Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/157/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610207406 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6610207406.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda, Mgr. Ema Novodomcová členovia senátu v právnej veci navrhovateľa V. F., nar. XX.X.XXXX, bytom R. - Y., W. XX zastúpený ATTORNEYS GROUP, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 94, IČO: 36 836 998 proti odporcovi Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., T. J.. XXXX/XX, zastúpený advokátskou kanceláriou UHAĽ s.r.o., so sídlom Zvolen, Nám. SNP 6/11, IČO: 47 236 655, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 3.2.2012 č.k. 10C/86/2010-530 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu zmluvy o pôžičke spísanej na Notárskom úrade JUDr. Jany Hričovskej, so sídlom vo Zvolene, na ul. Študentská 32, dňa 11.3.2008 vo forme notárskej zápisnice pod č. N 57/2009, Nz 7620/2009, NCRIs 7670/2009 notárkou JUDr. Janou Hričovskou, medzi V. F. ako dlžníkom a Q. V., ako veriteľom. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že uvedená zmluva o pôžičke napísaná na Notárskom úrade JUDr. Jany Hričovskej vo forme notárskej zápisnice mala všetky atribúty platného právneho úkonu, bola uzavretá slobodne, vážne, bola určitá, zrozumiteľná, predmetom zmluvy nebolo nemožné plnenie, zmluva nebola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, účastníci mali spôsobilosť na právne úkony, obsah zmluvy o pôžičke svojim obsahom ani účelom neodporoval zákonu, notárska zápisnica obsahovala všetky zákonom ustanovené náležitosti v zmysle ust. § 47 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení účinnom do 31.8.2009 i ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku a preto je notárska zápisnica exekučným titulom. Zároveň došlo k reálnemu odovzdaniu sumy vo výške 150 000,- Eur odporcom v pozícii veriteľa pred spísaním notárskej zápisnice navrhovateľovi v pozícii dlžníka, pričom i zo správania samotného navrhovateľa, ktorý proti rozhodnutiu o exekúcii Okresného súdu v Rieke sp. zn. OVR 1691/09 zo dňa 15.7.2009 nedal opravný prostriedok podporne vyplýva predmetná skutočnosť, že nebolo preukázané uzavretie simulovaného resp. dissimulovaného právneho úkonu medzi účastníkmi. Nešlo teda o uzavretie neplatného právneho úkonu a preto súd návrh z titulu jeho neodôvodnenosti s odkazom na ust. § 657 Obč. zák. § 37 ods. 1,2 § 39, § 41a Obč. zák. zamietol. Súd zároveň skonštatoval, že navrhovateľ mal na určení neplatnosti právneho úkonu naliehavý právny záujem, keďže tento návrh bol spôsobilý odstrániť stav právnej neistoty navrhovateľa alebo ohrozenia jeho práv a mal vytvoriť pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu, ktorým sa mohlo predísť prípadným ďalším žalobám, keď k zodpovedajúcej náprave nebolo možné dospieť inak. O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p., teda že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Pretože štátu v spojení s konaním vznikli trovy v súvislosti so znaleckým dokazovaním, uložil prvostupňový súd navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy konania štátu, keď dospel k záveru, že u neho ako neúspešného účastníka nie sú predpoklady pre jeho oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 O.s.p.. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ prostredníctvom splnomocnenej advokátskej kancelárie odvolanie. Rozsudok prvostupňového súdu vo všetkých výrokoch považuje za nesprávny. Domnieva sa, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. ako aj že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Navrhovateľ nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, že zmluva o pôžičke spísaná na Notárskom úrade JUDr. Jany Hričovskej formou notárskej zápisnice je platný právny úkon. Poukázal na okolnosti sprevádzajúce údajné uzavretie zmluvy o pôžičke, ktoré síce sami o sebe nie sú nemožné, ale vo vzájomných