Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/83/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6609204618 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6609204618.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu A. K. - AXOL, s miestom podnikania Banská Bystrica, Moskovská 12, IČO: 14244543, zast. JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou so sídlom Nám. l.mája 11, Rožňava proti žalovanému A. K., bytom E. H. Q., ul. Z. D. XXX/X, zast. JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom so sídlom v Lučenci, Dr. Herza 12, o zaplatenie 1.640,33 Eur o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 13 Cb/140/2009-228 zo dňa 9.1.2012 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 13 Cb/140/2009-228 zo dňa 9.1.2012 v napadnutej časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 1.586,66 Eur spolu s 10 % úrokom z omeškania od 15.2.2009 do zaplatenia a v časti výroku o trovách konania potvrdzuje. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 94,80 Eur na účet právnej zástupkyne žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresný súd Lučenec č.k. 13 Cb/140/2009-228 zo dňa 9.1.2012 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.586,66 Eur spolu s 10 % úrokom z omeškania od 15.2.2009 do zaplatenia, v časti o zaplatenie istiny 53,67 Eur žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 91,53 Eur, a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.329,33 Eur na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Márie Ďurajovej. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, zmluvou o dielo, faktúrami, odovzdávajúcim a preberajúcim protokolom, cenovou ponukou, deklaráciou o zhode, správou odborného pracovníka vyhradených technických zariadení Z. Q., znaleckým posudkom súdneho znalca P.. F. T., výzvou na vstup do objektu a záznamom o odstránení vád. Uviedol, že navrhovateľ sa domáhal proti odporcovi práva na zaplatenie ceny diela za dodávku a montáž priemyselnej brány na základe zmluvy o dielo zo dňa 10.11.2008. Žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo č. 208110114 dňa 10.11.2004, predmetom ktorej bola dodávka a montáž priemyselnej sekčnej brány o rozmere 3750mm x 3750mm. Zmluvné strany v diele špecifikovali predmet - l kus sekčnej zateplenej brány so šírkou stavebného otvoru 3750 x 3730 mm, s priemyselným pohonom ovládaným tlačítkom, odblokovanie, reťaz. V článku VIII. bod l. účastníci konania dohodli v rámci osobitných dojednaní možnosť odstúpenia od zmluvy písomnou formou, pričom objednávateľ mal právo účtovať penále za každý pracovný deň omeškania dohodnutého termínu plnenia v zmysle zmluvy vo výške 0,05 % z ceny diela bez DPH. V článku VII. bod 2. zmluvy objednávateľ sa zaviazal prevedené dielo prevziať a zaplatiť dohodnutú cenu, pričom dodaný a namontovaný materiál zhotoviteľom v zmysle zmluvy o dielo bol majetkom zhotoviteľa do doby zaplatenia diela objednávateľom. V článku VIII. bod 3. zmluvy o dielo, objednávateľ bol informovaný o ďalších možnostiach ovládania, prídavných zariadeniach s tým, že nepožaduje iné riešenie dodávky. Faktúrou č. 2080015 zo dňa 10.11.2008 žalobca vyfaktúroval žalovanému zálohu vo výške 1.586,67 Eur s DPH, ktorú žalovaný uhradil. Následne faktúrou č. 20901002 zo dňa 2.2.2009 vyfaktúroval žalobca žalovanému sumu 1.333,34 Eur s DPH za dodávku a montáž priemyselnej sekčnej brány s pohonom, titulom doplatku ceny diela a penále od 8.12.2008 do 18.12.2008 vo výške 10,67 Eur a dopravné Banská Bystrica - E. H. Q. vo výške 55,76 Eur. Súd prvého stupňa uviedol, že v odovzdávacom a preberacom protokole zmluvné strany konštatovali ukončenie montáže a uvedenie brány do prevádzky dňa 24.1.2009 s poznámkou, že dielo bolo odovzdané so závadami. Objednávateľ pripomienkoval, že zmluva nebola dodržaná vo viacerých bodoch, brána nebola dodaná, ani namontovaná v stanovenom termíne, t.j. prvý decembrový týždeň r. 2008, profily brány