Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/291/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6609207575 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6609207575.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu C + K Consulting, spol. s r.o., so sídlom Rybničná 40, Bratislava, IČO: 36 795 216, právne zast. JUDr. PaeDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, advokátom so sídlom Karloveská 3154/32, Bratislava, proti žalovanej N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, R. nad B., právne zast. Ulianko & Holčík, s.r.o. so sídlom Nám. SNP 41, Zvolen, o zaplatenie sumy 310,68 Eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 13Cb 180/2009-600 zo dňa 08.augusta 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 13Cb 180/2009-600 zo dňa 08. augusta 2011 v napadnutej časti výroku o zaplatenie sumy 310,68 Eur p o t v r d z u j e . Vo zvyšnej napadnutej časti týkajúcej sa zaplatenia 18% úroku z omeškania ročne zo sumy 310,68 Eur od 29.06.2009 do zaplatenia a výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu zo dňa 08.augusta 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 310,68 Eur s úrokom z omeškania vo výške 18% ročne od 29.06.2009 do zaplatenia a trovy konania v sume 2.964,86 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné uzavretie zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 03.07.2007, na základe ktorej žalovaná vykonávala pre žalobcu obchodnú činnosť ako sprostredkovateľka, pričom zmluva a ani Všeobecné zmluvné podmienky pre poradcov (ďalej len „VZP“), ktoré sú jej súčasťou nemajú ustanovenia týkajúce sa poskytnutia zálohy na budúcu províziu pre sprostredkovateľov. Nebolo tiež sporné, že žalovaná dňa 06.07.2007 obdržala na účet od žalobcu bezhotovostnú platbu v sume 28.000,-Sk. Spornou skutočnosťou tiež nebolo ukončenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou ku dňu 16.02.2009. Sporným medzi účastníkmi bolo, či poskytnutá platba v mesiaci júl 2007 bola zálohou na budúce provízie tak, ako to tvrdil žalobca alebo či sa jednalo o nenávratný príspevok poskytnutý žalobcom žalovanej za účelom jej motivácie, ako aj iných sprostredkovateľov k vstupu do právneho vzťahu so žalobcom a ukončeniu predchádzajúceho právneho vzťahu so spoločnosťou CAPITOL, a.s., ako to tvrdila žalovaná. Okresný súd uviedol, že poskytnutím zálohy žalovanej predtým, než začala reálne vykonávať pre žalobcu činnosť podľa zmluvy o sprostredkovaní sledoval žalobca cieľ dočasne preklenúť možné finančné problémy, ktoré mohli pre žalovanú vzniknúť tým, že za prvé 2 mesiace sa u nej nepredpokladal žiaden príjem. Žalovaná v konaní nepreukázala jej tvrdenie, že vyplatením dvoch záloh na províziu žalobcom došlo k uzavretiu tzv. nepomenovanej zmluvy a že druhú časť zálohy na províziu uhradenú v júli 2007 žalovaná nebola povinná vrátiť žalobcovi, pretože išlo o nenávratné plnenie. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že prvá časť zálohy na provízie bola žalobcovi vrátená formou jej započítania s províziami žalovanej, čo žalovaná ani nenamietala. V čl. III VZP, upravujúceho výkonnostno-postupový systém, sú v bodoch 3, 5, 7 upravené rôzne druhy provízií naviazané na činnosť žalovanej ako poradcu, resp. tímu, teda provízie za vlastnú produkciu, za tímovú produkciu a za dosiahnuté výsledky, pričom žiadna z provízií upravených vo VZP nie je charakterom a ani obsahom totožná so zálohou na províziu, ktorú žalobca poskytol žalovanej po uzavretí zmluvy o sprostredkovaní a ani žalovaná neuviedla, že by záloha na provízie bola svojim obsahom podriadená pod niektorú z provízií upravených vo VZP. Ďalej okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že poskytnutiu zálohy na provízie predchádzalo dňa 20.06.2007 stretnutie v Banskej Bystrici, na ktorom K. R. E. (ako jeden z dvoch zakladajúcich spoločníkov žalobcu) prezentoval podnikateľské zámery založenej spoločnosti žalobcu, ktorá v tom čase ešte nebola zapísaná v obchodnom registri a na ktorom prítomných 250 až 300 osôb, vrátane žalovanej, informoval o založení novej spoločnosti a o možnostiach pre ňu pracovať, pričom na tomto stretnutíA.í R. E. prezentoval aj skutočnosti ohľadom vyplatenia určitých čiastok budúcim obchodným zástupcom, spôsobu ich výpočtu a vrátenia, ako určitých zámerov, podmienok a vízií za predpokladu, že sa splní celý rad iných skutočností, ako napr. bude uzavretá zmluva so spoločnosťou AXA, a.s., táto spoločnosť poskytne žalobcovi finančné prostriedky, podnikateľská činnosť žalobcu sa bude vyvíjať priaznivo a pod. Ústne vyhlásenia prísľubu osobouW. nepovažoval okresný súd za záväzný verejný prísľub podľa ust. § 850 Obč.zák., pretože nespĺňal základné zákonom stanovené podmienky. Okresný súd poukázal na to, že základným znakom verejného prísľubu je záväzok vyhlasovateľa, že zaplatí odmenu alebo poskytne plnenie tomu, kto splní ním vyhlásené podmienky. Ide o jednostranný právny úkon - sľub, pričom odmenou môže byť akékoľvek peňažné plnenie, resp. hmotná odmena. Verejným prísľubom je konanie, keď sľubujúci adresuje sľub, že bude plniť, resp. že poskytne plnenie alebo odmenu určitému, bližšie konkretizovanému subjektu. Len v prípade, ak by tento splnil podmienky prísľubu, mohlo by sa jednať o nepomenovaný záväzok podľa ust. § 51 Obč.zák. a na základe analogickej aplikácie zákona podľa ust. § 853 Obč.zák. by mohlo dôjsť k aplikácii ust. § 851 a § 852 Obč.zák. na nepomenované vzťahy obsahom a účelom najbližšie pomenovanému záväzku uvedenému v Občianskom zákonníku (ak prísľub neustanovuje inak). Žiaden z adresátov verejného prísľubu nie je povinný plniť v ňom stanovené podmienky. Rozlišujúcim znakom verejných prísľubov je stanovenie podmienok, požadovanie výsledku (určitej činnosti, resp. nejakého výkonu) a prísľub odmeny. Nevyhnutnou náležitosťou a spoločným znakom všeobecných verejných prísľubov je spravidla