súvislostiach a vzhľadom na prax zavedenú účastníkmi konania spochybňujú existenciu skutočnej vôle účastníkov uzavrieť platnú zmluvu o pôžičke za súčasného odovzdania finančnej hotovosti. Tvrdí, že dňa 11.3.2009 nemali navrhovateľ a ani odporca skutočný úmysel uzavrieť zmluvu o pôžičke, že navrhovateľ a odporca uzavreli v roku 2007, 2008 medzi sebou niekoľko zmlúv o pôžičke, avšak na rozdiel od zmluvy o pôžičke zo dňa 11.3.2009 predchádzajúce zmluvy boli vždy uzavreté v písomnej forme predloženej odporcom, suma pôžičky a dátum splatnosti pôžičky boli vždy do predtlačeného textu zmluvy dopisované ručne, jednotlivé pôžičky boli vždy úročené zmluvným úrokom, pravosť podpisu navrhovateľa bola vždy notársky osvedčená v Lučenci, pričom navrhovateľ a odporca boli pri uzatváraní jednotlivých zmlúv v priateľskom vzťahu. V prípade zo dňa 11.3.2009 mali byť všetky vyššie uvedené zvyklosti účastníkov konania porušené tak, že okrem písomnej formy zmluvy o pôžičke tiež predloženej odporcom, ale s iným obsahom než zvyčajne, mala by navyše zmluva o pôžičke spísaná vo forme notárskej zápisnice, suma pôžičky a dátum splatnosti boli už predtlačené v texte zmluvy predloženom odporcom, pôžička mala byť poskytnutá bezúročne a pravosť podpisu na zmluve o pôžičke nebola notárky osvedčená napriek tvrdenej obave odporcu z infarktu navrhovateľa a napriek tomu, že túto zmluvu mali uzavrieť na chodbe pred dverami notárskeho úradu. V momente podpisovania uvedenej zmluvy neboli už navrhovateľ a odporca v priateľskom vzťahu, boli proti sebe stojacimi účastníkmi exekučného konania o vypratanie nehnuteľnosti, navrhovateľ mal odporcovi dlhovať aj ďalšiu sumu vo výške 2 500 000,- Sk, pritom náklady na spísanie notárskej zápisnice nelogicky znášal odporca. Pokiaľ odvolací súd bude mať za preukázanú pravosť podpisu a písma navrhovateľa na zmluve o pôžičke, je zrejmé, že dňa 11.3.2009 boli uzavreté dve zmluvy o pôžičke, pričom k odovzdaniu predmetu pôžičky vo výške 150 000,- Eur došlo dňa 11.3.2009 len na chodbe notárskeho úradu v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 11.3.2009 uzavretej na chodbe pred notárskym úradom. Zmluva o pôžičke spísaná na notárskom úrade vo forme notárskej zápisnice je neplatným právnym úkonom. Uvádza, že dňa 11.3.2009 sa navrhovateľ stretol s odporcom s úmyslom uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom mal byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - domu v R. v Y. s priľahlými pozemkami späť na navrhovateľa. Navrhovateľ bol na základe predchádzajúce vzájomnej dohody pripravený odovzdať odporcovi časť kúpnej ceny 85 000,- Eur s tým, že zostávajúcu časť mal vyplatiť odporcovi do jedného mesiaca po spísaní notárskej zápisnice o kúpnej zmluve, v ktorej mala byť zároveň táto splatnosť uvedená. Navrhovateľ bol pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice uvedený do omylu, keď skutočným obsahom predmetnej notárskej zápisnice bolo napokon spísanie zmluvy o pôžičke na sumu rovnajúcu sa zostávajúcej časti pôvodne dohodnutej kúpnej ceny predmetných nehnuteľností. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že spísanie notárskej zápisnice objednal priateľ odporcu J.. P. K., pričom navrhovateľ neobdržal žiadne vyhotovenie notárskej zápisnice. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že potom, čo sa navrhovateľov otec J.. Y. F. dozvedel o povinnosti navrhovateľa vypratať uvedené nehnuteľnosti, dal svojej manželke Q. F. peniaze, za ktoré následne predmetné nehnuteľnosti kúpila späť od odporcu. Na základe uvedeného došlo ku konečnému finančnému vyrovnaniu poskytnutých pôžičiek medzi navrhovateľom a odporcom, čo potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní aj svedkyňa Q.. J. A.. Tieto okolnosti neboli zosúladené so znením notárskej zápisnice. Ďalej opätovne poukazuje na skutočnosť, že medzi navrhovateľom a odporcom existovala prax uzatvárať zmluvy o pôžičke s úradne overeným podpisom navrhovateľa ako