Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/86/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6609214684 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6609214684.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľov: X.) F. G., nar. XX. XX. XXXX bytom Q. č. XX, X.) L. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. č. XX, X.) C. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., Z., Q. č. 55X/XX, zastúpených JUDr. Stanislavom Sobotovičom, advokátom, Nitra, Farská č. 46, proti odporcovi: STAZA, s. r. o., Tuhár č. 134, IČO: 36 714 283, zastúpených JUDr. Petrom Mihálym, advokátom, Lučenec, Jókaiho č. 121/16, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/207/2009-166 zo dňa 13. 12. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje . Odporca je povinný nahradiť navrhovateľom 2.) a 3.) trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 71,37 EUR k rukám JUDr. Stanislava Sobotoviča, advokáta, Nitra, Farská č. 46, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Lučenec predložil odvolaciemu súdu odvolanie odporcu proti rozsudku č. k. 6C/207/2009-166 zo dňa 13. 12. 2011, ktorým určil, že navrhovateľ X.) F. G., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území S., zapísané na LV č. XXX, reg. „C“, parc. č. XX ako záhrada o výmere 407 m2 v rozsahu jednej polovice, a že do dedičstva po C. G., rod. Z., zomr. XX. XX. XXXX patrí druhá polovica uvedenej nehnuteľnosti. Súčasne uložil odporcovi povinnosť nahradiť právnemu zástupcovi navrhovateľov trovy konania a právneho zastúpenia spolu v sume 1.581,37 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodní rozhodnutia uviedol, že odporca bol zaevidovaný ako vlastník spornej nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX v k. ú. S. na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel 06. 03. 2008 s predávajúcou U. C., rod. U.. Pôvodne sa 1.) navrhovateľ spolu s manželkou C. G. proti odporcovi domáhali určenia, že sú výlučnými vlastníkmi spornej nehnuteľnosti. C. G. v priebehu súdneho konania zomrela a dedičské konanie po nej bolo vedené pod sp. zn. 9D/74/2011, Dnot 100/2011. Navrhovateľ predložil upravený žalobný návrh, na základe čoho okresný súd na strane navrhovateľov pripustil zmenu účastníkov, a ďalej konal s právnymi nástupcami pôvodnej navrhovateľky v rade X.) a to F. G., L. X. a C. X.. Pripustil tiež zmenu petitu, tak, že v polovici patrí sporná nehnuteľnosť do vlastníctva navrhovateľa v 1.) rade a v polovici do dedičstva po nebohej C. G.. Naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva bol daný rozporom vo vlastníctve nehnuteľnosti podľa stavu vyplývajúceho z katastra nehnuteľností a faktickým stavom ich užívania. Vykonaným dokazovaním, najmä z výpovedí svedkov, mal okresný súd preukázané, že navrhovateľ s manželkou užíval sporný pozemok nerušene od 01. 03. 1973 až do 25. 05. 2009, kedy boli právnym zástupcom odporcu vyzvaní na jeho vydanie. Pôvodní navrhovatelia F. G. s manželkou vstúpili do užívania nehnuteľnosti, ktorá v prírode predstavuje záhradu pri rodinnom dome navrhovateľov po spísaní úradného záznamu na MNV S. dňa 01. 03. 1973. Okrem odporcu vlastníctvo navrhovateľov nik nespochybňoval, pozemok užívali ako svoj vlastný, žili v presvedčení, že ho kúpili, pretože zaň zaplatili kúpnu cenu, platili za záhradu daň z nehnuteľnosti. Pôvodná vlastníčka C. D. ani jej sestra X. U., ktorá bola jej univerzálnou dedičkou, nikdy nerušili navrhovateľov v užívaní nehnuteľnosti a nežiadali o jej vydanie. Navrhovatelia na pozemku postavili garáž a studňu. Zo strany vlastníčky C. D. išlo o konkludentný prejav vôle, na základe ktorej predala navrhovateľom pozemok o výmere 407 m2. Obsahovú stránku dohody zachytil úradný záznam spísaný na vtedajšom Miestnom národnom výbore (MNV) v S.. Na tomto úradnom zázname sa však