požiadavka oznámenia splnenia podmienok tomu, kto verejný prísľub dal. Z povahy verejného prísľubu tak vyplýva, že záväzkový vzťah medzi sľubujúcim a adresátom prísľubu nevzniká v okamihu jeho vyhlásenia - uverejnenia, pretože v tomto okamihu je to len návrh na vznik nepriameho záväzku, ale až vtedy keď sľubujúci takýto záväzok splní, aby mu mohol ten, kto verejný prísľub dal, vyplatiť odmenu. I. E. sľuboval poskytnúť nie odmenu, ale finančnú výpomoc, a nie za konkrétny úkon, resp. činnosť, ale na preklenutie prípadného nepriaznivého finančného stavu budúcich sprostredkovateľov, vrátane žalovanej, pričom adresátom prísľubu nestanovoval žiadne podmienky, ktoré by boli povinní splniť. Bolo na slobodnej vôli adresátov rozhodnúť sa, či so žalobcom uzavrú zmluvu o sprostredkovaní alebo takúto zmluvu neuzavrú. Žalovaná uzavrela so žalobcom zmluvu o sprostredkovaní skôr, než jej bola žalovaná suma pripísaná na účet, teda išla do rizika, že fyzická osoba, ktorá prísľub na poskytnutie finančných prostriedkov dala, tento vôbec nemusí splniť. Podmienka verejného prísľubu na stretnutí v Banskej Bystrici tiež nebola splnená v tom, že nešlo o neobmedzený okruh osôb, ktoré sa ho zúčastnili, ale o stretnutie konkrétnych osôb - budúcich sprostredkovateľov poistenia pre žalobcu. Tvrdenia žalovanej o tom, že v prípade uzavretia zmluvy s novozaloženou spoločnosťou - žalobcom bude každému budúcemu sprostredkovateľovi vyplatená konkrétna suma, ktorú žalobca žalovanej poukázal a z ktorej prvá časť mala byť vratná a druhá časť nevratná, sa v konaní nepodarilo preukázať iným dôkazom, než svedeckými výpoveďami osôb v rovnakom postavení k žalobcovi, ako bola žalovaná. Svedecké výpovede týchto osôb vypočutých v predmetom súdnom konaní, ako aj v iných konaniach iniciovaných žalobcom proti týmto osobám, ktoré v nich vystupujú v pozícii žalovaného, okresný súd nepovažoval za nestranné a objektívne dôkazy. Ďalej v odôvodnení rozsudku okresný súd konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že svedok K. R. E. by na stretnutí v Banskej Bystrici robil v mene žalobcu platné právne úkony, nakoľko k tomu by mohlo dôjsť len vtedy, ak by ich bol žalobca po svojom vzniku schválil s poukazom na ust. § 64 ods.4 Obch.zák., prípadne ak by bol takýto návrh alebo prísľub uviedol do zmluvy o sprostredkovaní, ktorú žalobca po svojom vzniku so žalovanou uzavrel. Žalovanej, resp. iným sprostredkovateľom nič nebránilo, aby do zmluvy o sprostredkovaní žiadali doplniť aj dohodu o tom, že žalobcom poskytnutá časť provízie bude nevratná a žalobca ju nebude požadovať vyplatiť späť. Dohoda s takýmto obsahom nebola obsiahnutá v žiadnej písomnej zmluve, resp. ústne uzavretej zmluve. Z vykonaného dokazovania takáto skutočnosť ani nevyplynula, preto okresný súd nezistil žiadny dôvod preto, aby na obsah právneho úkonu, ktorý nevznikol, bolo potrebné aplikovať ust. § 51 Obč.zák., resp. ust. § 265 Obch.zák. v spojení s výkladovými pravidlami obsiahnutými v ust. § 266 Obch.zák. Žalobca v konaní preukázal, že žalovanej zaplatil finančné prostriedky, ktoré nemali povahu provízie dohodnutej v zmluve o sprostredkovaní a preukázal aj tú skutočnosť, že prvá časť zálohy na budúce provízie bola žalobcovi vrátená zo strany žalovanej formou jej započítania s dosiahnutými províziami žalovanej, avšak druhá časť zálohy na budúce provízie nebola zo strany žalovanej vrátená žalobcovi a žalovaná nepreukázala dôvod, pre ktorý by mala byť táto časť zálohy z jej strany ponechaná. Právo žalobcu uplatnené v žalobe okresný súd posúdil ako právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. Obč.zák., ktoré žalovanej vzniklo zadržaním zálohy po ukončení zmluvného vzťahu so žalobcom. Povinnosť k vydaniu bezdôvodného obohatenia nie je viazaná na splnenie akýchkoľvek subjektívnych predpokladov a má ju každý, kto sa na úkor iného obohatí, a to či už úmyselne alebo z nedbanlivosti. Plnenie bez právneho dôvodu znamená poskytnutie určitej majetkovej výhody bez toho, aby bol od začiatku k takémuto konaniu daný nejaký právny dôvod. Podľa názoru okresného súdu právny dôvod pre poskytnutie zálohy na provízie zo strany žalobcu v čase vyplatenia predmetnej zálohy bol, pretože k vyplateniu tejto zálohy došlo za účelom preklenutia určitej finančnej neistoty, ktorá mohla vzniknúť u jednotlivých sprostredkovateľov poistenia v medziobdobí, kým v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok týkajúcich sa výplaty provízií, im vzniklo voči žalobcovi právo na zaplatenie provízií, ktoré im boli každomesačne vyplácané. Ukončením zmluvného vzťahu žalobcu a žalovanej v spojení s ukončením práva žalovanej na vyplácanie každomesačných provízií odpadol dôvod poskytnutia zálohy, ktorú bola žalovaná povinná vrátiť, resp. ktorú žalobca mal právo jednostranným úkonom započítať voči províziám žalovanej. Keďže v prípade uplatnenej žalovanej sumy sa tak nestalo, okresný súd uložil žalovanej povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v žalovanej sume 310,68 Eur. Právo žalobcu uplatnené v žalobe okresný súd považoval čo do základu a výšky za oprávnené, nakoľko žalovaná sumu bez právneho dôvodu žalobcovi zadržuje, pričom je povinná ju vrátiť. Okresný súd poukázal na VZP (bod B1), v ktorých došlo k dohode o výške úroku z omeškania 18% ročne z dlžnej čiastky, ktorú okresný súd považoval za zálohu na budúce provízie, aj keď zmluva o sprostredkovaní neobsahuje právnu úpravu vyplatenia zálohy. Avšak z obsahu a zo správania sa žalobcu, ktorý žalovanú sumu ako zálohu na budúce provízie vyplatil, ako aj z dôvodu, že táto suma mohla byť započítaná voči budúcim vyplateným províziám v zmysle uzavretej zmluvy o sprostredkovaní, okresný súd mal za to, že platobné podmienky, ako aj podmienky dojednané ohľadom výšky úroku z omeškania je potrebné podriadiť pod všeobecné zmluvné podmienky a výšku úroku stanoviť podľa ust. § 369 ods.1, 2 Obch.zák. Na základe uvedeného okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi z dlžnej istiny 310,68 Eur úrok z omeškania vo výške 18% ročne od 29.06.2009 do zaplatenia. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 a § 149 ods.1 O.s.p. a zásady úspechu v konaní. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, keďže v konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p., resp. ust. § 221 ods.1 písm.h/ O.s.p., keďže okresný súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalovaná uviedla, že v ust. § 221 ods.1 O.s.p. sú citované vady konania, pre ktoré je možné rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide o vady, ktoré sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré je v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákona zaručené aj článkom 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Táto vada zakladá právo podať odvolanie a možnosť odvolacieho súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p. Takouto vadou je postihnuté aj napadnuté rozhodnutie okresného súdu, pretože je bez takého odôvodnenia, ktoré by obsahovalo relevantné právne posúdenie a vyhodnotenie vzťahu žalovanej, N.R. E. a žalobcu, pričom podľa názoru žalovanej je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu nepreskúmateľné. Ďalej žalovaná v odvolaní uviedla relevantné skutočnosti týkajúce sa skutkového stavu a právneho posúdenia veci. Uviedla, že po nezhodách, ku ktorým došlo v spoločnosti CAPITOL, a.s. saF.. E. (vedúci siete sprostredkovateľov poistenia spoločnosti CAPITOL a.s.) a Mgr. Q. G. (člen predstavenstva spoločnosti CAPITOL a.s.), ako zakladatelia rozhodli založiť novú konkurenčnú spoločnosť - žalobcu, ktorý bol založený spoločenskou zmluvou zo dňa 14.06.2007 a de iure vznikol zápisom do obchodného registra dňa 22.06.2007. Vzhľadom na potrebu získania nových spolupracovníkov bolo do Banskej Bystrice dňa 20.06.2007 zvolané stretnutie, na ktoré boli pozvaní spolupracovníci vykonávajúci činnosť podriadených sprostredkovateľov poistenia pre spoločnosť CAPITOL, a.s., ktorého sa okrem nej zúčastnilo približne 200 až 300 ľudí. Stretnutie viedol K. R. E., ktorý požíval veľkú dôveru a ktorý po predstavení novozaloženej spoločnosti a jej produktov ponúkol prítomným možnosť spolupráce. V čase konania tohto stretnutia bolo úplne relevantnou obavou, že tí, ktorí prejdú do novozaloženej spoločnosti, nebudú môcť minimálne 30 dní vykonávať činnosť sprostredkovateľa poistenia. Spoločnosť CAPITOL a.s. sa o stretnutí dozvedela a každému spolupracovníkovi, vrátane nej prostredníctvom elektronickej pošty oznámila, že tomu, kto prejde do novozaloženej spoločnosti už nebudú vyplatené žiadne ďalšie provízie, čo bola pre prípadných záujemcov ďalšia relevantná obava. Práve vzhľadom na uvedené K. R. E. na stretnutí s prítomnými - všetko sprostredkovateľmi poistenia spoločnosti CAPITOL, a.s. pre prípad, že sa rozhodnú ukončiť zmluvný vzťah s touto spoločnosťou a na zmluvnom základe nadviažu spoluprácu so žalobcom prisľúbil, že tým, ktorí prejdú do novozaloženej spoločnosti bude vyplatená konkrétna peňažná čiastka a zároveň špecifikoval aj spôsob jej výpočtu, pričom sa malo jednať o vyplatenie dvoch súm, z ktorých každá mala predstavovať 80% z priemeru odmien dosahovaných v spoločnosti CAPITOL a.s. za posledné 3 mesiace s tým, že jedna suma mala byť vyplatená z dôvodu pretrvávajúcej právnej neistoty ohľadne budúceho vyplácania dovtedy nevyplatených provízií spoločnosťou CAPITOL a.s. a táto čiastka mala byť vratná v závislosti od vyplatenia predmetných provízií spoločnosťou CAPITOL a.s. a druhá suma, ktorej zaplatenie je predmetom sporu, mala byť vyplatená z dôvodu, že po dobu približne jedného až dvoch mesiacov hrozilo, že sprostredkovatelia nebudú môcť vykonávať činnosť, čo by výrazne ovplyvnilo životný štandard každého z nich a preto bolo prisľúbené, že táto suma bude nevratná. Vyhlásenie, resp. prísľub K. R. E., ktorý bol jasný, určitý a zrozumiteľný, vytvoril podľa nej základ právneho vzťahu medzi ňouN. R. E. a eventuálne žalobcom. E. po uzavretí zmluvy so žalobcom boli sprostredkovateľom poistenia sľúbené peňažné prostriedky aj vyplatené. So žalobcom konajúcim prostredníctvom konateľa však nikto z prítomných na stretnutí v Banskej Bystrici nerokoval nikdy o vyplácaní peňažných prostriedkov. Mgr. K.R., konateľ žalobcu zapísaný v obchodnom registri, nikdy neriadil spoločnosť žalobcu a konateľom bol „viac-menej“ formálne, resp. tak sa to javilo všetkým spolupracovníkom. Ďalej uviedla, že ona,E.rejcha a v zásade aj žalobca sa počas celého obdobia spolupráce správali podľa toho, čo odznelo na stretnutí v Banskej Bystrici. Potom, ako jej spoločnosť CAPITOL a.s. vyplatila nevyplatenú províziu, ona vrátila žalobcovi prvú (vratnú) časť vyplatenej sumy, ktorá bola v priebehu mesiacov august až november 2007 zúčtovaná s jej províziami, čo vyplýva z príslušných vyúčtovaní. Následne na každom ďalšom vyúčtovaní, počnúc mesiacom december, mala uvedený v kolonke zostatok zálohy „0“, pričom žalobca druhú (nevratnú) časť od nej počas trvania zmluvného vzťahu nikdy nežiadal a nikdy ju, ako pohľadávku voči nej, neinventarizoval. Podľa VZP vyúčtovania sú záväzným účtovným dokladom a po uplynutí 15 dní od ich doručenia ich nemožno namietať. So žalobcom ukončila zmluvný vzťah vo februári 2009, pričom žalobca v kolonke „záväzky poradcu“ neevidoval žiadny jej záväzok. Po ukončení zmluvného vzťahu jej žalobca nezaslal vyúčtovanie za mesiace január a február 2009, ani jej nevyplatil dosiahnutú províziu za tieto mesiace, pričom až po doručení návrhu na vydanie platobného rozkazu sa dozvedela, že má mať akýsi domnelý záväzok voči žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia. Podľa jej názoru vyššie popísaný skutkový stav bol v konaní dostatočne preukázaný relevantnými písomnými dokladmi (najmä mesačnými vyúčtovaniami), ako aj výpoveďami svedkov