Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 42CoE/101/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6609210147 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6609210147.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti povinnému Y. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX/XX, T., o vymoženie pohľadávky vo výške 781,57 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom, Exekútorský úrad so sídlom Ružová dolina 6,821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 528/09, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 9Er 751/2009-21 zo dňa 28. 12. 2010, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 9Er 751/2009-21 zo dňa 28. 12. 2010 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 9Er 751/2009-21 zo dňa 28. 12. 2010 vyhlásil exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom za neprípustnú a zastavil ju. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý dňa 14. 11. 2007 vydal rozhodca Mgr. Erik Končok, so sídlom Koceľová 9, Bratislava, pod spis. značkou RK-1112/07-EK. Predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku žalobcu zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000069264, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 22. 03. 2007, ktorej súčasťou sú zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, v ktorých sa zmluvné strany v článku 18 dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami, budú riešené alternatívne cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky, pričom výber z jednej alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Okresný súd podľa § 45 ods. 2 a § 45 ods. 1 písm. b), c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní preskúmal rozhodcovskú doložku, teda, či rozhodcovská doložka nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okresný súd predmetný právny vzťah posúdil ako spotrebiteľský, pretože mal za nesporné, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na posúdenie, či sa jedná o spotrebiteľský úver nepovažoval za rozhodujúce, akou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, pretože za dôležité považoval to, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Prípadnú klauzulu o aplikácii Obchodného zákonníka tiež nepovažoval za žiadnu prekážku v aplikácii všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka. Okresný súd posudzoval rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc s ohľadom na kritériá, na ktorých je postavený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovskú doložku skúmal najmä vzhľadom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom zisťoval, či nie je takým zmluvným ustanovením v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okresný súd prihliadol aj na smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej „smernica“), ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná zákonom č. 150/2004 Z. z. a je potrebné ju aplikovať ako interpretačné pravidlo k vnútroštátnym právnym normám upravujúcim spotrebiteľské právne vzťahy. Podľa smernice nekalé podmienky upravené v čl. 3 bode 1 sú tie, ktoré neboli individuálne dojednané a medzi ktoré podľa prílohy k nej (bod 1 písm. q)) patrí aj podmienka, cieľom alebo účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výlučne v rozhodcovskom konaní. Poukázal aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora, v zmysle ktorej má vnútroštátny súd ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom (rozsudok Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až jC-244/98). Ochrana, ktorú smernica (93/13/EHS) poskytuje spotrebiteľom, sa preto rozširuje aj na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo (rozsudok Cofidis, C-473/00). V posudzovanej veci okresný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Vychádzajúc z povahy samotnej zmluvy o revolvingovom úvere považoval za zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Rozhodcovská doložka teda znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom Už túto skutočnosť považoval za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ v nej uviedol konkrétnych rozhodcov, ktorí by prípadný spor mohli rozhodovať, pričom ich sídla sú vzdialené od trvalého bydliska spotrebiteľa, čo mu môže značne sťažiť účasť na rozhodcovskom konaní, pretože náklady s tým súvisiace by mohli byť pre neho odstrašujúce. Keďže miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti, okresný súd uviedol, že aj takáto podmienka patrí v zmysle smernice do kategórie neprijateľných podmienok. Okresný súd ďalej konštatoval, že rozhodcovská doložka je súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy, ktorej obsah si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu odmietnuť alebo prijať ako celok, vrátane rozhodcovskej doložky. Keďže rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, podľa názoru okresného súdu je rozhodcovská doložka neprijateľná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Z vyššie uvedených dôvodov a okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v zmluve o revolvingovom úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa ust. § 53 os. 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V dôsledku toho okresný súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie, a preto podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil v celom rozsahu. V odvolaní poukázal na zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a pochybnosti o zákonnosti postupu okresného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a pri vydaní napadnutého uznesenia. Uviedol, že vydaním poverenia na vykonanie exekúcie okresný súd potvrdil splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Poukázal na skutočnosť, že ku dňu vydania napadnutého uznesenia nedošlo k žiadnej pre toto konanie relevantnej zmene príslušných ustanovení právnych predpisov, na ktoré sa okresný súd odvoláva. Nesúhlasil s tvrdením okresného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky dohodnutej v zmluve o revolvingovom úvere. Z formulácie rozhodcovskej doložky v článku 18 zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ, ako aj dlžník sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Podľa jeho názoru, na posúdenie rozhodcovskej doložky a súdom tvrdenej neprijateľnosti by bolo vhodné zohľadniť aj ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z článku 18 zmluvy vyplýva, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred rozhodcovským súdom. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci súdnou cestou. Oprávnený ďalej poukázal na to, že jedným z dôvodov pre popretie platnosti rozhodcovskej doložky je podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie, resp. zmeškanie lehoty povinným nahradil exekučný súd svojim postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovať dôvody podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní. Okresný súd v konaní nevystupuje v pozícii súdu rozhodujúceho v základnom konaní a ani v pozícii súdu konajúceho o zrušení rozhodcovského rozsudku. Okresný súd mal preto rozhodovať ako exekučný súd a vychádzať z povahy konania, ktorá mu rozsah právomoci jednoznačne určuje (§ 44 Exekučného poriadku). Na záver uviedol, že napadnutým uznesením došlo k porušeniu a odňatiu možnosti konať pred súdom, k prekročeniu právomoci okresného súdu a k vydaniu zmätočného a nezákonného rozhodnutia popierajúceho predchádzajúci postup exekučného súdu. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka okresného súdu. Zákonná sudkyňa odvolaniu nemienila vyhovieť a podľa § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložila na rozhodnutie krajskému súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, preto sa vo svojom rozhodnutí obmedzil len na konštatovanie správnosti jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 24. 07. 2009 bol súdnemu exekútorovi Mgr. Drahomírovi Kriváňovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal súd prvého stupňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 28. 08. 2009 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. RK-1112/07-EK, vydaný dňa 14. 11. 2007 rozhodcom Mgr. Erikom Končokom, so sídlom Koceľova 9, Bratislava, ktorým bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) dlžnú sumu 798,18 Eur (24.046-Sk), spolu so 6 % úrokom od 23. 10. 2007 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 2,66 Eur (80,-- Sk) a trovy rozhodcovského konania vo výške 24,90 Eur (750,-- Sk) do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o revolvingovom úvere č.XX., ktorú oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 22. 03. 2007. V článku 18 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA, spol. s r.o. (ďalej len „zmluvné dojednania“) v bode 18.1. si zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2 tejto zmluvy o revolvingovom úvere, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa zmluvy o revolvingovom úvere spočíva na žalobcovi. V bode 18.2 si zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere, budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným zo štyroch konkrétne uvedených rozhodcov s tým, že ak postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z nich nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ. Výber rozhodcu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Podľa § 41 ods. 2, písm. d) Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, Odvolací súd považoval záver okresného súdu za správny v tom, že základom pre nárok oprávneného uplatnený v rozhodcovskom konaní je spotrebiteľská zmluva v zmysle ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z. z., v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a správny potom bol aj postup okresného súdu, ktorý daný právny vzťah posudzoval aj podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prihliadnuc aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (platného a účinného k 22. 03. 2007) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 3 ods. 1 vyššie citovanej smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Vyššie citovaná smernica bola do nášho právneho poriadku prevzatá zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník. Na základe zásady nepriameho účinku vyplývajúcej z čl. 6 smernice platí, že smernica je záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy. Z rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000, Océano Grupo Editorial SA vyplýva, že cieľ článku 6 smernice (93/13 EHS), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takýchto podmienok. Odvolací súd súhlasí s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená v zmluvných dojednaniach, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 22. 03. 2007 a určujúca právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov z uzavretej zmluvy, spĺňa všetky podmienky pre vyslovenie záveru o jej neprijateľnosti a absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Dohodnutá rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa predovšetkým tým, že žaloby, ktorých cieľom je uspokojenie nárokov z úverových zmlúv podáva v zásade len veriteľ z úverového vzťahu na ním zvolený rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva z formulárovej zmluvy, ktorej je súčasťou, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho a preto povinný ako dlžník jej obsah nemohol ovplyvniť, keďže mohol len záväzok z úverovej zmluvy ako celok prijať alebo odmietnuť. Nie je možné súhlasiť s názorom odvolateľa, že súd nerešpektoval prejav vôle spotrebiteľa. Spotrebiteľ si len s ťažkosťou mohol byť vedomý následkov, ktoré uzavretie rozhodcovskej doložky v takomto znení spôsobí, a preto od neho nemožno vzhľadom na jeho úroveň informovanosti a jeho vyjednávaciu silu spravodlivo požadovať, aby porozumel jej významu. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje nielen smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách, ale aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou vyššie uvedených obchodných podmienok pre úver, tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, je v rozpore nielen s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách, ale aj s vnútroštátnymi právnymi normami, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, z dôvodu ktorého okresný súd dospel k správnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Správne je potom aj jeho rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Uznesenie bolo schválené členmi odvolacieho senátu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.