dlžníka, pričom každá zmluva o pôžičke obsahovala dojednanie, v zmysle ktorého bol dlžník povinný vrátiť pôžičku s dohodnutým úrokom 3% mesačne. V tomto prípade sa prvostupňový súd nevysporiadal s rozpormi vo výpovedi samotného odporcu, kde tento odpovedal, „ani predtým sa na zmluvách o pôžičkách neoverovali podpisy. Veľakrát navrhovateľ prišiel dokonca domov ku mne za účelom požičania si peňazí“ hoci je zrejmé, a preukazuje to na jednotlivých prípadoch, že prax medzi účastníkmi konania bola iná. Buď teda nie je pravdou, že dochádzalo k uzatváraniu zmlúv o pôžičke doma u odporcu, alebo nie je pravdou, že vždy boli peniaze tvoriace predmet pôžičky odovzdané v hotovosti pri podpise zmluvy. Prvostupňový súd sa nevysporiadal ani s tvrdením odporcu, že navrhovateľovi poskytol pôžičku z dôvodu, že tento staval v Chorvátskej republike apartmány a potreboval na to finančnú hotovosť, keď navrhovateľ v konaní potvrdil, že apartmány vybudovala spoločnosť Mirotravel d.o.o., ktorej je navrhovateľ spoločníkom, tieto boli dokončené už v roku 2007. Podľa vyjadrenia odporcu mala byť zmluva o pôžičke spísaná na chodbe pred notárskym úradom z dôvodu, že účastníci nevedeli, či ich notárka príjme a tiež z dôvodu, či náhodou navrhovateľ nedostane infarkt. Toto tvrdenie považuje za nelogické, keď podľa svedkov J.. P. K. a JUDr. Jany Hričovskej bol termín spísania notárskej zápisnice riadne dohodnutý J.. P. K. a účastníci konania čakali na chodbe pred vstupom 3 až 5 minút. Za vysoko nepravdepodobné považuje, že by odporca odovzdal v hotovosti pri podpise zmluvy o pôžičke na chodbe pred notárskym úradom navrhovateľovi bezúročne hotovosť vo výške 150 000,- Eur za stavu, že mu bol zároveň dlžný ďalšiu sumu vo výške 2 500 000,- Sk potom ako odporca podal návrh na vypratanie predmetných nehuteľností na súde. Tieto okolnosti vo vzájomnej súvislosti preukazujú, že skutočnou vôľou účastníkov konania dňa 11.3.2009 nebolo uzavrieť zmluvu o pôžičke tak, ako tomu bolo medzi nimi v minulosti opakovane, ale je zrejmé, že ide o právny vzťah, ktorým je zastretý iný právny vzťah. Aj keď navrhovateľ opakovane poprel pravosť písma a podpisu na porovnávanej písomnosti, prvostupňový súd mal za preukázané, že v pozícii dlžníka navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o pôžičke peňazí dňa 11.3.2009 písomnou formou pred spísaním notárskej zápisnice. Zároveň mal za preukázané, že na notárskom úrade bola napísaná notárska zápisnica predmetom ktorej bola zmluvy o pôžičke, z ktorej vyplýva, že odporca v pozícii veriteľa na základe zmluvy o pôžičke požičia navrhovateľovi v pozícii dlžníka finančnú hotovosť 150 000,- Eur bezúročne a tento sa zaviazal sumu vrátiť do 10.4.2009. Zároveň súd považoval za preukázané, že dňa 11.3.2009 došlo k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky a to ešte pred podpísaním zmluvy o pôžičke formou notárskej zápisnice. Pokiaľ by na takto zistený skutkový stav aplikoval súd ust. § 657 Obč. zák. argumentujúc reálnou povahou zmluvy o pôžičke, potom výsledok o platnosti napádanej zmluvy o pôžičke môže byť jedine výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci konajúcim súdom. Ak teda okresný súd z vykonaného dokazovania zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 11.3.2009 zmluvu o pôžičke peňazí písomnou formou na chodbe pred notárskym úradom a následne bola na notárskom úrade napísaná notárska zápisnica, predmetom ktorej bola zmluva o pôžičke, je zrejmé, že medzi účastníkmi boli uzavreté dve zmluvy. Objektívny záver o existencii dvoch samostatných písomných právnych úkonov nie je možné zamieňať so záverom o platnosti, alebo neplatnosti niektorého z týchto právnych úkonov, ani nie je možné ich existenciu v tomto prípade opomenúť vzhľadom na záver, že k odovzdaniu predmetu pôžičky malo dôjsť len jedenkrát. Právnym záverom konajúceho súdu z vykonaného dokazovania potom malo byť, že v danom prípade dňa 11.3.2009 boli uzavreté zmluvy o pôžičke