Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/112/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611201865 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611201865.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a Mgr. Emy Novodomcovej v právnej veci žalobcu CETELEM Slovensko, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783 zastúpený JUDr. Elenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslava 7, Martin proti žalovanému M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom S. N. XX, S., štátny občan SR, o zaplatenie 677,48 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 9.12.2011 č.k. 9C/75/2011-110 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 677,48 Eur s prísl., žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi zároveň uložil povinnosť zaplatiť štátu - Slovenskej republike na účet Okresného súdu Lučenec trovy znalečného vo výške 208,68 Eur. Prvostupňový súd rozhodol po zistení, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, z ktorej uplatňuje žalobca svoj nárok (pôvodne voči U. N. a jej manželovi M. N. spoločne a nerozdielne) je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že U. N. v čase podpísania zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v zmysle znaleckého posudku nedokázala posúdiť následky svojho konania, trpela ťažkým organickým psychosyndrónom a je v zmysle § 38 ods. 1,2 Obč. zák. neplatným právnym úkonom. Vzhľadom na to je neplatný právny úkon aksecorickej povahy podľa ktorého sa M. N. zaviazal zaplatiť spotrebiteľský úver spoločne a nerozdielne so U. N.. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru bolo podľa záveru súdu povinnosťou žalovaného vrátiť žalobcovi finančné prostriedky, ktoré mu žalobca poskytol (§ 457,458 ods. 1 O.z.), nie je povinný vrátiť dohodnuté úroky, zmluvné pokuty, príslušné poplatky. Pretože súd zistil, že žalobca poskytol žalovaným peňažné prostriedky vo výške 807,54 Eur a vrátili celkom 861,13 Eur, žalobu o zaplatenie 670,48 Eur v celom rozsahu zamietol. Pretože úspešný žalovaný sa vzdal práva na náhradu trov konania voči žalobcovi, rozhodol o trovách tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. S poukazom na ust. § 148 ods. 1 O.s.p. uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania štátu, ktoré štát zaplatil za znalecké dokazovanie. Proti rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie do všetkých výrokov rozsudku a to z dôvodu nesprávneho právneho a skutkového posúdenia. Žalobca nenapáda závery znaleckého posudku a záver prvostupňového súdu, že vzhľadom na duševnú poruchu nebola žalovaná 1/ spôsobilá posúdiť následky svojho konania, teda aj následky uzavretia úverovej zmluvy. Nesúhlasil však so záverom súdu, že úverová zmluva je neplatná a preto je neplatný aj právny úkon žalovaného v 2/ rade, pričom má ísť o akcesorický vzťah k úkonu žalovanej v 1/ rade. Cituje konkrétny záväzok žalovaného v úverovej zmluve majúc za to, že žalovaný nepristupoval k záväzku žalovanej ako ručiteľ, ale zaväzoval sa spolu s ňou ako spoludlžník, teda v rovnanom postavení ako žalovaná. Povaha právneho úkonu žalovaného nebola akcesorická, nezaviazal sa splniť, ak nesplní žalovaná v 1/ rade, ale je identického obsahu a rozsahu. Obaja žalovaní boli v pozícii spoludlžníkov, pričom v takom prípade neplatnosť úkonu jedného dlžníka neznamenala neplatnosť právneho úkonu druhého dlžníka. Nakoľko žalovaný si bol vedomý skutočnosti, že žalovaná nie je schopná chápať význam a následky svojho konania a napriek tomu úverovú zmluvu spolu s ňou podpísal a uzavrel, takéto konanie by nemalo mať ochranu zo strany súdu a je v ňom možné vidieť znaky podvodu. Rozhodnutie považuje za nesprávne a navrhuje rozsudok zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu, prípadne rozhodnúť tak, že odvolací súd žalovaného v 2/ rade zaviaže na úhrade uplatneného nároku spolu s trovami konania na súdoch oboch stupňov. Žalovaný na výzvu súdu oznámil, že rozsudok okresného súdu akceptuje, on splnil svoju povinnosť, čo preukázal zmluvou aj poštovými poukážkami. Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s s§ 214 ods. 2 O.s.p.. Napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil v celom rozsahu. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na vyššie citovanú zákonnú úpravu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za vecne správne a za správne považuje aj dôvody, ktorými prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil. Vzhľadom na odvolacie dôvody považuje odvolací súd za potrebné doplniť: Z obsahu predmetnej zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 15.7.2004, z ktorej uplatňoval žalobca svoj nárok, je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalobca poskytol úver dlžníčke U. N.. U. N. je v uvedenej žiadosti /zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru/ označená ako klientka, M. N. je označený ako partner a takýmto spôsobom zmluvu aj podpisovali. To znamená ako klientka je podpísaná „N.“, žalovaný M. N. je podpísaný pod prehlásením partnera, ktoré znie: prehlasuje, že súhlasím s vyššie uvedenou žiadosťou partnera/partnerky o spotrebiteľský úver a so všeobecnými úverovými podmienkami, a že všetky údaje uvedené v súvislosti s touto žiadosťou sú úplné a pravdivé. Ďalej prehlasujem, že spoločne a nerozdielne s partnerom/partnerkou uhradím záväzky zo zmlúv o úvere na základe prijatia tejto žiadosti spoločnosťou CETELEM Slovensko, a.s., a súhlasím pre prípad omeškania so splácaním úveru s vykonaním zrážok z mojej mzdy podľa časti F a vyjadrujem súhlas v celom rozsahu uvedenom v časti E (E súhlas so spracovaním údajov, F dohoda o zrážkach zo mzdy).“ Obsah korešpondencie medzi účastníkmi (napr. čiastočné odstúpenie od úverovej zmluvy zo dňa 26.1.2009, potvrdenie žalobcu zo dňa 6.7.2011 o odfinancovaní finančných prostriedkov...) rovnako potvrdzuje, že klientkou a teda dlžníčkou povinnou plniť z uvedenej zmluvy bola U. N.. Pokiaľ žalobca v odvolaní zdôrazňuje skutočnosť, že prehlásenie žalovaného M. N. nie je formulované takým spôsobom, že by sa zaviazal plniť, ak nesplní žalovaná v 1/ rade, čo svedčí o tom, že žalovaný nepristupoval k záväzku žalovanej ako ručiteľ, ale zaväzoval sa ako spoludlžník, s týmto názorom odvolací súd nesúhlasí, poukazuje na už vyššie dojednanie v zmluve, ako aj na ust. § 35 Obč. zák., teda na výklad právneho úkonu v zmysle interpretačných pravidiel. Podľa § 35 ods. 2 O.z. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Pokiaľ teda žalovaný podpísal uvedenú zmluvu nie ako klient, ale ako „partner“ s osobitným záväzkom vyjadreným v samostatnej časti zmluvy (v poslednom samostatnom odseku) treba v zmysle uvedených interpretačných pravidiel dospieť k záveru, že túto zmluvu nepodpisoval ako dlžník a napriek nie presnému vyjadreniu ručiteľského záväzku je potrebné jeho záväzok považovať za akcesorický k hlavnej zmluve a to za záväzok ručiteľa, ktorý je svojím obsahom najbližší k uvedenému zmluvnému dojednaniu a najpresnejšie vyjadruje vôľu toho, kto tento právny úkon urobil. Takémuto výkladu nasvedčuje aj konštantná judikatúra, v zmysle ktorej napr. záväzok jedného z manželov vyplývajúci zo zmluvy o úvere nezaväzuje zároveň druhého manžela. Navyše, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, poukazuje odvolací súd aj na pravidlo vyjadrené v ust. § 54 ods. 2 Obč. zák. (platného a účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy) „v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“ Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považuje rozsudok prvostupňového súdu, ktorý zamietol návrh z dôvodov, ktoré podrobne rozobral a riadne odôvodnil ako po skutkovej, tak aj právne stránke, za vecne správny a preto ho v zmysle už uvedeného ustanovenia § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. V odvolacom konaní bol úspešným účastníkom žalovaný, tento však v tejto fáze konania žiadne účelne vynaložené trovy nemal, preto rozhodol odvolací súd tak, že mu náhradu týchto trov nepriznáva. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.