a dokonca vo viacerých častiach aj vyjadreniami konateľa žalobcu Mgr. Igora G. a spoločníka žalobcu K. R. E.. Spornou otázkou, s ktorou sa mal okresný súd vysporiadať je, či žalobca má nárok na vrátenie žalovanej sumy, t.j. sumy, o ktorej ona tvrdí, že je nevratná. Ďalej žalovaná poukázala na to, že v súvislosti so záväzkami prevzatými osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom treba vidieť rozdiel medzi účinkami „neprevzatia“ tých záväzkov zo strany spoločnosti, ktoré konajúce osoby prevzali s odkladacou podmienkou a medzi účinkami „neprevzatia“ tých záväzkov, ktoré boli zo strany konajúcich osôb prevzaté bez odkladacej podmienky. Pokiaľ spoločnosť neschváli právne úkony, ktoré konajúce osoby neuzavreli s odkladacou podmienkou (čo je predmetný prípad), tak právne úkony zostanú aj naďalej platné a účinné, pričom nezaväzujú spoločnosť (hoci boli prevzaté v jej mene), ale priamo osoby, ktoré záväzky z týchto úkonov v mene spoločnosti pred jej vznikom prevzali. V konaní bolo preukázané, že na stretnutí v Banskej Bystrici konalW. R. E. sám za seba, t.j. jedine on sám (nie žalobca) mohol byť z vlastného konania zaviazaný. Okresný súd sa však vôbec nezaoberal tým, prečo za pánaE. plnil žalobca a nedostatočne sa zaoberal aj obsahom sporného vyhlásenia E. E. a s tým súvisiacimi právnymi dôsledkami. Ak bol obsahom vyhlásenia pána Q. návrh na uzavretie nepomenovanej zmluvy s predmetom, ktorý vyššie popísala, tak ona predmetný návrh akceptovala, čo vyplýva minimálne z jej konkludentného konania, nakoľko osobe poverenej pánom Brejchom (ktorou bol Ing. C. v nasledujúcich dňoch odovzdala žiadané vyúčtovania, na čo jej bola následne vyplatená presne tá suma, ktorá jej vyplatená mala byť. Skutočnosť, že predmetnú sumu jej vyplatil žalobca a nie E. R. E. nebola pre ňu rozhodujúca a k právnemu vzťahu pánaI.I. žalobcu sa v tomto ohľade nevie vyjadriť. Predmetné plnenie však v žiadnom prípade nebolo plnením bez právneho dôvodu. PE.by z jej strany nedošlo k akceptácii prísľubu pána Brejchu, zostalo nezodpovedaným, prečo žalobca, ktorý o vyplatení konkrétnych súm tomu-ktorému sprostredkovateľovi poistenia, so žiadnym z nich nerokoval, napriek tomu každému, kto prešiel zo spoločnosti CAPITOL a.s. do novozaloženej spoločnosti, vyplatil konkrétnu sumu, ktorá zodpovedala sume dojednanej na stretnutí a prečo sa žalobca tým, čo bolo prezentované na stretnutí takmer počas celej doby spolupráce s ňou riadil. Pokiaľ okresný súd neposúdil vyhlásenieE. R. K. ako jeho verejný prísľub podľa ust. § 850 W..zák., mal ďalej skúmať existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalobcom, ako aj okolnosti vyplácania konkrétnych súm. Z vykonaného dokazovania podľa jej názoru vyplýva, že medzi ňou aK. P. bola uzavretá tzv. nepomenovaná zmluva, a to presne v intenciách prísľubu pána Brejchu, ktorý ona akceptovala. Žalobca (konkludentne) faktickým vyplatením dvoch súm (k čomu došlo po vzniku spoločnosti) vykonal zámer, ktorý bol prezentovaný jeho spoločníkom ešte pred vznikom spoločnosti. Jednalo sa o plnenie za spoločníka. Z prejavu vôle nemala pochybnosti o tom, aká vôľa je vyjadrená týmto spôsobom a aký je jej obsah. Žalobca presne vedel komu, koľko a za akých podmienok má plniť a rovnako vedel, za akých podmienok a ktorá časť z vyplatenej sumy sa má vrátiť, čo vyplýva najmä z mesačných vyúčtovaní. Pre ňu nebolo rozhodujúce, kto konkrétne jej sľúbenú sumu vyplatil,P. R. E. a žalobcu vnímala a vníma takmer ako jednu a tú istú osobu. Žalovaná ďalej poukázala na to, že okresný súd vôbec neprihliadol na výpovede približne 20 svedkov a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s mesačnými vyúčtovaniami. Pokiaľ žalobca poukázal na možnú zaujatosť konkrétnych svedkov, čo si osvojil aj okresný súd, uviedla, že vzhľadom na absenciu písomného zápisu o priebehu stretnutia v Banskej Bystrici sú svedecké výpovede zúčastnených na tomto stretnutí skutkovo významné. Úplne súhlasí s tým, že z hľadiska úvah o vierohodnosti svedeckých výpovedí treba prihliadať k tomu, aký je pomer svedkov k účastníkom konania, čo osobitne platí aj o pánoch X. Q.. G. a Z. Z.. V konaní však boli vypočutí aj svedkovia ako P.h, L.Y.ktorých nikto nevedie so žalobcom súdny spor a ktorých výpovede sú obsahovo úplne zhodné s výpoveďami ostatných svedkov. Na svedecké výpovede bývalých sprostredkovateľov poistenia vo vzájomných súvislostiach nadväzujú i právne relevantné písomné doklady, a to predovšetkým pravidelné mesačné vyúčtovania, žiadosť o ukončenie zmluvy, prípadne ďalšie účtovné doklady. Žiadnu výpoveď svedka a ani žiadny konkrétny písomný dôkaz produkovaný v konaní nemožno jednoznačne vyložiť v prospech žalobcu a jeho tvrdenia, že by sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila. Túto skutočnosť popiera. Naopak, žalobca jej dlhuje peňažné prostriedky, keďže jej doposiaľ nevyplatil províziu za mesiace január a február 2008. Podľa jej názoru žalobca sa snaží „zhojiť“ svoj nezdar v podnikaní nečestným spôsobom, ktorého výsledkom je aj toto súdne konanie. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo ho zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcu zaviaže k náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania. K odvolaniu žalovanej zaslal žalobca písomné vyjadrenie. Uviedol v ňom, že s odvolaním žalovanej v celom rozsahu nesúhlasí. K skutkovému stavu a právnemu posúdeniu veci uviedol, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 03.07.2007 zmluvu o sprostredkovaní, pričom vzhľadom na dlhoročné obchodné zvyklosti v segmente poisťovníctva a z dôvodu preklenutia istého časového úseku, kedy by žalovaná nemala nárok, resp. by jej nebola vyplatená provízia, žalobca po uzavretí zmluvy poskytol žalovanej preddavok, resp. zálohu na províziu v celkovej sume 1.249,59 Eur (37.645,-Sk), a to bezhotovostným prevodom na bankový účet žalovanej v dvoch splátkach, dňa 06.07.2007 v sume 923,43 Eur (28.000,- Sk) a dňa 02.08.2007 v sume 320,16 Eur (9.645,-Sk). Vo vyúčtovaní za obdobie august až november 2007 žalobca započítal a zúčtoval žalovanej preddavkovú platbu v sume 320,-Eur (9.654,-Sk), a to štyrmi čiastkami po 80,13 Eur (2.414,-Sk). Tieto započítania a zúčtovania žalovaná do dnešného dňa nenamietala. K ukončeniu zmluvného vzťahu medzi ním a žalovanou došlo dňa 16.02.2009, pričom žalobca po jeho ukončení vykonal vyúčtovanie s tým, že provízia, ktorá prináležala za činnosť žalovanej v tom-ktorom mesiaci, bola sčasti započítaná oproti zálohe poskytnutej žalobcom. Žalobca tak za mesiac január 2009 započítal províziu žalovanej v sume 618,75 Eur (18.640,46 Sk) oproti poskytnutej zálohe, pričom toto započítanie žalovaná do dnešného dňa vôbec nenamietala. Po započítaní provízie žalovanej s preddavkom na províziu zostal neuhradený preddavok na províziu v sume 310,68 Eur, ktorý žalovaná žalobcovi nevrátila, z dôvodu ktorého žalobca vyzval žalovanú výzvou zo dňa 24.06.2009 na vrátenie sumy 310,68 Eur. Záloha poskytnutá v mesiaci júl a august 2007 slúžila žalovanej na preklenutie dvoch mesiacov, počas ktorých ako sprostredkovateľka pracovala, avšak vyúčtovanie za mesiac júl 2007 bolo vyhotovené až v mesiaci september 2007. K údajnému verejnému prísľubu uviedol, že prejav zakladateľa žalobcu E. R. E. na stretnutí v Banskej Bystrici dňa 20.06.2007 nemožno považovať za verejný prísľub pre nesplnenie zákonných podmienok tohto úkonu podľa ust. § 850 Obč. zák., a to z dôvodu, že sa nejednalo o „bližšie neobmedzený počet osôb“, keďže na stretnutí bol počet osôb obmedzený práve počtom do úvahy prichádzajúcich osôb, ktoré boli v zmluvnom vzťahu a v postavení sprostredkovateľov voči spoločnosti CAPITOL a.s. a ktorí jediní tak tvorili okruh záujmu a výlučne im bol prejav určený, pretože iba oni mohli splniť podmienku ukončenia zmluvného vzťahu so spoločnosťou CAPITOL a.s. a uzatvoriť zmluvu o sprostredkovaní so žalobcom. Teda iba týmto osobám mohol vzniknúť nárok na vyplatenie zálohy na províziu, ktorá sa vyratúvala práve z provízie dosahovanej v spoločnosti CAPITOL a.s. Ďalej uviedol, že ani jeden zo svedkov nevypovedal pred inými súdmi, že na stretnutí v Banskej Bystrici odznel verejný prísľub v takom znení, ako ho prezentovala žalovaná. Výpovede jednotlivých svedkov sú natoľko rozdielne, že vyvolávajú dojem účelovosti, najmä ak sa jedná o svedkov, ktorí sú v obdobnom súdnom spore so žalobcom, ako žalovaná a je nepochybný ich záujem na úspechu v spore. Ďalej žalobca poukázal na to, že obchodná spoločnosť nadobúda právnu subjektivitu až jej zápisom do obchodného registra a preto spoločnosti do dňa jej vzniku nemôžu vznikať žiadne záväzky. V období po založení spoločnosti, ale pred jej vznikom, má za spoločnosť oprávnenie konať aj zakladateľ, ktorým bol aj EE. E.. V prípade uskutočnenia relevantného verejného prísľubu na stretnutí v Banskej Bystrici by bol zaviazaný sámXí R. E. a na spoločnosť by záväzky z tvrdeného verejného prísľubu prešli iba v prípade, ak by ich na základe predloženého zoznamu vykonaných úkonov v lehote 3 mesiacov od vzniku spoločnosti, výslovne schválila a prevzala a len vtedy by z nich spoločnosť bola zaviazaná od počiatku, čo sa však nestalo. Žalobca v podvojnom účtovníctve účtoval zálohu poskytnutú žalovanej na účte 314 - poskytnuté preddavky, na ktorom sa účtujú poskytnuté dlhodobé a krátkodobé preddavky poskytnuté dodávateľom pred splnením zmluvy zo strany dodávateľa. Žalobca poskytnutú zálohu v júli a auguste 2007 zaúčtoval na dlžníckej debetnej strane účtu 314 - poskytnuté preddavky a na veriteľskej kreditnej strane účtu 221 - bankové účty. Teda žalobca účtoval voči žalovanej poskytnutý preddavok - pohľadávku, ktorú žalovaná je povinná žalobcovi vrátiť. Vzhľadom k tomu, že žalobca poskytol žalovanej preddavok, ktorý zaúčtoval v zmysle zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z.z. bol povinný vykázať a zaplatiť vyššiu daň z príjmu právnickej osoby v zmysle zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z. v znení účinnom v čase poskytnutia preddavku. Žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky boli vyplatené ako záloha, takto boli označené aj na vyúčtovaniach v kolonke príjem, ktoré boli žalovanej doručené v mesiacoch júl a august 2007 a preto žalovaná nielenže mala, ale musela mať vedomosť o tom, že sa nejednalo o odmenu, ale o zálohu, resp. preddavok, pričom týmto označeniam je v bežnej obchodnej praxi priradený význam finančného plnenia vyplácaného vopred pred splnením istej podmienky (t.j. predtým, ako nastane istá skutočnosť), ktorá by oprávňovala príjemcu na ponechanie si vyplatených finančných prostriedkov. V konaní nebolo preukázané, že by v priebehu existencie zmluvného vzťahu po poskytnutí zálohových platieb došlo k vzniku podmienky, ktorá by oprávňovala ich zúčtovanie a nebola preukázaná ani ich následná transformácia na nenávratne poskytnuté peňažné prostriedky. Medzi žalobcom a žalovanou existoval obchodno-záväzkový vzťah z platne uzavretej zmluvy o sprostredkovaní. Žalovaná na základe tohto zmluvného vzťahu vyvíjala pre žalobcu činnosť smerujúcu k uzavretiu poistných zmlúv alebo iných jeho finančných produktov a žalobca sa žalovanej za to zaviazal platiť odplatu - províziu dojednanú vo VZP, pretože ide o odplatnú zmluvu a odplatnosť záväzkového vzťahu je jeho podstatnou náležitosťou. Z povahy predmetného zmluvného vzťahu, ako odplatného, vyplýva povinnosť žalovanej vrátiť žalobcovi akékoľvek peňažné prostriedky, ktoré jej boli poskytnuté titulom zálohy, vrátane individuálneho preddavku, resp. preddavku na províziu, na vyplatenie ktorej za existencie zmluvného vzťahu nevznikli podmienky. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že medzi účastníkmi konania bola konkludentným spôsobom uzavretá tzv. nepomenovaná zmluva, na základe ktorej mal žalobca vyplatiť žalovanej dve sumy, z ktorých jedna mala byť podmienečne vratná a druhá nevratná. Takýto právny názor nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže nebola preukázaná špecifikácia konkludentného právneho úkonu, ktorá by robila právny úkon platným. Žalovaná neuviedla, kedy malo dôjsť k uzavretiu konkludentnej zmluvy, kto túto zmluvu uzavrel a aký bol jej predmet. Žalovaná a ani ďalší svedkovia sa nedokázali zhodnúť na predmete dohody, ktorého naplnením by bolo vyplatenie žalovaných finančných prostriedkov. Žalovanou tvrdená konkludentná dohoda nespĺňa základné podmienky platného právneho úkonu, najmä jasný prejav vôle, totožnosť oferty s akceptáciou a určitosť, preto sa nejedná o právny úkon. Medzi účastníkmi konania nedošlo k žiadnemu osobnému rokovaniu o uzavretí takejto zmluvy. Žalovaná v konaní uviedla, že s konateľom spoločnosti žalobcu vôbec nerokovala a so žalobcom nikdy neuzavrela inú zmluvu, ako zmluvu o sprostredkovaní. Žalovanej právo na ponechanie si zálohy či už počas existencie zmluvného vzťahu so žalobcom alebo po jeho ukončení, nevzniklo a na strane žalovanej sa tak jedná o bezdôvodné obohatenie. Žalobca poskytnuté zálohy, ktoré neboli ako pohľadávky splatné, logicky nepovažoval za záväzky žalovanej, keďže tieto sa stali pohľadávkou až v čase, keď žalobca žalovanej sčasti zúčtoval poskytnutú zálohu v mesiaci december 2008 a v mesiaci január 2009 oproti provízii dosiahnutej žalovanou. Zvyšná časť poskytnutej zálohy nemohla byť zúčtovaná z dôvodu, že žalovaná v tomto produkčnom mesiaci nedosiahla dostatočne vysokú províziu, voči ktorej by bolo možné zálohu zúčtovať v celej výške. Nezúčtovaná časť poskytnutej zálohy preto ostala evidovaná ako pohľadávka a žalovaná bola vyzvaná na jej zaplatenie. Žalovaná a ani ostatní sprostredkovatelia si v konaniach so žalobcom neuplatňovali vzájomným návrhom tú časť zálohy, ktorú im žalobca zúčtoval a započítal v posledných mesiacoch spolupráce. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil a žalovanú zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu stanovenom ust. § 212 ods.1, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je len čiastočne dôvodné. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 310,68 Eur spolu s 18% ročným úrokom z omeškania od 29.06.2009 do zaplatenia. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 03.07.2007 bola medzi nimi uzavretá písomná zmluva o sprostredkovaní podľa ust. § 642 a nasl. Obch.zák., na základe ktorej žalovaná vo funkcii podriadeného sprostredkovateľa - poradcu sprostredkovávala poistenie alebo návrhy zmlúv iných finančných produktov smerujúcich k uzavretiu zmlúv medzi obchodnými partnermi žalobcu a tretími osobami, pričom zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol ukončený ku dňu 16.02.2009. Zmluva o sprostredkovaní a ani VZP, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, neobsahujú ustanovenia upravujúce poskytnutie zálohy, resp. preddavku na budúcu províziu poskytnutú pre sprostredkovateľov. Medzi účastníkmi konania tiež nebolo sporné, že dňa 06.07.2007 žalobca formou bezhotovostného prevodu zaplatil na účet žalovanej sumu 28.000,-Sk (929,43 Eur) na preklenutie počiatočného obdobia cca 2 mesiacov (júl a august 2007), počas ktorých žalovaná ako sprostredkovateľka vykonávala činnosť, avšak neobdržala províziu, nakoľko vyúčtovanie provízie za mesiac júl 2007 bolo vyhotovené až v mesiaci september 2007. Medzi účastníkmi konania tiež nebolo sporné, že záloha na províziu v sume 320,16 Eur (9.645,-Sk), ktorá bola žalovanej zaplatená žalobcom dňa 02.08.2007, bola zaúčtovaná a započítaná s províziou žalovanej v mesiacoch august až november 2007 (záloha na províziu v sume 320,16 Eur nebola predmetom tohto sporu). Spornou medzi účastníkmi konania je záloha na províziu, ktorú žalobca zaplatil žalovanej dňa 06.07.2007 v sume 28.000,-Sk (929,43 Eur). Žalobca v konaní tvrdil, že túto sumu zaplatil žalovanej ako zálohu, resp. preddavok na budúcu províziu na preklenutie obdobia cca 2 mesiacov, počas ktorých žalovaná neobdrží za svoju činnosť províziu, nakoľko prvé vyúčtovanie provízie za činnosť žalovanej ako sprostredkovateľky bolo vyhotovené až v septembri 2007, pričom sa nejednalo o nenávratné plnenie v prospech žalovanej, keďže poskytnutá záloha mala byť zúčtovaná oproti provízii, resp. mimoriadnej provízii, ktorú bolo možné dosiahnuť určitou produkciou, ktorú žalovaná však nedosiahla, pretože na základe vlastnej žiadosti požiadala žalobcu o ukončenie zmluvného vzťahu s ním. Naopak, žalovaná v konaní tvrdila, že táto suma jej bola vyplatená ako nevratná z dôvodu, že po dobu približne jedného až dvoch mesiacov nemohla u žalobcu vykonávať činnosť sprostredkovateľa poistenia, resp. za túto činnosť neobdržala províziu, pričom takýto prísľub zaznel na stretnutí v Banskej Bystrici dňa 20.06.2007 z úst jedného zo zakladateľov žalobcu, pána JK.R. E.. Na základe tohto prísľubu, ktorý ona považovala za návrh na uzavretie zmluvy a akceptovala ho, došlo konkludentným spôsobom k uzavretiu tzv. nepomenovanej zmluvy medzi ňou a XX.XX.XXXXKEXX.XX.XXXX a následne žalobca faktickým vyplatením dvoch súm dňa 06.07.2007 a dňa 02.08.2007 vykonal zámer prezentovaný jeho spoločníkom ešte pred vznikom spoločnosti žalobcu, teda jednalo sa o plnenie za spoločníka, pričom ona z prejavu vôle nemala pochybnosti o tom, aká vôľa a s akým obsahom bola týmto spôsobom vyjadrená. Pre ňu nebolo rozhodujúce, kto konkrétne jej sľúbenú sumu vyplatil, pretožeI. R. E. a žalobcu vnímala a vníma takmer ako jednu a tú istú osobu. Poprela, že by plnenie poskytnuté žalobcom v mesiaci júl 2007 bolo plnením bez právneho dôvodu a že by na úkor žalobcu získala bezdôvodné obohatenie. Naopak, podľa jej názoru žalobca jej dlhuje peňažné prostriedky, nakoľko jej nevyplatil províziu v mesiacoch január a február 2009. Po preskúmaní veci odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že žalovanej sa v konaní nepodarilo preukázať, že medzi ňou a žalobcom bola uzavretá tzv. nepomenovaná zmluva (inominátna zmluva) a na jej základe žalobca zaplatil žalovanej dňa 06.07.2007 sumu 28.000,-Sk ako tzv. nenávratnú zálohu na budúcu províziu s tým, že žalovaná ju nie je povinná žalobcovi vrátiť tak, ako to tvrdila. V konaní medzi účastníkmi nebolo sporné, že medzi nimi bola dňa 03.07.2007 uzavretá písomná zmluva o sprostredkovaní, na základe ktorej žalovaná vykonávala pre žalobcu činnosť sprostredkovateľa - poradcu do 16.02.2009, t.j. ukončenia zmluvného vzťahu medzi nimi. Zmluva o sprostredkovaní a ani VZP, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, neobsahovali žiadne ustanovenia upravujúce poskytnutie zálohy na budúcu províziu pre sprostredkovateľov, pričom aj samotní účastníci konania zhodne uviedli, že záloha na províziu nebola žalovanej zaplatená na základe zmluvy o sprostredkovaní. Žalovaná v konaní tvrdila, že záloha jej bola zaplatená na základe tzv. nepomenovanej zmluvy, ktorej uzavretie so žalobcom však v konaní právne relevantným spôsobom, vierohodným a nespochybniteľným súdu nepreukázala. Preto pokiaľ jej žalobca zaplatil dňa 06.07.2007 formou bezhotovostného prevodu na účet sumu 28.000,-Sk (929,43 Eur), jednalo sa z jeho strany o plnenie bez právneho dôvodu, a nie plnenie bez právneho dôvodu, ktorý odpadol po ukončení zmluvného vzťahu, ktorú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia uviedol v odôvodnení rozsudku okresný súd. Po vykonaní dokazovania okresný súd dospel k správnemu záveru, keď konštatoval, že obdržaním finančnej sumy dňa 06.07.2007 od žalobcu nadobudla žalovaná bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 451 ods.2 Obch.zák. a podľa ust. § 456 Obč.zák. jej vznikla povinnosť bezdôvodné obohatenie vydať tomu, na úkor koho ho získala, t.j. v posudzovanom prípade na úkor žalobcu, ktorý jej túto sumu dňa 06.07.2007 zaplatil bez relevantného právneho dôvodu. Po jednostrannom započítaní časti zálohy v sume 618,75 Eur s províziou žalovanej za mesiace december 2008 a január 2009 zostala nevrátená záloha v sume 310,68 Eur, zaplatenie ktorej si žalobca uplatnil proti žalovanej podaným návrhom na začatie konania. K námietke žalovanej v odvolaní, že nie ona dlhuje žalobcovi peňažné prostriedky, ale naopak, žalobca jej dlhuje peňažné prostriedky, nakoľko jej nevyplatil províziu za mesiac január a február 2009 (zrejme omylom je v odvolaní uvedený rok 2008) je potrebné uviesť, že žalovaná v konaní pred okresným súdom neuviedla žiadnu konkrétnu sumu, ktorú by jej mal dlhovať žalobca a ňou tvrdené právo na túto sumu si neuplatnila žiadnym právne relevantným spôsobom v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaná tak predovšetkým mohla urobiť formou vzájomného návrhu, resp. kompenzačnej námietky. Žalovaná však v konaní na okresnom súde takýmto spôsobom nepostupovala, pričom v odvolacom konaní takýto postup ani nie je prípustný, nakoľko ust. § 216 ods.1 O.s.p. vylučuje v odvolacom konaní aplikáciu ustanovení § 97 a § 98 O.s.p., upravujúcich vzájomný návrh, resp. kompenzačnú námietku. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 20.06.2007 sa v Banskej Bystrici konalo informatívne stretnutie, ktorého sa zúčastnilo cca 250-300 osôb, medzi ktorými bola aj žalovaná, ktorí v tom čase ako sprostredkovatelia vykonávali činnosť pre spoločnosť CAPITOL a.s., pričom tohto stretnutia sa zúčastnil aj jeden z dvoch zakladajúcich spoločníkov žalobcu K. R. E. a zástupca spoločnosti A. a.s. Q.. Z. Z.. I. K. R. E. na tomto stretnutí prezentoval podnikateľské zámery založenej spoločnosti a zrejmä nabádal prítomných sprostredkovateľov k ukončeniu zmluvného vzťahu so spoločnosťou CAPITOL a.s. a k uzavretiu zmluvných vzťahov so spoločnosťou žalobcu. Pokiaľ na tomto stretnutí boli zo strany K. R. E. poskytnuté prítomným sprostredkovateľom, vrátane žalovanej, určité informácie a daný prísľub k vyplateniu tzv. zálohy na budúce provízie ako nenávratného plnenia (ako to tvrdila žalovaná, čo však svedok K. R. E. a žalobca popreli), jednalo sa o osobnú iniciatívu a prísľub K. R. E., avšak nie o prísľub žalobcu, ktorý v tom čase ako právny subjekt ešte neexistoval, nakoľko vznikol až zápisom v obchodnom registri dňa 22.06.2007. Skutočnosť, že na stretnutí v Banskej Bystrici bol daný prísľub osobne K. R. E. potvrdila aj žalovaná, ktorá v odvolaní (na siedmej strane) uviedla, že podľa jej názoru medzi ňou a K. R. E. bola uzavretá tzv. nepomenovaná zmluva v intenciách prísľubu K. R. E., ktorý ona akceptovala, pričom následne žalobca faktickým vyplatením dvoch súm (záloh) vykonal zámer, ktorý bol prezentovaný jeho spoločníkom ešte pred vznikom spoločnosti. Jednalo sa o plnenie za spoločníka, pričom pre ňu nebolo rozhodujúce, kto jej konkrétne sľúbenú sumu vyplatil, pretože K. R. E. a žalobcu vnímala a vníma takmer ako jednu a tú istú osobu. Uvedené tvrdenie žalovanej nepreukazuje, ale naopak, spochybňuje, že by medzi ňou a žalobcom vznikol záväzkovoprávny vzťah založený tzv. nepomenovanou zmluvou. Z každej zmluvy, vrátane tzv. nepomenovanej (resp. inominátnej) musí byť zrejmé a jednoznačné, medzi akými zmluvnými stranami bola uzavretá, kedy a s akým obsahom, t.j. konkrétnym vymedzením práv a povinností zmluvných strán. Nie je jedno, ktoré zmluvné strany zmluvu uzavreli, pretože domáhať sa konkrétnych práv a povinností vyplývajúcich z jej obsahu je možné vždy len medzi zmluvnými stranami, ktoré konkrétnu zmluvu uzavreli. Pri uzavretí každej zmluvy musí byť zrejmé, ktoré zmluvné strany ju uzavierajú, t.j. či sa jedná o osoby fyzické alebo osoby právnické, ktoré nie je možné si zamieňať. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že prísľub K. R. E. na stretnutí v Banskej Bystrici nespĺňal podmienky verejného prísľubu podľa ust. § 850 Obč.zák. z tých dôvodov, ktoré uviedol okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku (prísľub nebol adresovaný neobmedzenému počtu osôb a nebolo preukázané splnenie podmienky určenej v prísľube, čo je zákonným predpokladom zaplatenia odmeny alebo poskytnutia iného plnenia tým, kto prísľub dal). Relevantnou skutočnosťou v tomto smere však je, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že prísľub na stretnutí v Banskej Bystrici dal osobne K. R. E. (fyzická osoba), a nie žalobca (právnická osoba). Vo vzťahu k tomuto je potom bez relevancie skúmanie samotného obsahu prísľubu, keďže z neho by prípadný dôsledok zaväzoval len fyzickú osobu K. R. E., a nie žalobcu, ktorý v tom čase ako právny subjekt ešte neexistoval. V konaní sa tiež nepodarilo preukázať, že K. R. E. na stretnutí v Banskej Bystrici dňa 20.06.2007 dal ústny prísľub v mene žalobcu, a to ako jeden z dvoch zakladajúcich spoločníkov žalobcu, nakoľko jednak tento jeho prejav nemožno považovať za záväzný verejný prísľub podľa ust. § 850 Obč.zák., keďže nespĺňal zákonné podmienky verejného prísľubu, a jednak preto, že žalobca po svojom vzniku (dňa 22.06.2007) neschválil tento jednostranný právny úkon W. R. E. tak, ako to vyžaduje ust. § 64 Obch.zák. V konaní nebolo preukázané, že by z prísľubu E. R. E. (ako jedného z dvoch zakladajúcich spoločníkov žalobcu) na stretnutí v Banskej Bystrici prevzal nejaký záväzok žalobca v dôsledku dodatočného schválenia tohto úkonu a bol z neho tak priamo zaviazaný žalobca. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu aj ohľadne výpovedí svedkov- bývalých sprostredkovateľov žalobcu, ktoré nepovažoval za nestranné a objektívne, nakoľko títo svedkovia vedú so žalobcom súdne spory, a to z rovnakého dôvodu, ako inicioval žalobca predmetný súdny spor proti žalovanej. Vypočutí svedkovia vo svojich výpovediach uvádzali rôzne terminologické pojmy pre to, čo bolo prísľubom K. R. E. na stretnutí v Banskej Bystrici (napr. finančná injekcia, finančná pomoc, odškodnenie, kompenzácia), pričom výslovne neuviedli, že suma poskytnutá žalobcom (ako tzv. záloha na budúcu províziu) by nemohla byť žalobcom požadovaná na vrátenie. Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukazovala osobitne na výpovede X., R., L. a V., ako svedkov, z ktorých nikto nevedie so žalobcom súdny spor, je potrebné uviesť, že je to z toho dôvodu, že niektorí z nich zálohu vrátili žalobcovi dobrovoľne (napr. svedok N. X., ktorý uzavrel so žalobcom dohodu o uznaní dlhu) alebo žalobca voči nim žaloby nepodal (napr. z dôvodu, že zálohu započítal s províziami svedkov), resp. z iných dôvodov (ktoré súd nemal prečo skúmať v predmetnom spore). Svedecké výpovede ani týchto svedkov však nepreukazujú tvrdenie žalovanej, že medzi ňou a žalobcom došlo k uzavretiu tzv. nepomenovanej zmluvy, na základe ktorej jej žalobca poskytol zálohu na provízie, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu, a to ako nenávratné plnenie. Zo svedeckých výpovedí vyplýva, že postavenie svedkov - bývalých sprostredkovateľov žalobcu bolo rôzne v závislosti od sprostredkovateľskej činnosti, ktorú vykonávali a jej výsledkov, čomu zodpovedalo aj postavenie toho-ktorého sprostredkovateľa v rámci výkonnostno- postupového systému dohodnutého vo VZP, ako aj výška provízie (resp. viacerých druhov provízií), na ktorú mu vznikol nárok v závislosti od jeho postavenia a výsledkov sprostredkovateľskej činnosti. Každý súdny spor medzi žalobcom a žalovanými- bývalými sprostredkovateľmi je preto potrebné posudzovať vždy individuálne. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého náležite zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil, keď žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 310,68 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods.2 Obč.zák. K bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej došlo plnením bez právneho dôvodu, nakoľko záloha na budúce provízie bola žalobcom uhradená dňa 06.07.2007 žalovanej bez právneho dôvodu, a nie z právneho dôvodu, ktorý odpadol po ukončení zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. V tomto smere preto odvolací súd čiastočne korigoval skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, ktoré však bolo zo strany okresného súdu po právnej stránke správne posúdené podľa ust. § 451 ods.1 a 2 Obč.zák. S poukazom na uvedené odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o zaplatenie sumy 310,68 Eur. Odvolací súd sa nestotožnil s rozsudkom okresného súdu v časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z omeškania. Okresný súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 18% ročne z dlžnej čiastky od 29.06.2009 do zaplatenia podľa ust. § 369 ods.1, 2 Obch.zák. a bodu B.1 (mesačné vyúčtovanie) VZP, v ktorom bola dohodnutá výška úroku z omeškania 18% ročne z dlžnej čiastky. Predmetom sporu je nárok z bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods.1, 2 Obč.zák., ktorý nevyplýva zo zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 03.07.2007, súčasťou ktorej sú VZP upravujúce v bode B.1 úrok z omeškania vo vzťahu k vyúčtovaniam provízií. Okresný súd preto pochybil a nesprávne rozhodol, keď žalobcovi priznal úrok z omeškania podľa ust. § 369 ods.1, 2 Obch.zák. a VZP (bodu B.1). Z tohto dôvodu odvolací súd podľa ust. § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p. napadnutý rozsudok v tejto časti zrušil a podľa ods.2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, v rámci ktorého okresný súd posúdi uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa ust. § 517 ods.2 Obč.zák. v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Zároveň odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok aj v závislom výroku o trovách konania, o ktorých opätovne rozhodne okresný súd v novom rozhodnutí vo veci (ust. § 224 ods.3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné podať odvolanie.