neboli dodané od nemeckého, ale od francúzskeho výrobcu, tak ako to bolo pri podpise zmluvy dohodnuté. Súd prvého stupňa posúdil aj v odovzdávací a preberací protokol, ktorý predložil žalovaný. V ňom boli uvedené vady tak, že dodaná brána bola o 20 cm užšia ako bol stavebný otvor a horné koľajnice o 35 cm nižšie, ako bola dohoda pri meraní stavebného otvoru. Boli vytýkané aj vady, že pri zdvíhaní brány smerom hore, kľučka personálnych dverí sa zachytávala o preklad, ktorý treba vysekať, a naviac používaním kľučka zostala ošúchaná. Objednávateľ namietal, že puká v spojoch pri dvíhaní brány , pri bráne hore nefunguje tlačítko „ STLAČIŤ“ a brána automaticky nevychádza hore. Tlačítko sa musí podržať, pričom návod na obsluhu neuvádza nutnosť takéhoto postupu. Namietal, že v personálnych dverách sú veľké škáry v spojoch dverí, je veľký priechod tepla a dochádza k úniku tepla. Na pántoch dverí sú niektoré skrutky pretočené a chýba kus tesniacej gumy. Z dôvodu výskytu vád diela bola dohodnutá s navrhovateľom konečná suma na 2 655,51 Eur, z takto upravenej ceny žalovaný mal sumu 331,94 Eur doplatiť až po odstránení závad. Žalovaný odmietol doplatiť cenu diela, z dôvodu predčasne podanej žaloby, pretože k riadnemu odovzdaniu diela nedošlo spôsobom, ktorý je uvedený v článku VI. bod 2.zmluvy o dielo. Odovzdávací a preberací protokol nemá zmluvné dohodnuté náležitosti, brána nebola odovzdaná vo funkčnom stave a k odovzdaniu ani prevzatiu diela nedošlo ani na základe protokolu. Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení svojho rozsudku cituje základné ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o dielo ( § 536a nasl.) Konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o dielo č. 02/2006 zo dňa 25.8.2006. V zmluve o dielo účastníci v zmluve si dohodli cenu diela vo výške 3.173,34 Eur vrátane DPH. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané tvrdenia žalovaného, že na základe vzájomnej dohody so žalobcom došlo k zníženiu ceny diela na sumu 2,655,51 Eur. Zmluva o dielo bola uzavretá v písomnej forme a v prípade, že by došlo k dohode medzi účastníkmi konania ohľadne zmeny zmluvy v ústnej forme, tak takáto dohoda by bola neplatná. Súd prvého stupňa k povinnosti žalovaného doplatiť cenu diela uviedol, že podstatné je, či dielo bolo vykonané riadne a odovzdané objednávateľovi. V tejto súvislosti poukázal na výsluch účastníkov konania, z ktorého zistil, že po ukončení diela žalobca vyhotovil odovzdávací a preberací protokol, ktorý žalovaný prevzal , do protokolu dopísal vady diela, protokol podpísal a následne zaslal žalobcovi prostredníctvom pošty. Súd prvého stupňa konštatoval, že zo správania žalovaného nie je možné vyvodiť, že by predmetné dielo neprevzal, resp., že nemal vôľu dielo prevziať. Podstatnou skutočnosťou je, či dielo v čase, keď bola ukončená montáž a dielo malo byť odovzdané, trpelo vadami, ktoré bránili jeho riadnemu ukončeniu a prevzatiu. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že námietka ohľadne rozmerov montážneho otvoru bola vyriešená dohodou medzi žalobcom a žalovaným ešte pred montážou odstránením vady, vada, ktorá spočívala v tom, že sa zachytávala kľučka personálneho otvoru pri pohybe brány bola odstránená utiahnutím skrutiek. Š Navrhovateľ sa domáhal proti odporcovi práva na zaplatenie ceny diela za dodávku a montáž priemyselnej brány na základe zmluvy o dielo zo dňa 10.11.2008. Ďalšia vada, ktorá sa prejavovala pukaním brány v spojoch pri dvíhaní , z hľadiska vadnosti diela vylúčil revízny technik Z. Q. a aj súdny znalec P.. T.. Žalovaný namietal pri prevzatí diela spôsob ovládania brány, keď uvádzal, že brána automaticky hore nevychádzala, a tlačidlo umožňujúce jej otváranie muselo byť po celý čas otvárania niekým držané. Súd prvého stupňa konštatoval, že pôvodné zapojenie brány nebolo v súlade s návodom na použitie, čo potvrdil aj žalobca a takéto zapojenie brány potvrdil aj svedok Z. Q.. Tento