Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/238/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611200958 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611200958.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkýň 1) I. A., nar. X. X. XXXX, trvale bytom P., J. XXX/XX, občianky SR, 2) E. D., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C., A. T. XXX/XX, občianky SR, 3) R. U., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Q., H. XX/XX, občianky SR, všetky zastúpené Mgr. Ľudovítom Paulovičom, advokátom, AK A., M. S. č. XX proti žalovanému D. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P., T. č. XX/XX, občana SR, v zastúpeného JUDr. Ladislavom Kováčom, advokátom, so sídlom E. T. č.X, XXX XX A., o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, o určenie neplatnosti listiny o vydedení a neplatnosti časti závetu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 21C/15/2011-113, zo dňa 13.06.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Lučenec rozsudkom č.k. 21C/15/2011-113, zo dňa 13.06.2011 vyhovel návrhu žalobkýň a určil, že dôvody vydedenia žalobkýň 1), 2), 3) a ich potomkov poručiteľkou E. P., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, uvedené v listine o vydedení zo dňa 22.10.2009, nie sú dané, určil, že listina o vydedení zo dňa 22.10.2009, ktorou poručiteľka E. P., vydedila žalobkyne 1), 2), 3) a ich potomkov je neplatná ako aj určil, že závet zo dňa 22.10.2009, ktorým poručiteľka E. P., zanechala všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok žalovanému je v časti opomenutia žalobkýň 1), 2), 3) v rozsahu polovice ich zákonných dedičských podielov neplatný. O trovách konania rozhodol tak, že uložil povinnosť žalovanému zaplatiť trovy konania žalobkyni 1), 2), 3) v sume po 33,17 eur a na trovách právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalobkyne sumu 1.413,82 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého mal preukázané, že poručiteľka E. P., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, zanechala závet zo dňa 22.10.2009 ako aj listinu o vydedení, ktorou vydedila svoje dcéry - žalobkyne 1), 2), 3) z dôvodu, že po smrti jej manžela E. P., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX jej dcéry spoločne vybrali z účtu vo R. A. sumu 12.700 eur, ktorá čiastka predstavovala jej úspory s manželom. Nechali ju bez prostriedkov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Dcéry ju vôbec nenavštevujú, neposkytujú žiadnu pomoc, hoci ich o to viackrát žiadala a trvale o ňu neprejavujú opravdivý záujem. Zároveň poručiteľka určila, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov jej dcér, ktorí jej rovnako v ničom nepomáhali. Ako univerzálneho závetného dediča určila poručiteľka E. P. svojho syna - žalovaného D. P.. Na základe uznesenia Okresného súdu Lučenec č.k. 5D/642/2010, zo dňa 21.10.2010 žalobkyne podali žalobu na okresný súd o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané a že závet a listina o vydedení sú neplatné. V priebehu konania žalobkyne namietali tú skutočnosť, že by o svojich rodičov neprejavovali záujem, tvrdili, že sa o nich starali a viedli k tomu aj svoje rodiny. Na pojednávaniach zdôraznili, že svojich rodičov navštevovali za života svojho otca, ale aj po jeho smrti, pričom v prípade potreby im poskytli všestrannú pomoc, ktorú podrobne konkretizovali. Súd došiel k záveru, že žalobkyne mali o poručiteľku trvalo ozajstný záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať a poskytovali poručiteľke potrebnú pomoc v chorobe, starobe a v iných závažných prípadoch do tej miery a okolností, pokiaľ im to osoba poručiteľky umožnila. Pokiaľ sa v poslednom období života po smrti manžela (od októbra XXXX do XX.XX.XXXX) o poručiteľku staral predovšetkým žalovaný s manželkou, nebolo to tým, že by žalobkyne pomoc poskytnúť odmietli, resp. poskytnúť nechceli, ale došlo k tomu z dôvodu, že poručiteľka o dcéry nemala záujem a poskytnutú pomoc od nich sústavne odmietala. V odôvodnení súd poukázal aj na rozhodnutie č. 23/1998 Zb. súdnych rozhodnutí a stanovísk ČR. z ktorého vyplýva, že pre posúdenie dôvodov vydedenia je tiež potrebné zisťovať, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že poručiteľka nebola výslovne odkázaná na pomoc žalobkýň, pretože pomoc jej poskytoval syn, ktorý býval v jej bezprostrednej blízkosti, navyše poručiteľka pomoc od svojich dcér výslovne nepožadovala, dokonca ju odmietala, pričom žalobkyne záujem o matku prejavovali a pokiaľ mali možnosť, pomoc aj poskytli, napr. navštevovali ju v nemocnici, chodili k jej domu, nosili jej rôzne veci, zabezpečili jej hospitalizáciu, vybavili vdovský dôchodok a pod.. Súd sa zaoberal aj tou časťou listiny o vydedení, že kde poručiteľka ako hlavný dôvod vydedenia uviedli, že žalobkyne "vybrali po smrti jej manžela z účtu vedenom vo R. A. sumu 12.700 eur, čo boli jej úspory spolu s manželom a ktoré si šetrili na dobu staroby, pre osobné potreby, resp. na opravu domu a iné nepredvídané výdavky. Týmto činom ma ponechali v starobe bez prostriedkov". V tejto súvislosti súd poukázal na to, že po smrti manžela poručiteľky E. P. navštívila dňa 08.09.2009 poručiteľka R., pobočku A. v spoločnosti žalobkýň 2), 3) a zaťa C. U., kde previedla peniaze z účtu nebohého E. P. na svoj účet. Následne splnomocnila žalobkyne 2), 3), aby dňa 10.09.2009 vybrali z jej účtu 12.700 eur. Toto žalobkyne učinili a neskôr peniaze matke odovzdali, pričom matka prevzatie peňazí aj písomne potvrdila. Trestné stíhanie, ktoré matka podnietila bolo zastavené uznesením Úradu justičnej a kriminálnej polície Lučenec ČVS: ORP-739/3-OSV-PT-2010 z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 06.10.2010. Trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že bolo preukázané, že žalobkyne 2), 3) vybrali peniaze z účtu poručiteľky na základe jej osobného poverenia a peniaze v sume 12.700 eur jej odovzdali 10.09.2009, kedy boli peniaze prevzaté. Nakoľko vo veci odcudzenia peňazí poručiteľky bolo právoplatne rozhodnuté, vzhľadom k tejto skutočnosti súd dospel k záveru, že nie sú preukázané dôvody vydedenia uvádzané v listine o vydedení zo dňa 22.10.2009. Súd poukázal aj na okolnosť, že tento dôvody vydedenia aplikovala poručiteľka aj voči žalobkyni 1) I. A., hoci preukázateľne menovaná nebola pri výbere finančných prostriedkov z účtu poručiteľky vo R., pobočka A.. Na základe uvedených dôvodov súd vyslovil, že dôvody vydedenia žalobkýň 1), 2), 3) a ich potomkov poručiteľkou E. P. v listine o vydedení zo dňa 22.10.2009 nie sú dané a listina o vydedení je neplatná. Žalobkyne 1), 2), 3) sú neopomenuteľnými dedičkami poručiteľky v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na ustanovenie § 175k ods.2 O.s.p. a na ustanovenia § 469a ods.1, 2, § 461 ods.1, 2 a § 473 ods.1, 2 Obč. zákonníka. Súd aj vzhľadom k tomu, že poručiteľka opomenula v testamente žalobkyne ako neopomenuteľných dedičov tak, že im uprela ich dedičský podiel, vyslovil aj neplatnosť závetu poručiteľky v rozsahu zákonných dedičských podielov žalobkýň. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p., kde žalobkyniam ako v spore úspešným priznal náhradu trov konania. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný, ktorý ho navrhol zmeniť a žalobu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania. Rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne, keď prvostupňový súd neprihliadol na spravodlivosť a nevzal do úvahy úmysel poručiteľky, že žalobkyne, ktoré ju pripravili o celoživotné úspory, a ktoré mali byť zárukou jej pokojnej staroby, si neponechali sumu 12.700 eur len pre seba, ktoré jej mali odovzdať. Za nesprávne považuje tvrdenie súdu, že „žalobkyne žiadne peniaze poručiteľke neodcudzili“, keďže takéto tvrdenie je zavádzajúce a navodzuje dojem, akoby žalobkyne mali voči poručiteľke použiť násilie, alebo krádežou sa mali zmocniť peňazí poručiteľky a táto skutočnosť sa nestala. V skutočnosti, a to vyplýva aj z notárskej zápisnice spísanej JUDr. Malovcovou, pri prejednávaní dedičstva po manželovi poručiteľky zo zápisnice v policajnom spise, poručiteľka E. P. tvrdila, že žalobkyne peniaze vo výške 12.700 eur z účtu vybrali s jej vedomím, len jej ich neodovzdali a ponechali si ich a zrejme si ich medzi sebou rozdelili. Zištné konanie žalobkýň v neprospech poručiteľky viedlo poručiteľku E. P. k spísaniu listiny o vydedení a závetu, v ktorom žalobkyne vydedila. Ďalej žalovaný uviedol, že súd neprihliadol ani na výpoveď svedka (H.), ktorý bol pritom, keď žalobkyňa A. chcela poručiteľke odobrať dôchodok a len na zásah svedka od toho upustila. Za kontraproduktívne považuje tvrdenie súdu, že žalobkyne mali záujem o starostlivosť matky, len ona nechcela. Nebolo možné očakávať od E. P., že práce dcéry, ktoré ju pripravili o celoživotné úspory, bude púšťať k sebe, keďže nemohla mať istotu, že v tomto svojom konaní nebudú pokračovať aj naďalej. Namietol, že súd neprihliadol na predložené listinné dôkazy a výpovede nestranných svedkov. Ohľadne zastavenia trestného stíhania uznesením číslo ORP-739/3-OSV-PT-2010 uviedol, že k zastaveniu trestného stíhania došlo nie preto, že sa skutok nestal, ale preto, že podľa hodnotenia policajta skutok nie je trestným činom. Je teda nedôvodné sa v rozsudku odvolávať na to, že žalobkyne žiadne peniaze poručiteľke neodcudzili. Žalovaný zároveň požiadal o preskúmanie postupu policajta na prokuratúre. Žalovaný tiež namietal nesprávne aplikovanie ustanovenia § 469 ods.l, písm.a/, b/ Občianskeho zákonníka na tento prípad s poukazom na rozhodnutie NS ČR č. 23/98, nakoľko toto rozhodnutie nepojednáva o takej skutočnosti, keď potomkovia pripravia poručiteľa o prostriedky obživy, ktoré mu majú zabezpečiť pokojný život v starobe a nie že by mu ešte poskytli potrebnú pomoc. Odvolaním žalovaného bol napadnutý aj výrok rozsudku okresného súdu ohľadne trov konania, kde namietol niektoré úkony vyčíslené advokátom, ako aj základnú sadzbu tarifnej odmeny, kde tarifná odmena mala byť vypočítaná ako 1/13-tina výpočtového základu zo sumy 744 eur, čo je 57,23 eur a nie 85,50 eur, ako je vo vyúčtovaní. Žalobkyne 1/, 2/, 3/ vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného zo dňa 12.03.2012 navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods.l O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil v súlade s § 219 ods.l, 2 O.s.p.. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenie žalovaného v odvolaní, ktorým poukazuje na to, že poručiteľka E. P. po smrti svojho manžela tvrdila, že práve žalobkyne jej spoločným konaním odňali celoživotné úspory. Toto tvrdenie však nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Je potrebné poukázať na zistené skutočnosti a závery okresného súdu, ktoré sa týkajú jednak prevodu peňazí z účtu nebohého E. P. na účet poručiteľky E. P. a následný výber peňazí a ich odovzdanie poručiteľke. Už okresný súd zistil, že po smrti E. P. navštívila dňa 08.09.2009 poručiteľka R. pobočku A. v spoločnosti žalobkýň 2/ a 3/ a zaťa C. U., kde previedla peniaze z účtu nebohého E. P. na svoje účet. Následne splnomocnila žalobkyne 2/, 3/, aby dňa 10.09.2009 vybrali z jej účtu 12.700 eur. Toto žalobkyne aj učinili, peniaze matke odovzdali a matka prevzatie peňazí osobne potvrdila na potvrdení ohľadne výberu v hotovosti z účtu v eur zo dňa 10.09.2009 svojím podpisom s poznámkou „prevzala dnes p. M. P.“ a kde sú podpísaní aj svedkovia žalobkyne 2/, 3/ a zať C. U.. Čo sa následne stalo s týmito peniazmi, nebolo v konaní preukázané, avšak rozhodne nebolo ani preukázané, že by o tieto peniaze „obrali“ poručiteľku E. P. žalobkyne 1/, 2/, 3/ tak, ako je to uvedené v listine o vydedení zo dňa 22.10.2009. Táto skutočnosť bola aj predmetom začatého trestného stíhania vo veci prečinu krádeže na základe uznesenia ORPZ v Lučenci Úradu justičnej a kriminálnej polície, oddelenia skráteného vyšetrovania ČVS: ORP-739/3- OSV-PT-2010. Uznesením ORPZ v Lučenci zo dňa 28.09.2010 došlo k zastaveniu veci z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie dôvod na postúpenie veci tak, ako to konštatoval aj okresný súd v odôvodnení, trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že bolo preukázané, že E. P. pri osobnej návšteve vo R., a.s., pobočka A. dňa 08.09.2009 previedla z termínového vkladu na svoj účet 9.666 eur, čím na tomto účte bol zostatok 12.812,30 eur, následne pri tejto operácii splnomocnila svoje dcéry E. D. a R. U. na následný výber finančnej čiastky v sume 12.700 eur, ktorý bol zrealizovaný dňa 10.09.2009, pričom peniaze v sume 12.700 eur boli odovzdané osobne E. P., ktorá prevzatie tejto finančnej čiastky potvrdila svojím podpisom (k tejto skutočnosti je potrebné uviesť, že žalovaný síce podal sťažnosť proti uzneseniu povereného príslušníka PZ o zastavení veci, avšak jeho sťažnosť ako nedôvodná bola zamietnutá uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v Lučenci zo dňa 21.09.2011). Nakoľko tento dôvod vydedenia tak, ako ho popísala poručiteľka E. P. v listine o vydedení zo dňa 22.10.2009 nebol preukázaný, v tomto rozsahu okresný súd správne rozhodol, keď určil, že dôvody vydedenia žalobkýň 1/, 2/, 3/ a ich potomkov poručiteľkou E. P. v listine o vydedení zo dňa 22.10.2009 nie sú dané. Poukaz žalovaného v odvolaní na zištné konanie žalobkýň, ktoré malo vyplynúť aj z prevodu vlastníctva nevysporiadaných pozemkov pod rodinným domom poručiteľky vo svoj prospech sa netýka dôvodov uvedených v závete a v listine o vydedení, preto touto skutočnosťou nebol okresný súd povinný sa ani zaoberať. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že súd neprihliadol ani na výpoveď svedka (H.), ktorý bol pritom, keď žalobkyňa A. chcela poručiteľke odobrať dôchodok, ale na zásah svedka od tohto upustila, nie je v súlade s tým, ako tento svedok vypovedal. Svedok konkrétne uviedol a jeho výpoveď konštatoval aj okresný súd v rozsudku, že žalobkyňa 1/ vravela matke, že jej „odloží“ dôchodok, ale poručiteľka peniaze nechcela dať. Pri tejto situácii nešlo o „odobratie“ dôchodku do dispozície žalobkyne 1/, ale o „odloženie“ peňazí, čo nie je možné stotožňovať. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyne 1/, 2/, 3/ boli pripravili poručiteľku E. P. o prostriedky celoživotných úspor pre potrebu počas choroby a staroby, nie je možné odôvodnenia odvolania opierať o túto skutočnosť a poukazovať na aktívne konanie potomkov voči poručiteľke, ktoré napĺňa ustanovenie § 469a Obč. zákonníka. Žalobkyne 1/, 2/, 3/ o poručiteľku prejavovali záujem, a to napriek jej vzťahu k nim, ktorý sa zhoršil po smrti E. P. z dôvodu, že poručiteľka upodozrievala žalobkyne 1/, 2/, 3/, že si ponechali peňažné prostriedky v rozsahu 12.700 eur. Napriek týmto podozreniam poručiteľky voči žalobkyniam 1/, 2/,3/, tieto mali záujem o poručiteľku, tento záujem prejavovali návštevami nielen doma, ale aj počas hospitalizácie, ako aj vecou pomocou, i keď poručiteľka tento styk odmietala. To, že poručiteľka E. P. v listine o vydedení uviedla „dcéry ma vôbec nenavštevujú a neposkytujú mi žiadnu pomoc v starobe, hoci som ich o to viackrát žiadala, trvalo o mňa neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať“, nebolo preukázané, okresný súd správne vyhodnotil vzájomné vzťahy medzi žalobkyňami 1/, 2/, 3/ a ich matkou E. P., keď podrobne rozobral záujem žalobkýň o poručiteľku, návštevy, pomoc, a preto aj v tomto rozsahu rozhodnutie okresného súdu o tom, že dôvody vydedenia nie sú dané a listina o vydedení je neplatná, sú správne. Dôsledky vyhodnotenia neplatnosti listiny o vydedení sa musia vzťahovať na samotný závet spísaný poručiteľkou E. P. dňa 22.10.2009, ohľadne ktorého súd správne poukázal na ustanovenie § 479 Obč. zákonníka a na jeho neplatnosť v časti týkajúcej sa zákonných dedičských podielov žalobkýň 1/, 2/, 3/. Vzhľadom k tomu, že listina o vydedení bola posúdená ako neplatná, na základe čoho k vydedeniu žalobkýň 1, 2/, 3/ ako potomkov nedošlo, pokiaľ závet odporuje v odkaze plnoletým potomkom výške 1 ich dedičského podielu zo zákona, je v tejto časti neplatný. Rozsudok okresného súdu bol preto aj v tejto časti potvrdený ako vecne správny. Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj vo výroku o náhrade trov konania. Žalovaný namietol v odvolaní účelnosť úkonov právneho zástupcu žalobkýň v rámci porady s klientmi dňa 25.02.2011, 12.04.2011 a 19.04.2011. Tieto úkony boli súdom priznané v súlade s § 14 ods.2 písm.a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, boli riadne vyúčtované a preukázané, ich účelnosť sa viaže k úkonu, ktorý nasledoval, a to pojednávanie dňa 28.02.2011, 13.04.2011 a doplnenie dokazovania zo dňa 20.04.2011. Štúdium spisu, tak ako to uvádza právny zástupca žalovaného, ako úkon právneho zastúpenia nebol priznaný, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku. Základná sadzba tarifnej odmeny bola správne vypočítaná tak, ako ju odôvodnil okresný súd v zmysle § 11 ods.l písm.a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 1/13-tiny výpočtového základu, znížená o 50 % v zmysle ustanovenia § 13 ods.2 citovanej vyhlášky, čo činí 28,50 eur a vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobkýň zastupoval tri žalobkyne, je potrebné tento úkon násobiť tromi, a tak tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje sumu 85,50 eur. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu X:X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.