nenachádza podpis C. D., ale jej sestry X. U., pretože v tom čase mala C. D. 82 rokov a bola imobilná, čo svedeckou výpoveďou potvrdil Q. S., ktorý bol pri podpise úradného záznamu ako vtedajší predseda MNV. Svedok S. aj svedok F. E. okrem toho potvrdili, že formou úradných záznamov spísaných na MNV sa v tom čase bežne prevádzali nehnuteľnosti, ktoré si však mnohí občania nedali zapísať na list vlastníctva. Úradný záznam síce nemal náležitosti kúpnej zmluvy, ale v čase jeho spísania neboli pochybnosti o tom, že navrhovatelia kupovali pozemok od vlastníka, nakoľko obe sestry žili v spoločnej domácnosti a na kúpe sa s nimi navrhovatelia dohodli. X. U. sa stala po C. D., ktorá zomrela XX. XX. XXXX, univerzálnou dedičkou ako jej sestra. K prejednaniu dedičstva po C. D. však došlo až po smrti X. U., ktorá zomrela XX. XX. XXXX, na žiadosť Q. U., syna a dediča X. U.. Pri návšteve Q. U. v S. s ním navrhovateľ hovoril o tom, že záležitosť chce dať do poriadku, s čím Q. U. súhlasil. Q. U. dňa XX. XX. XXXX zomrel a sporný pozemok zdedila jeho dcéra U. C., rod. U., ktorá pozemok spolu s inými nehnuteľnosťami predala odporcovi. Navrhovateľky v rade 2.) a 3.) vedeli, že pozemok priľahlý k ich rodinnému domu rodičia kúpili. Obyvatelia S. vedeli o tom, že navrhovatelia kúpili pozemok a nik nepochyboval o ich vlastníctve. Okresný súd mal preukázané, že prejavená vôľa zodpovedala ústnej dohode strán, zmluvné strany na strane kupujúcich ako aj predávajúcich túto vôľu vyjadrili a vykonaným dokazovaním bol preukázaný jej obsah. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 34 ods. 1 a § 35 ods. 1 OZ, ako aj § 80 písm. c) OSP. Odporca v zákonnej 15 dňovej lehote podanom odvolaní (§ 204 ods. 1, veta prvá, OSP) navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh zamietnuť. Ku dňu 01. 03. 1973, kedy malo dôjsť k údajnému prevodu na základe úradného záznamu na rade MNV v S. bola ako jediný vlastník vedená C. D., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, ktorá zomrela XX. XX. XXXX. Na úradnom zázname spísanom dňa 01. 03. 1973 na MNV v S. bola uvedená ako predávajúca X. U. a ako kupujúci F. G.. Pretože prevodca nebol vlastníkom, išlo o neplatné nadobudnutie vlastníckeho práva bez ohľadu na to, či kupujúci vedel, že predávajúci nie je vlastníkom. Podmienka nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním nebola splnená z hľadiska objektívnych okolností. Dobromyseľnosť treba hodnotiť z objektívneho hľadiska, nie podľa subjektívneho presvedčenia účastníka. Navrhovateľ vedel, že úradný záznam nie je platnou kúpnou zmluvou, neuskutočnil ďalšie kroky za účelom zistenia skutočných vlastníkov. Na pojednávaní dňa 09. 12. 2009 uviedol, že pri rozhovore s Q. U., s ktorým spolu vyrastali, mu tento dávnejšie prisľúbil, že keď zdedí pozemky, tak ich prevedie na navrhovateľa. Teda navrhovateľ si bol vedomý, že pozemky mu nepatria, čo by vylučovalo jeho dobromyseľnosť ako oprávneného držiteľa. U navrhovateľa nešlo ani o ospravedlniteľný omyl v držbe nehnuteľnosti. Vzhľadom na nerešpektovanie právnej úpravy v čase, keď sa ujal držby, išlo z jeho strany o právny omyl. Okresný súd nesprávne posúdil prejav vôle pôvodnej vlastníčky C. D. ako konkludentný. Vzhľadom na jej preukázanú imobilitu a vek o predaji pozemku ani nemusela vedieť. Okresný súd sa nezaoberal výpoveďou svedkyne Q. U., manželky nebohého Q. U., ktorá uviedla, že nemala vedomosť o tom, že by vzťahy jej manžela a navrhovateľov boli blízke a že sporný pozemok navrhovateľ s manželkou užíval. Okresný súd nesprávne posúdil rozhodnutia o dedičstve po poručiteľke C. D. č. D 2129/92, Dnot.297/93 ako aj č. 24D/192/2007, Dnot.87/2007. Osvedčenie o dedičstve, ktorým sporná nehnuteľnosť prešla na právnych predchodcov odporcu, má účinky právoplatného rozhodnutia a vytvára prekážku žaloby v rovnakej veci alebo z rovnakého dôvodu. Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Pri uzavretí zmluvy X. U. zastupovala svoju sestru C. D.. To, že predávala U., nie D., vysvetlil svedok S., ktorý uviedol, že bola D. chorá, nepohybovala sa, dobre nevidela a tak ju zastupovala sestra. Úmysel predať parcelu navrhovateľom bol jasný nielen z pohľadu U., ale aj D., ktorá po spísaní záznamu žila do XX. XX. XXXX. Navrhovatelia na parcele ihneď začali s úpravami, postavili garáž a vykopali studňu. Proti realizácii týchto prác nemala D. námietky. Naopak, vzťahy navrhovateľov k obom týmto ženám boli aj po 01. 03. 1973 veľmi dobré a pomáhali im. Jedinou dedičkou C. D. bola X. U.. Od navrhovateľov vydanie parcely nepožadovala, lebo si bola vedomá toho, že ju navrhovateľom predala. Dobromyseľnou držbou navrhovatelia získali vlastnícke právo vydržaním dňom 01. 03. 1983 (§ 865 ods. 3 OZ). Po tomto dátume nemožno za vlastníkov pokladať ani X. U. ani jej syna Q. U., hoci ten ju formálne dedením nadobudol. Navrhovateľ okolnosť, prečo chcel uzavrieť s Q. U. kúpnu zmluvu vysvetlil na pojednávaní 09. 06. 2011. Konal tak v snahe po formálnej stránke dosiahnuť usporiadanie a zápis do katastra nehnuteľností a U. vedel, že parcela bola navrhovateľom predaná ešte v roku 1973. Konanie navrhovateľov nemôže byť hodnotené tak, že by nemohli byť považovaní za dobromyseľných držiteľov parcely. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.1, 2 OSP napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, ako vecne správny . Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držby je oprávnená. Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa § 134 ods. 3 OZ do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Podľa ods. 4 pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. Právnu úpravu vydržania bola do 31. 12. 1991 upravená v § 135a OZ. Podľa § 135a ods. 1, veta prvá OZ (v znení platnom od 1. 04. 1983 do 31. 12. 1991) vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Podľa § 135a ods.2 OZ ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania. Podľa § 135a ods.4 OZ do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa § 865 ods. 3 OZ (v znení platnom od 1. 04. 1983 do 31. 12. 1991) do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa. Podľa § 872 ods. 6 OZ účinného od 01. 01. 1992, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona. Z obsahu súdneho spisu vyplývajú všetky skutočnosti, ktoré sa týkajú vedenia konania a boli potrebné pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Pri podaní žaloby navrhovatelia svoj právny nárok preukázali tým, že spornú nehnuteľnosť začali užívať ako svoju vlastnú potom, ako bol spísaný záznam , ktorý podľa obsahu zachytával dohodu o odpredaní tohto pozemku, nachádzajúceho sa pri rodinnom dome navrhovateľov (č. l. 7). Len zo skutočnosti, že v úradnom zázname sa uvádza X. U., ako predávajúca nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že navrhovatelia nevstúpili do dobromyseľnej držby spornej nehnuteľnosti. Svedeckými výpoveďami navrhovatelia preukázali, že domnelá predávajúca konala za svoju imobilnú sestru, vlastníčku C. D., v podstate v tom čase vykonávala za ňu všetky úkony, týkajúce sa zabezpečovania jej osobných potrieb aj správy majetku, obe sestry žili v spoločnej domácnosti a aj po smrti pôvodnej vlastníčky C. D. sa X. U., ktorá sa stala univerzálnou dedičkou, právny stav rešpektovala a cítila sa ním do konca svojho života viazaná. Situáciu skomplikovalo to, že k prejednaniu dedičstva po C. D. došlo až po smrti jej sestry X. U., keď dedičom po nej sa stal syn X. U., už nebohý Q. U., ktorý však žil s rodinou v Košiciach. Z výpovede jeho manželky Q. U. na pojednávaní 26. 11. 