svedok zároveň uviedol, že po jeho odbornom zásahu bolo ovládanie brány zosúladené s návodom na použitie. Súdny znalec P.. T. uviedol, že obidva spôsoby zapojenia brány sú možné, nejedná sa v tomto smere o funkčnú vadu, lebo zapojenie v stave, v akom sa nachádzalo pri jeho ohliadke ( po odbornom zásahu technika Z. Q. ), je zapojenie v súlade s návodom na použitie. Súd prvého stupňa vyvodil záver, táto vada z hľadiska funkčnosti a bezpečnosti nemá na prevádzku brány väčší dosah. Zároveň zdôraznil, že zlé zapojenie brány, na ktoré žalovaný poukazoval ako na vadu, nebolo v čase preberania protokolu vytýkané, hoci táto vada musela byť v čase montáže a prevádzania brány dňa 24. 1.2009 zrejmá a v čase rozhodovania súdu ovládanie brány bolo zmenené na spôsob, ktorý žalovaný požadoval. K ďalším námietkam žalovaného, že v čase odovzdania a prevzatia diela mali byť v personálnych dverách veľké škáry, ktoré mali vplyv na veľký prechod tepla, boli pretočené skrutky na pántoch, chýbal kus tesniacej gumy, súd prvého stupňa uviedol, že tieto tvrdenia žalovaného v konaní neboli žiadnym dôkazom preukázané, žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Za podstatnú vadu v čase odovzdania a prevzatia diela súd prvého stupňa považoval založenie brzdy brány pri prepustení pružiny, ktorá bola otočená opačne, tak ako to vyplýva zo správy revízneho technika Z. Q.. Pri preberaní diela žalovaný túto vadu nenamietal, pretože išlo o vadu skrytú, o tejto vade žalovaný nemohol vedieť, avšak po tom, ako vada bola identifikovaná revíznym technikom, túto vadu žalovaný nenotifikoval zhotoviteľovi a ani vo vzťahu k nej si žiadne právo z vád neuplatnil. K námietke žalovaného ohľadne veľkosti montážneho otvoru, súd prvého stupňa konštatoval, že po vzájomnej dohode medzi žalobcom a žalovaným veľkosť montážneho otvoru bola vyriešená a nemala vplyv na funkčnosť ani bezpečnosť predmetu diela. Námietky žalovaného týkajúce sa skutočnosti, že dielo bolo dodané v mesiaci január 2009 a nie prvý týždeň v decembri 2008, ako aj námietky ohľadom výrobcu komponentov súd prvého stupňa považoval za právne irelevantné, pretože objednávateľ si v zmluve neurčil konkrétneho dodávateľa komponentov a k dodania diela nevyvodil voči zhotoviteľovi žiadne právne kroky. Nedodržanie lehoty vo vzťahu k uplatneniu si práva zo zodpovednosti za vady diela samo o sebe je právne irelevantné. Súd prvého stupňa s poukazom na výpoveď svedka Z. Q. a najmä z ohliadky brány, ktorú uskutočnil súdny znalec P.. F. T. , mal preukázané ,že brána je plne funkčná a prevádzky schopná. Zo strany žalobcu došlo k riadnemu vykonaniu diela, vytýkané vady v čase, keď dielo malo byť zo strany žalovaného prevzaté, v skutočnosti vadami neboli, resp. boli odstránené . Žalovaný nemal žiadny iný dôvod, pre ktorý by dielo nemohol prevziať v čase, kedy bola spísaná zápisnica o jeho odovzdaní a prevzatí , t.j. dňa 24.1.2009. Dielo malo skrytú vadu spočívajúcu v chybnej montáži brzdy brány, keďže žalovaný túto vadu potom čo vyšla najavo žalobcovi nenotifkoval, neuskutočnil voľbu práva zodpovedajúceho predmetnej vade, nič nebráni tomu aby si žalobca uplatnil právo na doplatenie ceny diela. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa žalobe v časti 1.586,66 Eur vyhovel. Vo zvyšku žalobu zamietol, pretože suma 53,67 Eur presahuje dohodnutú výšku ceny diela. Súd prvého stupňa priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 10 % z dlžnej sumy v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného ku dňu 15.2.2009 a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Náhradu trov konania pomerne rozdelil vzhľadom na to, že účastník vo veci mal úspech len čiastočný. Proti rozsudku v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 1 586,66 Eur s spolu s 10 % úrokom z omeškania od 15.2.2009 do zaplatenia a v časti výroku o trovách konania podal žalovaný odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Požadoval, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku zmenil žalobu zamietol, a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy prvostupňového aj odvolacieho konania. V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil otázky, ktoré mu uložil odvolací súd v zrušujúcom uznesení. Nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že mal vôľu dielo prevziať. Tento skutkový záver vyvracia jeho faktické konanie dňa 24.1.2009, jeho následné konanie v ďalšom čase a tiež samotné konanie žalobcu. Dňa 24.1.2009 - po ukončení montáže diela žalovaný nemal záujem tieto prevziať a dielo ani neprevzal. Je pravdou, že žalobca mu po skončení montážnych prác dňa 24.1.2009 vo večerných hodinách odovzdal listinu s označením Odovzdávací a preberací protokol. Túto listinu odmietol podpísať z dôvodu, že dielo nepovažoval za riadne vykonané. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že vady, pre ktoré dielo nechcel prevziať spísal do listiny s označením Odovzdávací a preberací protokol a takto upravenú listinu následne zaslal žalobcovi. Súd prvého stupňa mal toto jeho konanie hodnotiť v súlade s ustanovením § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je potrebné právne úkony vykladať nie len podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa vôle toho, kto právny úkon urobil a teda mal vyhodnotiť tento prejav úpravu vôle ako nesúhlas s prevzatím diela, ktoré nebolo riadne zhotovené. Okrem toho poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje spôsob prijímania návrhu. Podľa názoru odvoľateľa toto ustanovenie je aplikovateľné aj na právny vzťah pri odovzdávaní a preberaní diela. Pokiaľ k podpisu odovzdávacieho protokolu s obsahom navrhnutým žalobcom nedošlo dňa 24.1.2009 a žalobcovi bol doručený taký odovzdávací protokol, ktorý žalovaný upravil a zmenil, tak nemohlo dôjsť takýmto spôsobom k písomnému potvrdeniu o odovzdaní a prevzatií diela. Tvrdí , že odovzdávací a preberací protokol zo dňa 24.1.2009 nie je spôsobilým dôkazom o prevzatie riadne zhotoveného diela. Namietal, že ani z iných okolností, ktoré sa udiali dňa 24.1.2009 sa nedá vyvodiť záver, že dielo bolo riadne odovzdané. Brána bola dňa 24.4.2009 ( t.j. 3 mesiace po údajnom odovzdaní ) nespôsobilá z hľadiska bezpečnosti a nevyhovovala bezpečnej prevádzke. Žalobca postupoval zjavne protiprávne, keď dňa 24.1.2009 trval na prevzatí diela za stavu, kedy odovzdané dielo ešte nebolo objektívne možné považovať za dokončené v súlade s jeho určením a spôsobilé bezpečnej obvyklej prevádzke. Predmetné dielo v technickom prevedení predstavovalo v relevantnom čase pre obsluhujúce osoby vážne ohrozenie v dôsledku nefunkčnosti bezpečnej brzdy sekčnej brány a opačného zapojenia ovládania jeho pohybu. Odborný záver o tom, že dodané zariadenie nevyhovuje bezpečnej prevádzke bol vykonaný autorizovanou osobou v dobe po 3 mesiacoch od dátumu 24.1.2009, kedy žalobca trval na prevzatí diela a nárokoval si právo na zaplatenie ceny diela. Postup žalobcu dňa 24.1.2009, ktorý smeroval k odovzdaniu diela v technickom stave, ktorý jednoznačne nezodpovedal požiadavkam príslušných bezpečnostných predpisov bol účelový, so zjavným zámerom dosiahnuť čo najskoršiu úhradu zostatku ceny diela. Z dôvodu preukázanej existencie vysokého bezpečnostného rizika pri bežnej manipulácii, postup žalobcu nemožno objektívne považovať ako konanie, ktoré by bolo v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, preto mu nie je možné priznať právnu ochranu spočívajúcu v tom, že dielo sa aj za absencie jeho technickej bezpečnosti dalo považovať za riadne zhotovené. Za neprijateľný považuje názor súdu prvého stupňa uvedený v odôvodnení rozsudku na strane 9 druhý odsek; že sa jednalo o dielčiu vadu, ktorej odstránenie bolo viazané na uplatnenie notifikácie zo strany žalovaného. Z hľadiska aplikácie práva nie je možné stotožňovať pojem a právny režim nevykonaného diela s pojmom popisu zistenej vady aj notifikácie. Dielo