dve, jedna uzavretá na chodbe pred notárskym úradom, pri podpise ktorej, a na základe ktorej mal byť odporcom navrhovateľovi odovzdaný aj predmet pôžičky - peniaze v sume 150 000,- Eur a druhá vo forme notárskej zápisnice, pri podpise ktorej a na základe ktorej nedošlo k odovzdaniu predmetu pôžičky. Takýto záver vyplýva aj z výsluchu svedkyne - konajúcej notárky a zo znenia predmetnej notárskej zápisnice. V zmysle § 657 Obč. zák., keď zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu vrátiť, vzhľadom na reálnosť povahy tejto zmluvy, kde sa predpokladá nielen dohoda účastníkov, ale aj skutočné odovzdanie finančnej hotovosti dlžníkovi, vzniká zmluva o pôžičke až odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Pokiaľ teda nedošlo k odovzdaniu finančnej hotovosti, či k bezhotovostnému prevodu dohodnutej sumy, čo sa v prípade spornej zmluvy o pôžičke spísanej na notárskom úrade dňa 11.3.2009 formou notárskej zápisnice nestalo, tak medzi účastníkmi konania nevznikol právny vzťah zo zmluvy o pôžičke. Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k reálnemu odovzdaniu finančnej hotovosti pri spísaní napádanej zmluvy, na notárskom úrade, je predmetná zmluva o pôžičke spísaná vo forme notárskej zápisnice, kde predmetom bol záväzok žalovaného požičať žalobcovi finančnú hotovosť bezúročne a záväzok žalobcu vrátiť požičajú finančnú hotovosť v dohodnutej dobe s tým, že v prípade nesplnenia záväzku ku dňu splatnosti sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. je táto neplatným právnym úkonom. Poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 2217/2003 v zmysle ktorého k uzavretiu zmluvy o pôžičke je treba nielen účinné prijatie návrhu na jeho uzavretie, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 98/2000 v zmysle ktorého v konaní o vrátení pôžičky leží na žalobcovi dôkazné bremeno o tom, že plnenie žalovanému poskytol aj tom, že plnenie bolo poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke uzavretej so žalovaným. Navrhovateľ vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia, ktorých priznanie uplatňuje, odvolaciemu súdu navrhuje zrušiť rozsudok prvostupňového súdu a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V zmysle uvedeného odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol a na zdôraznenie jeho správnosti navyše dodáva. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal určenia, že zmluva o pôžičke spísaná na Notárskom úrade JUDr. Jany Hričovskej dňa 11.3.2009 vo forme notárskej zápisnice medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom je neplatná. Neplatnosť uvedenej zmluvy odôvodňoval skutkovo tým, že pri podpísaní notárskej zápisnice nedošlo k odovzdaniu finančnej hotovosti, k tomuto nedošlo ani žiadnym iným spôsobom, právne zdôvodnil žalobný návrh s poukazom na ust. § 657 Obč. zák. tým, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, kde pre uzatvorenie samotnej zmluvy je potrebný ďalší úkon a to odovzdanie finančnej hotovosti a pokiaľ nedošlo k odovzdaniu finančnej hotovosti, či k bezhotovostnému prevodu dohodnutej sumy, nevznikol medzi účastníkmi konania právny vzťah zo zmluvy o pôžičke. Po vykonanom dôkladnom dokazovaní prvostupňový súd považoval za preukázané, že odporca v pozícii veriteľa uzavrel sa navrhovateľom v pozícii dlžníka zmluvu o pôžičke dňa 11.3.2009, pričom okrem predmetnej zmluvy o pôžičke spísanej formou notárskej zápisnice v uvedený deň bol podpísaný aj ďalší listinný dôkaz nazvaný zmluva o pôžičke uzavretá medzi účastníkmi 11.3.2009, teda v rovnaký deň, kde predmetom zmluvy bola pôžička rovnako v sume 150 000,- Eur s rovnakým termínom splatnosti a kde dlžník potvrdzuje prevzatie predmetnej sumy. Nie je sporné a vykonaným dokazovaním je dostatočne preukázané, že obaja účastníci konania pred notárskym úradom vyjadrili vôľu uzavrieť zmluvu o pôžičke s tým, aby táto v prípade nesplnenia záväzku dlžníka v určenej lehote mohla slúžiť ako vykonateľný exekučný