Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/45/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611208455 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611208455.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľa E. J., narodeného XX. XX. XXXX, bytom H., M. XXX/XX proti odporcovi V. T. H., narodeného XX. XX. XXXX, bytom H. S., E., F. V. X/XX, prechodne bytom A., S. I/X o zaplatenie 1495 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/92/2011 - 44 zo dňa 30. 09. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 2158.86 € a po čiastočnom späťvzatí návrhu a čiastočnom zastavení konania zaplatenia sumy 1495 € s prísl. titulom náhrady škody na zdraví. O trovách konania rozhodol okresný súd s použitím ust. § 142 ods. 1 O. s. p. vzhľadom na plný úspech účastníka konania v konaní. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by odporca spôsobil navrhovateľovi škodu úmyselným konaním proti dobrým mravom, ani porušením právnej povinnosti. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 5To 52/2011, z ktorého vyplýva, že konanie obžalovaného, teda odporcu v tomto konaní, ktorý spôsobil zranenie navrhovateľovi, je potrebné subsumovať pod okolnosť vylučujúcu protiprávnosť, a to nutnú obranu v zmysle § 25 ods. 1, 2 Trestného zákona. Okresný súd i vzhľadom na tento záver v trestnom konaní skúmal, či odporca nespôsobil škodu navrhovateľovi, hoci aj konaním, ktoré nedosahuje intenzitu trestného činu, resp., či konanie odporcu počas konfliktu s navrhovateľom nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na výpovede svedkov, ako aj po oboznámení sa so správou Obvodného úradu Lučenec, (odbor všeobecnej vnútornej správy), a po oboznámení sa s evidenciou priestupkov odporcu, ako aj lekárskeho posudku D.. O. U., pre okresný súd vyplynul záver, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( ust. § 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a „potvrdil“ mu náhradu škody vo výške 1.495 €, ktorá mu vznikla. V odvolaní poukázal najmä na to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy. Spochybnil výpovede svedkov v konaní, pretože žijú v spoločnej domácnosti s navrhovateľom. Za nesprávny považoval i rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bol odporca oslobodený spod obžaloby. Zároveň namietal, že okresný súd pri rozhodovaní nebral do úvahy súdnoznalecký posudok, ktorý bol vypracovaný v rámci trestného konania. Trval na tom, že odporca mu spôsobil škodu na zdraví, ktorá na základe lekárskych správ a posudkov vzhľadom na bodové ohodnotenie bolestného predstavuje sumu 1.495 €. K odvolaniu navrhovateľa sa písomným podaním vyjadril i odporca. Namietal, že by okresný súd nebol vykonal dôkazy navrhované odporcom. Opätovne zdôraznil, že spor medzi účastníkmi konania vyvolal práve navrhovateľ a súčasne poprel, že by navrhovateľovi spôsobil ujmu na zdraví v takom rozsahu, ako to tvrdil navrhovateľ. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), odvolanie prejednal v medziach podaného odvolania ( § 212 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 1, 2 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejším argumentom uvádzaným navrhovateľom v odvolaní odvolací súd dodáva nasledovné : Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010). Odvolací súd tým reaguje na námietku navrhovateľa, že okresný súd nevykonal dôkazy v dostatočnom rozsahu, resp. dôkazy navrhované navrhovateľom. Okresný súd pri posudzovaní návrhu jednoznačne vychádzal, okrem, iného aj z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Lučenec č. k. 3T 240/2009, v ktorom bol ako svedok vypočutý policajt R. a súčasťou tohto konania bol i dôkaz - znalecký posudok vypracovaný E.. E. Z.. Navrhovateľ však v tomto konaní výsluch svedka p. R. a vykonanie dôkazu oboznámením sa s vyššie uvedeným znaleckým dôkazom - znaleckým posudkom E.. E. Z., nenavrhol. Uvedené nevyplýva z jeho písomných podaní ani z výpovede pred súdom dňa 25. 07. 2011, 19. 08. 2011, 26. 09. 2011. O povinnosti v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p., že navrhovateľ je povinný všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie končí, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd nebude prihliadať, bol poučený opakovane, naposledy na pojednávaní dňa 26. 09. 2011. Po uvedenom poučení vyhlásil, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Nie sú preto pravdivé tvrdenia navrhovateľa uvedené v odvolaní. Odvolací súd poukazuje i na tú skutočnosť, že navrhovateľ v odvolacom konaní uplatnil navrhnuté dôkazy v rozpore s ust. § 205a ods. 1 O. s. p., a preto odvolací súd takýto dôkaz vykonať nemôže (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 21Cdo 4841/2007). Uvedené potvrdzuje i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 50/2007, podľa ktorého, : „ak súd prvého stupňa účastníka poučí v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p., postupom odvolacieho súdu, keď neprihliadol na dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, nebola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O. s. p.“. Pokiaľ ide o vyhodnotenie konania odporcu okresným súdom, odvolací súd poukazuje i na ustanovenie § 418 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého : „takisto nezodpovedá za škodu, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku. O nutnú obranu nejde, ak bola zrejme neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku.“ Okolnosti útoku boli dôsledne skúmané a vyhodnotené v trestnom konaní, vrátane primeranosti nutnej obrany. Okresný súd následne tiež skúmal tieto podmienky , ktoré vylučujú vznik zodpovednosti za škodu, a to aj výsluchom všetkých osôb zúčastnených na konflikte účastníkov konania, aj oboznámením sa s trestným spisom a spisom Obvodného úradu Lučenec. Uvedené závery o nutnej obrane preto v plnom rozsahu odôvodňujú rozhodnutie okresného súdu. Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa, a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto odôvodnení rozhodnutia, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správny. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu podľa § 224 ods. 1 O. s. p. s použitím § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže si toto právo neuplatnil riadne a včas v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p., odvolací súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.