 OSP náhradu trov koannia. Záver okresného súdu o použití § 150 OSP považoval aj krajský súd za správny a použiteľný aj pri náhrade trov odvolacieho konania, preto aj keď v odvolacom konaní žalovaný mal úspech, krajský súd mu z vyššie uvedených dôvodov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie bolo prijaté krajským súdom pomerom hlasov senátu X : X. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.