Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/96/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611201955 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611201955.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci starostlivosti o maloletú: E. V. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny 984 01 Lučenec, F. Lehára 18, dieťa rodičov: V. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., S. N. XX, zast. splnomocneným advokátom: JUDr. Ján Sitarčík, Advokátska kancelária 984 01 Lučenec, Dr. Herza 20, a: A. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX N., C. XXXX/X, zast. splnomocneným advokátom: JUDr. Peter Mihály, Advokátska kancelária 984 01 Lučenec, Jókaiho 121/16, o úprave styku a zvýšenie výživného, na odvolanie matky zo dňa 28. 03. 2012 a 05. 10. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 8P/21/2011-192 zo dňa 27. 02. 2012 v znení dopĺňacieho rozsudku č. k. 8P/21/2011-211 zo dňa 18. 09. 2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Otec nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom v znení dopĺňacieho rozsudku okresný súd určil, že otec maloletej je oprávnený sa s maloletou stretávať tak, že si maloletú prevezme pred bytom matky každý prvý a tretí piatok v mesiaci o 16,00 hod. a dieťa matke vráti pred jej domom prvú a tretiu nedeľu v mesiaci o 18,00 hod., matka je povinná maloletú v určených termínoch na stretnutie pripraviť, otec je povinný v určenom termíne dieťa matke vrátiť. Návrh matky, aby mal otec právo stýkať sa s maloletou každú párnu sobotu v mesiaci od 09,00 hod. do 17,00 hod. za prítomnosti matky zamietol. Návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Tým došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 8C/89/2009-60 zo dňa 25. 01. 2010 v časti o úprave styku otca s maloletou. V odôvodnení uviedol, že obaja rodičia sú rovnako zodpovední za starostlivosť, výchovu a všestranný vývoj dieťaťa. Dieťa je zdravé, čo bolo v konaní preukázané lekárskymi správami pediatra. V súčasnosti neexistujú žiadne dôvody na to, aby sa dieťa nemohlo častejšie a v širšom rozsahu stretávať s otcom a aby aj on mal priestor podieľať sa na výchove maloletej tak ako mu to vyplýva zo zákona. Je nositeľom rodičovských práv a povinností podobne ako matka. Otec vlastní osobné motorové vozidlo. Vzdialenosť medzi Lučencom a Fiľakovom je 14 km. Súd styk otca s dieťaťom prispôsobil tomu, aby sa tento mohol stretávať s maloletou 2 víkendy v mesiaci, prihliadol na denný režim maloletej, ako aj na to, že otec má vytvorené podmienky, aby sa o dieťa postaral. Dokazovaním súd nemal preukázané ani to, aby sa musel styk maloletej s otcom uskutočňovať v prítomnosti matky. Matka odmietla sa zúčastniť na styku v prítomnosti otca dieťaťa. Napriek záujmu otca podrobiť sa psychologickej intervencii, ktorú odporučili znalkyne, aj toto matka odmietla. Jej postoj je plne so zistením znalkýň v ich spoločnom znaleckom posudku. Zodpovedá ich záverom. Znalecký posudok netrpí rozpormi, je logický a presvedčivý. Súd si ho osvojil a vychádzal z neho. Hodnoteniu súdu nepodliehali odborné závery z hľadiska ich správnosti. Súd nezistil dôvod, aby bola v konaní vypočutá ako svedkyňa Y.. U. Z., ktorá požiadala o gynekologické vyšetrenie, pretože tento dôkaz bol predmetom vyšetrovacieho spisu. Ani ďalší dôkaz výsluch svedkyne Y.. L. J. súd nepovažoval za účelný a v záujme maloletej. Maloletá a rodičia boli podrobení psychologickému vyšetreniu znalkyne Y.. N. E. Táto vyčerpávajúco zdôvodnila svoje zistenia v závere znaleckého posudku. Tvrdenie matky o „neštandardnom“ správaní sa otca k maloletej nebolo v konaní preukázané. Tvrdenia sú sprostredkované od starej matky, s ktorou matka a maloletá žije v spoločnej domácnosti. Trestné stíhanie vo