2010 vyplýva, že jej svokra X. U. žila s nimi v Košiciach a v letných mesiacoch bývala na S.. Svedkyňa sa o pozemky v S. nezaujímala a v tom čase ani nevedela, o ktorý dom a záhradu išlo (č. l. 97-98). Z výpovede tejto svedkyne preto nemožno vyvodiť závery spochybňujúce dobromyseľnosť užívania nehnuteľnosti navrhovateľmi. Nie je sporné, že tak navrhovateľ v prvom rade a X. U. boli účastníci neplatného právneho úkonu, o ktorom bol spísaný na bývalom MNV v S. úradný záznam zo dňa 01. 03. 1973. Podstatné však je to, že aj X. U. od začiatku konala aj za svoju sestru C. D. ,a pokiaľ sa stala je právnym nástupcom, existujúcim stavom, t. j. že sporný pozemok predala navrhovateľom, sa až do svojej smrti cítila byť viazaná. Teda, okolnosti pri vstupe do držby nehnuteľnosti ani pri jej užívaní nespochybňujú dobromyseľnosť užívateľov, že nehnuteľnosť nadobudli kúpnou zmluvou. Odporca vyvodzuje svoje vlastnícke právo od toho, že spornú nehnuteľnosť nadobudol od právneho predchodcu kúpnou zmluvou z 06. 03. 2008. Skutočnosť, že sporná nehnuteľnosť bola predmetom dedičského konania po C. D. na Okresnom súde v Lučenci sp. zn. D 2129/92, Dnot. 297/93 z 26. 01. 1995 (č. l.12 - 15) a po Q. U. na Okresnom súde Košice II sp. zn. 24D/192/2007, Dnot. 87/2007 z11. 06. 2007 (č. l. 34 - 36) nezakladá prekážku rozhodnutej veci, nakoľko vydržacia lehota navrhovateľom v tom čase už uplynula. Pavol U., ktorý sa stal právnym nástupcom C. D., zomrel XX. XX. XXXX. Pokiaľ s ním teda navrhovateľ hovoril o potrebe dať záležitosť s pozemkom do poriadku, v tom čase navrhovateľovi svedčilo právo vyplývajúce z vydržania nehnuteľnosti. L. táto skutočnosť nie je spôsobilá spochybniť dobromyseľnosť navrhovateľov, lebo nebolo preukázané, že by Q. U. vykonával nejaké práva a povinnosti, týkajúce sa sporného pozemku. Navrhovatelia preukázali naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, pretože odporca bol zapísaný do katastra nehnuteľností ako výlučný vlastník sporného pozemku. V konaní bolo preukázané, že právne vzťahy neboli usporiadané v súlade so skutočným stavom užívania nehnuteľnosti. Bolo preukázané, že právni predchodcovia odporcu Q. U., ani jeho dedičia spornú nehnuteľnosť nikdy neužívali, nevykonávali k nej žiadne práva a povinnosti. Naopak v konaní bolo preukázané, že nehnuteľnosť užívali ako svoju vlastnú navrhovatelia, ktorí boli počas vydržacej doby nesporne aj k 01. 01. 1992 dobromyseľní v tom, že ju držia a užívajú v dobrej viere ako svoje výlučné vlastníctvo. Okresný súd správne uznesením č. k. 6C/207/2009-157 z 13. 12. 2011 pribral do konania navrhovateľky v rade 2.) 3.) a pripustil zmenu žalobného návrhu, nakoľko pôvodná navrhovateľka v 2.) rade v priebehu konania zomrela. Uvedené zmena vyplýva z predpisov hmotného práva. Okresný súd správne zistil skutkový stav, vyvodil z neho zodpovedajúci právny záver, rešpektoval príslušnú právnu úpravu a zohľadnil všetky právne významné skutočnosti. Jeho rozhodnutie je preto vecne správne. O povinnosti odporcu zaplatiť trovy odvolacieho konania na účet právneho zástupcu žalobcu bolo rozhodnuté podľa výsledku odvolacieho konania a § 142 ods.1, § 149 ods. 1 OSP. Odmena za úkon právnej služby v odvolacom konaní bola vyčíslená podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších prepisov (ďalej len „vyhláška“). Základom pre výpočet odmeny bola hodnota spornej nehnuteľnosti 1.350,- EUR (č. l. 4), za jeden úkon patrí odmena 71,37 EUR. Právny zástupca uplatnil v odvolacom konaní odmenu za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 71,37 EUR a súd je v tejto časti nároku viazaný návrhom, ktorý nemožno prekročiť. Preto odvolací súd zaviazal neúspešného odporcu k povinnosti nahradiť navrhovateľom trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 71,37 EUR k rukám advokáta JUDr. Stanislava Sobotoviča. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomere hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.