titul. Uzavreli zmluvu o pôžičke v znení, ako sa táto nachádza v spise ( č.l. 8 - osvedčený odpis notárskej zápisnice). Prvostupňový súd posúdil uvedenú zmluvu o pôžičke spísanej formou notárskej zápisnice zo všetkých aspektov platnosti tohto dvojstranného právneho úkonu a správne konštatoval, že nezistil žiadny dôvod pre určenie jej neplatnosti. Zmluva bola urobená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne tak, ako pre platnosť úkonu vyžaduje Občiansky zákonník v ust. § 37 ods. 1, rovnako premetom tohto právneho úkonu nebolo plnenie nemožné (§ 37 ods. 2 O.z.). Rovnako prvostupňový súd dospel k správnemu záveru, že predmetný právny úkon nie je neplatný ani z pohľadu ust. § 39 a § 41a Obč. zák.. Odvolací súd poukazuje na výpoveď samotného navrhovateľa na pojednávaní dňa 7.7.2010, kde uviedol okrem iného, že notársku zápisnicu (11.3.2009) opatril vlastnoručným podpisom, nebol pod psychickým ani fyzickým nátlakom, zmluva nebola podpísaná v tiesni. Navrhovateľ zotrval na tom, že peniaze mu odporca doposiaľ neodovzdal. Proti tomuto tvrdeniu svedčí vlastnoručný podpis navrhovateľa na zmluve vyhotovenej písomne z rovnakého dňa 11.3.2009, na ktorej potvrdzuje prevzatie peňazí v sume 150 000,- Eur od veriteľa. Pokiaľ v odvolaní navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu dôvodí neplatnosť zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice tým, že odovzdanie peňazí (vzhľadom na reálnu povahu zmluvy o pôžičke) sa viaže k zmluve o pôžičke uzavretej pred spísaním notárskej zápisnice a teda k tomuto skoršiemu právnemu úkonu, odvolací súd uvádza, že tieto úvahy nemajú právne opodstatnenie. Samotná zmluva o pôžičke, ktorá bola spísaná formou notárskej zápisnice a v ktorej sa len konštatuje vôľa účastníkov uzavrieť zmluvu o pôžičke, nie je neplatným právnym úkonom len z toho dôvodu, že pred notárskym úradom nedošlo k samotnému odovzdaniu predmetu pôžičky. Samotný právny úkon žiadnym dôvodom neplatnosti právneho úkonu v zmysle prv citovaných ustanovení Obč. zák. (§ 37, § 39,§ 41a) tým tiež netrpí. Ani uvádzaná judikatúra k tejto problematike zo strany právneho zástupcu navrhovateľa nie je v rozpore s uvedeným tvrdením, pretože k skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky došlo tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania a to ešte pred samotným spísaním notárskej zápisnice, pričom podľa názoru odvolacieho súdu existencia dvoch písomných zmlúv (jednej spísanej iba účastníkmi zmluvy, druhej formou notárskej zápisnice) nemá za následok neplatnosť tohto právneho úkonu, keď inak vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť zmluvu o pôžičke na konkrétny predmet pôžičky aj konkrétne podmienky pôžičky je inak nespochybniteľne preukázaná tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Ďalšia obrana navrhovateľa spočívajúca v tom, že uvádzaná zmluva o pôžičke mala slúžiť inému účelu, resp. že úmyslom navrhovateľa a odporcu nebolo uzavrieť zmluvu o pôžičke preukázaná nebola. Opaku nasvedčuje mailová komunikácia medzi Q.. J. A. a otcom navrhovateľa, ktorá nasledovala po uzavretí predmetnej zmluvy o pôžičke (26.11.2009 a na základe nej vystavené čestné prehlásenie od odporcu, kde odporca prehlasuje a potvrdzuje navrhovateľovi, že ku dňu podpísania tohto prehlásenia, 27.11.2009, neeviduje žiadnu pohľadávku s výnimkou pôžičky peňazí podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 11.3.2009 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Jany Hričovskej). V zmysle uvedeného odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd správne vyvodil, že zmluva o pôžičke spísaná pred notárskym úradom formou notárskej zápisnice, ktorej určenia neplatnosti sa navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal, nie je neplatná z dôvodov, ktoré uviedol v napadnutom rozsudku, pričom ani v odvolaní uvedené dôvody správnosť tohto rozsudku nespochybnili. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.