vzťahu k otcovi bolo zastavené, preto s poukazom na ust. § 135 ods. 2 OSP, podľa ktorého inak otázky, o ktorých patrí rozhodovať inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. Súd pri rozhodovaní vychádzal z uznesenia vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania otca v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. V časti, v ktorej okresný súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného uviedol, že posledná úprava výživného bola uskutočnená rozsudkom súdu, ktorým súd rozviedol manželstvo otca a matky maloletej. Otec je zamestnaný, jeho mzda poklesla o 27,21 €. Matka naďalej žije so svojimi rodičmi, ktorým prispieva na spoločnú domácnosť. Matka je invalidná dôchodkyňa a aj v budúcnosti sa javí, že jej jediným zdrojom príjmu bude invalidný dôchodok, ktorý v súčasnosti poberá v sume 253,70 €. Súčasne poberá príspevok na kompenzáciu 17 € a prídavok na dieťa. K podstatnému zvýšeniu nákladov spojených so vzdelávaním dieťaťa dochádza najmä v období začiatku školského roka. Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované možnosťami a schopnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnené len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú mieru potrieb nevyhnutných pre život človeka. Nová úprava vyživovacej povinnosti je opodstatnená len za predpokladu, ak má súd preukázané, že pomery povinného a oprávneného sa zmenili do takej miery, že predchádzajúce rozhodnutie o výživnom už nezodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného a odôvodneným potrebám oprávneného. Matka zdôvodnila návrh na zvýšenie výživného zmenou pomerov v tom, že prestala poberať rodičovský príspevok. Súd zdôraznil, že zmena pomerov v konaní nebola preukázaná napriek tomu, že od posledného rozhodnutia súdu o určení výživného uplynula doba troch rokov. Nenastala ale taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala čo i len minimálne zvýšenie výživného na maloleté dieťa. Otec si riadne plní vyživovaciu povinnosť. Okrem toho nad rámec výživného platí poistné v sume 22,68 €. Otec má nízky príjem, matka bude vždy poberať len invalidný dôchodok, životná úroveň dieťaťa musí zodpovedať reálnym príjmom jeho rodičov a ich životnej úrovni. Matka v podanom odvolaní žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že súd akceptoval psychologický posudok Y.. N. E. a Y.. Y. A.. Matka dieťaťa má výhrady k tomuto posudku, čo aj písomne súdu odôvodnila. Znalkyne vo svojom znaleckom posudku sa zaoberajú otázkami, ktoré nespadajú do ich kompetencie. Vyslovili svoj názor na úpravu styku otca s maloletou. Táto otázka je právna. Neodpovedali na otázky položené súdom, ale vyslovili závery k výchovnému prostrediu otca. Matka v konaní navrhla vypočuť znalkyne a odstrániť pochybnosti o ich posudku a záveroch. Matka maloletej je vážne telesne postihnutá. Je nevidiaca a má aj sluchovú vadu. V konaní nebolo dodržané právo na spravodlivý súdny proces. Matka žiadala, aby súd vypočul ako svedkyňu psychologičku Y.. L. J., ktorá maloletú vyšetrovala a bola priamo v domácnosti matky a zo svojich záverov vyhotovila videozáznam. Súd tiež zamietol vykonať dôkaz výsluchom detskej lekárky Y.. Z., ktorá pri svojom vyšetrení zistila manipuláciu s genitáliami maloletej po jej návrate od otca. Súd nevykonal potrebné dokazovanie pre objektívne zistenie skutkového stavu. Pre objektívne zistenie skutkového stavu je potrebné vypočuť súdom ustanovené znalkyne, tiež navrhované svedkyne Y.. J. a Y.. Z.. Po ich výsluchu je potrebné ustanoviť znalca z odboru detskej psychológie za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku. Len po takto vykonanom dokazovaní bude možné vo veci rozhodnúť. V časti, v ktorej okresný súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného odvolateľka uviedla, že súd nedostatočne prihliadol na potreby maloletej a to výdavky na zdravotnú starostlivosť, výdavky súvisiace s umiestnením v materskej škôlke, ako aj na skutočnosť, že u matky došlo k podstatnému zníženiu príjmu, pretože nepoberá rodičovský príspevok. Matka maloletej je zrakovo a sluchovo postihnutá, poberá invalidný dôchodok v sume 253,70 € mesačne. Invalidný dôchodok je v súčasnosti jej jediný zdroj príjmu. Aj v tejto časti žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že so znaleckým posudkom sa plne stotožnil. Tento odráža skutkový stav veci. Vykonanie dôkazu výsluchom Y.. Z. a Y.. J. súd nepovažoval za účelný a v záujme maloletého dieťaťa. Maloletá a rodičia boli podrobený psychologickému vyšetreniu. Svoje zistenia znalkyne zdôvodnili v závere znaleckého posudku. V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 2 písm. a/ OSP prejednal a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov. Okresný súd rozhodol na základe vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 OSP), v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, tento správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu. Na zvýraznenie správnosti dodáva. Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností, ktoré vychádza z čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Ide o obojstranné právo. Jeho obsahom je tak právo rodiča na kontakt s dieťaťom, ako aj na právo dieťaťa na starostlivosť zo strany jeho rodiča. Rodič, ktorý nemá maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, resp. s ním nežije v spoločnej domácnosti, je v prevažnej miere vylúčený zo sústavného výkonu rodičovských práv a povinností. Realizáciou styku s ním však dochádza k ich výkonu, preto je styk rodiča s maloletým dieťaťom významným faktorom ovplyvňujúcim jeho ďalší život. V zmysle článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa je potrebné dbať za každých okolností na to, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa maloletých. Záujem maloletého dieťaťa spravidla bez pochybností vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľal nielen jeden z rodičov, a to ten, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, nakoľko jeho výchovné predpoklady majú zahrňovať aj to, aby uznal rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote maloletého dieťaťa. Druhý z rodičov má tiež nezastupiteľné právo podieľať sa postupne na jeho vyvíjajúcej sa životnej orientácii. Právo styku rodiča s maloletým dieťaťom vyplýva tiež z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené najmä v čl. 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť; v čl. 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov; v čl. 29 bod 1, v zmysle ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty rodičov dieťaťa, ale najmä v čl. 9 bod 3: „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmom dieťaťa“; v čl. 8 bod 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. V prípade ak dôjde k rozpadu rodiny je nevyhnutné rozhodnúť, komu z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Takýmto rozhodnutím sa ale nezasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča. Tieto zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Základom pre rozhodnutie súdu vo veci samej je hodnotenie konkrétnych okolností prípadu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Z ust. § 120 ods. 2 OSP vyplýva, že konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je ovládané vyšetrovacou zásadou, čo je dané celospoločenským záujmom na ochrane maloletých, pokiaľ ide o ich výchovu. Vyšetrovacia zásada ale nie je náhradou za dôkaznú aktivitu účastníkov konania. Tiež neznamená, že súd je povinný vykonať všetky zo strany účastníkov konania navrhované dôkazy. Je vždy vecou súdu posúdiť, ktoré dôkazy budú v konaní navrhnuté účastníkmi vykonané a ktoré nie. V súdenej veci okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Okresný súd uznesením č. k. 8P/21/2011-109 zo dňa 09. 