musí byť primárne riadne vykonané, v tomto stave zhotoviteľom odovzdané a objednávateľom prevzaté. Až po týchto právnych úkonoch môžu byť uplatnené nároky zo zistených vád. Vykonané dielo nemôže byť predmetom relevantného odovzdania a prevzatia. Tvrdí, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie plnej výšky ceny diela, pokiaľ by mu zaplatil zvyšnú časť ceny diela, došlo by k zjavnej nerovnováhy dvojstranného sinalagmatického vzťahu medzi zhotoviteľom a objednávateľom. Zhotoviteľ by obdržal finančné plnenie zodpovedajúce riadnemu vykonaniu dohodnutého diela, pričom na druhej strane by bolo objednávateľovi odovzdané dielo, ktoré nie je bezpečné a nie je spôsobilé na obvyklú prevádzku a je nefunkčné. Na záver zdôraznil, že dielo dňa 24.1.2009 nebolo riadne zhotovené, nebolo mu odovzdané, pretože malo vady, pre ktoré nebolo spôsobilé na užívanie a s týmito vadami dielo žalovaný ani nemohol prevziať. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná predčasne, žalovaný sa nemohol dostať do omeškania so zaplatením žalovanej istiny a preto žalobcovi nevzniklo ani právo na zaplatenie úroku z omeškania. K odvolaniu sa vyjadril žalobca a požadoval, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku potvrdil ako vecne správny. Žalobca dielo riadne odovzdal, žalovaný dielo riadne prevzal v súlade s ustanovením § 554 ods. 1 v súlade s ústanovením § 554 ods. 6 Obchodného zákonníka. O odovzdaní diela bol spísaný protokol. Vady uvedené na prednej strane protokolu nerobili dielo nefunkčným. Dielo bolo a je užívania schopné, čo potvrdil znalec a svedok p. Q.. Navrhovateľ namietal premlčanie nároku zo skrytých vád, ktoré žalovaný neuplatnil voči žalobcovi bez zbytočného odkladu po tom, ako prípadné vady zistil. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď žalobe o doplatenie ceny diela vyhovel. Postup súdu prvého stupňa je v súlade aj s právnym záverom odvolacieho súdu v uznesení č.k. 41 Cob/195/2011-210 zo dňa 31.10.2011. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobca splnil svoj záväzok v zmysle § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka a dielo pre žalovaného vykonal. Žalovaný v zmysle § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka vykonané dielo prevzal. V súlade s § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobcovi vykonaním diela vznikol nárok na cenu v zmysle § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vady, ktoré boli uvedené pri odovzdaní a preberaní diela boli následne hneď aj odstránené, pričom predmet diela zodpovedal výsledku určenému v zmluve. Žalovaný vadu diela, ktorá vznikla po odovzdaní diela neoznámil žalobcovi vo v čas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení a neuplatnil si nárok z vád diela. Túto skutočnosť namietal žalobca ako zhotoviteľ diela. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku, žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 336 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odvolací súd preskúmal aj odvolaním napadnutý rozsudok v časti výroku o trovách konania. Zistil, že súd prvého stupňa o trovách konania správne rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., a náhradu trov konania pomerne rozdelil vzhľadom na to, že účastník mal vo veci úspech len čiastočný. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, už podrobnejšieho zdôvodnenia svojho rozhodnutia ( § 219 ods. 2 O.s.p. ) . Z uvedených dôvodov odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech žalobcu, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný. Trovy žalobcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci vyjadrenie k odvolaniu vo výške 71, 37 Eur , plus režijný paušál vo výške 7,63, plus 20 % DPH vo výške 15,80 Eur podľa § 14 ods. 1 písm.b) § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy odvolacieho konania žalobcu spolu predstavujú sumu 94,80 Eur. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.