09. 2011 nariadil vykonať dôkaz znalkyňou z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria Y.. Y. A. a znalkyňou z odboru psychológie Y.. N. E.. Rozhodnutie súdu o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom závisí aj od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Súd potom dôvodne ustanovil znalkyňu z odboru psychiatrie a psychológie, aby tak zistil citovú väzbu maloletej na otca, osobnostné predpoklady na zabezpečenie starostlivosti, či styk maloletej s otcom môže nepriaznivo ovplyvniť zdravý vývoj maloletej, či je v záujme maloletej, aby sa styk uskutočňoval za prítomnosti matky, prípadne či je v záujme maloletej zúženie styku otca s maloletou, prípadne jeho rozšírenie. Súd uznesením, ktorým nariadil znalecké dokazovanie určil aj úlohu. Nezisťoval psychický stav matky maloletého dieťaťa, ale najmä vzťah, vzájomné citové väzby otca a maloletej, správanie sa maloletej vo vzťahu k otcovi, teda skutočnosti, ktoré by prípadne bránili styku otca s maloletou. Z vykonaného dokazovania súdom ustanoveným znalcom vyplýva, že maloletá „Pri kontakte s otcom je pokojná, teší sa z jeho prítomnosti, sadá si k nemu, vydrží v jeho spoločnosti dlhšiu dobu, aj sa k nemu vracia. Objíma ho, bozkáva ho, a taktiež pri odchode z miestnosti sa s ním rozlúči, pobozká ho. V rámci konštruovania rodiny preferuje osobu otca s ktorou sa hrá a prejavuje mu citové prejavy“. „Citový vzťah k matke možno považovať za zachovaný, je však v pozadí dominujúceho sa správania starej matky“. „Citový vzťah maloletej k otcovi je zachovaný, aktuálne je potláčaný a vytesňovaný z vedomej úrovne prežívanej maloletej. Zmena správania maloletej po príchode od otca, môže byť podmienená aj smútkom za otcom a túžbou byť s ním. Prostredie u otca je pre maloletú stimulujúcejšie, správanie maloletej je živšie, má tam svoje rituály a nemá napr. ani problémy s jedením“. Znalkyne v podanom znaleckom posudku tiež uviedli „možno predpokladať, že údaje o pohlavnom zneužívaní maloletej, v podobe ako ich reprodukuje stará matka, sú štrukturované dospelou osobu, ktorá má sexuálne skúsenosti“. Znalkyne tiež uviedli „aktuálne negatívne hodnotenie otca svojej maloletej dcéry redukuje iba na jeho negatívne vlastnosti a jeho sexuálne správanie, čo sú ale informácie sprostredkované a signalizujú jej závislosť pri rozhodovaní v rôznych životných situáciách od matky“. „Vzhľadom k negatívnym postojom starej matky a jej snahy skresľovať fakty, možno konštatovať, že matka nemá reálny pohľad na vzniknutú situáciu a nemá inštinktívny kontakt so svojou dcérou“. Znalkyne tiež konštatovali, že výchovné prostredie u otca je reálne, chce sa podieľať na výchove svojej dcéry, zabezpečuje jej primerané prostredie, dokáže jej zabezpečiť primerané aktivity, rozšíriť jej poznávací obzor. Znalkyne uviedli, že citové vzťahy maloletej k otcovi sú účelovo obmedzované a deformované postojmi starej matky, čo vážne ohrozuje vývin maloletej. Osobnosť otca a jeho výchovné existenčné prostredie dáva predpoklady pre zabezpečenie všestrannejšej výchovnej starostlivosti o maloletú čo môže dopĺňať a obohacovať aj výchovný vplyv matky. Je v záujme maloletej, aby sa styk uskutočňoval samostatne, bez prítomnosti matky a bez prítomnosti starej matky. Okresný súd správne zameral dokazovanie aj na citové väzby a väzby maloletej k rodičom, teda k otcovi. Závery znaleckého posudku sú jednoznačné, logické, bez akýchkoľvek rozporov, dostatočne presvedčivé. Matka vo vyjadrení k podanému znaleckému posudku neuviedla v čom konkrétne namieta tento posudok, v čom je prípadne rozporný, nelogický, nepresvedčivý. Nebol potom dôvod nariadiť vo veci kontrolné znalecké dokazovanie. Ani v podanom odvolaní neuvádza, ktorú skutočnosť v rámci kontrolného znaleckého dokazovania je potrebné preukázať. Kolízny opatrovník - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec vo vyjadrení zo dňa 19. 04. 2011 uviedol, že po prešetrení pomerov v domácnosti otca neboli zistené žiadne nedostatky, doporučuje zachovať styk maloletej s otcom, prípadne tento rozšíriť tak, aby maloletá „do mesiaca raz mohla prespať u otca“, otec sa o maloletú dokáže postarať, má vytvorené vhodné rodinné zázemie, maloletá má zabezpečenú všetku potrebnú opateru ako citovú tak aj materiálnu. Kolízny opatrovník tiež uviedol, že prítomnosť matky vzhľadom na jej zdravotný stav považuje za priťažujúcu, pretože otec maloletej dáva pozor na jej zdravie a bezpečnosť, pričom prítomnosť matky by si vyžadovala rozdelenie pozornosti otca maloletej medzi dcéru a jej matku (č. l. 63-64 spisu). Y.. L. J., psychológ pre deti a mládež, v správe o psychologickej intervencii uviedla, že na základe pozorovania, ktoré vykonala osobne, vykazované správanie bolo bežným detským prejavom bez známok dokazujúcim sexuálne, alebo iné nevhodné správanie (č. l. 75-76 spisu). Z lekárskej správy - nálezu Y.. Y. L., lekára všeobecnej zdravotnej starostlivosti o deti a dorast vyplýva, že maloletá pri zriedkavých návštevách na ambulancii nejaví ani nadmerný strach, bojazlivosť, úzkosť - neodlišuje sa svojim správaním od druhých detí vyšetrovaných na ambulancii. Matka v podanom odvolaní navrhla vykonať dôkaz výsluchom svedkyne Y.. J. a Y.. Z. a po ich výsluchu ustanoviť znalca z odboru detskej psychológie za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku. Neuviedla ale, ktorú skutočnosť, prípadne je dôvodné vykonaním týchto dôkazov preukázať. Matka podaným návrhom žiadala, aby súd upravil styk otca s maloletou tak, že otec má právo sa stýkať s maloletou každú párnu sobotu v mesiaci od 9,00 hod. do 17,00 hod. Styk sa bude uskutočňovať výlučne za prítomnosti matky V. F. (č. l. 1-3 spisu). Na pojednávaní na otázku súdu, „či nie je vôbec ochotná ani jednu hodinu stráviť v prítomnosti dieťaťa a s otcom dieťaťa“ uviedla „v prítomnosti dieťaťa hej, ale s otcom nie“. Opakovane o možnej prítomnosti matky pri úprave styku otca s maloletou uviedla, že nie je ochotná sa styku zúčastniť (zápisnica o pojednávaní zo dňa 08. 02. 2012; č. l. 173/177 spisu). Matka v podanom odvolaní neuvádza, akým spôsobom podľa jej návrhu sa má realizovať styk otca s maloletou, teda čo do rozsahu a či prípadne za prítomnosti alebo bez prítomnosti matky, resp. obmedziť oproti predchádzajúcej úprave. Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj v časti, v ktorej okresný súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. V tomto smere okresný súd zdôraznil, že zmena pomerov v konaní nebola preukázaná, teda nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala čo aj len minimálne zvýšiť výživné na maloleté dieťa. Ani v tomto smere matka v podanom odvolaní neuviedla, či a k akej prípadnej zmene pomerov došlo tak na strane oprávnenej, teda maloletej, ako aj na strane povinného, teda otca maloletej. Pre posúdenie predpokladov, či došlo k zmene pomerov musí mať súd nepochybne preukázané, že došlo k zmene pomerov a konkrétne k akej zmene. Nestačí len prípadná úvaha o tom, že doterajšia úprava výšky výživného je neprimeraná. Potom by išlo len o reparáciu právoplatného rozhodnutia súdu o určení výživného, čo ale nie je prípustné. Odvolací súd nepriznal otcovi náhradu trov odvolacieho konania. Postupoval tak podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo začať i bez návrhu. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.