Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoE/364/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611209112 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611209112.4 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, proti povinnému N. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. T. XX/XX, XXX XX I., vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Evou Ondrejkovou, so sídlom Exekútorského úradu Páričkova č. 18, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 632/11, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 764,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 14Er/507/2011-35 zo dňa 15. 08. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdnej exekútorky o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave dňa 19. 11. 2010 pod sp. zn. II/2010-4597. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 764,76 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 764,76 Eur od 17. 08. 2006 do zaplatenia a trovami rozhodcovského konania vo výške 39,60 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o vydanie a používanie kreditnej bankovej platobnej karty a zľavovej karty Sphere card č. XXXXX/XXX/XXXX uzatvorená dňa 07. 03. 2006 medzi právnym predchodcom oprávneného (ISTROBANKOU, a.s. so sídlom v Bratislave) a povinným, súčasťou ktorej boli aj Obchodné podmienky INSTROBANKY, a.s., pre vydanie a používanie kreditných bankových platobných kariet MasterCard Elektronic a Všeobecné obchodné podmienky ISTROBANKY, a.s.. Zmluvu vyhodnotil okresný súd ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 Občianskeho zákonníka a zároveň ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc z charakteru zmluvy skúmal rozhodcovskú doložku začlenenú do článku 34 ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok ISTROBANKY, a.s., kde sa banka a klient dohodli, že akýkoľvek prípadný spor vzniknutý z právnych vzťahov medzi bankou a klientom, resp. akýkoľvek prípadný spor s týmto vzťahom súvisiaci, ktorého účastníkmi budú banka a klient a ktorý sa nepodarí doriešiť vzájomnou dohodou, bude predložený na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu Asociácie bánk SR so sídlom v Bratislave a zistil, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a ani nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (článok 7, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch vyhodnotil okresný súd rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Konštatoval, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom, pričom výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Na základe uvedených skutočností okresný súd žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2, veta druhá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) zamietol. Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa v podaní zo dňa 05. 09. 2011 oprávnený odvolal a v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že je bankou s platnou bankovou licenciou v súlade s ustanovením § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o bankách) a teda mal uloženú povinnosť ponúknuť povinnému nedovolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky o tom, že ich prípadné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona (zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku v znení neskorších predpisov). Splnenie tejto zákonnej povinnosti musel oprávnený preukazovať v prípade kontroly Národnej banke Slovenska, ktorá je orgánom dohľadu pre všetky banky. Zdôraznil, že vo vzťahu ku klientom má pre poskytované produkty vypracované vzorové úverové zmluvy, avšak ich konkrétny obsah je potom výsledkom individuálnej dohody s klientom. Povinný po dobu trvania úverového vzťahu porušoval podmienky zmluvy o vydaní karty tým, že vyčerpaný úver nezaplatil, preto oprávnený podal dňa 28. 07. 2010 na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie žalobný návrh. Dňa 19. 11. 2010 na základe písomných listinných dôkazov vydal Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11. 02. 2011 a vykonateľnosť dňa 14. 02. 2011. Oprávnený ďalej uviedol, že pokiaľ exekučný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, tak z citovaného ustanovenia nie je priamo zistiteľné, rozpor s ktorým zákonom je dôvodom pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia. Z ustanovení § 41, § 42 a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nie je možné vyvodiť oprávnenie exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu s hmotným právom. Exekučný súd je oprávnený preskúmavať len vykonateľnosť exekučného titulu. V rámci preskúmavania súladu exekučného titulu so zákonom však exekučný súd nemôže dospieť k inému záveru o existencii, či neexistencii nároku medzi tými istými účastníkmi, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté exekučným titulom. Výnimku z tejto zásady nemožno vyvodiť ani pri preskúmavaní súladu exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu vydaného podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov so zákonom. Zdôraznil, že pokiaľ by exekučné súdy pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mali právo preskúmavať súlad rozhodcovského rozsudku s hmotným právom, boli by oprávnené a povinné preskúmavať všetky exekučné tituly vrátane súdnych rozhodnutí, či nie sú v rozpore s hmotným právom. Poukázal na to, že v čase, keď oprávnený s povinným uzavrel zmluvu o vydaní karty sa ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách nevzťahovali aj na zmluvy o úvere. Výslovne to vyplýva z definície spotrebiteľskej zmluvy uvedenej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. 12. 2007. Zmluva o úvere ako absolútny obchod bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. V dôsledku toho sa na účastníkov nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka dať do súladu svoju zmluvu s ustanovením § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka v lehote troch mesiacov od 01. 04. 2004, ani sankcia neplatnosti vyplývajúca z odseku 4 tohto ustanovenia. Medzi spotrebiteľské zmluvy bola úverová zmluva začlenená do Občianskeho zákonníka až s účinnosťou od 01. 01. 2008. Z uvedeného vyplýva, že ak pred 01. 01. 2008 bola uzavretá úverová zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol nepodnikateľský subjekt spĺňajúci podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa, tak nie je možné práva a povinnosti vzniknuté z takto uzavretej úverovej zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Navrhol, aby „odvolací súd odvolaniu oprávneného vyhovel alebo v prípade, ak sa s jeho odvolaním nestotožní, tak aby krajský súd udelil poverenie súdnej exekútorke JUDr. Eve Ondrejkovej“. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním oprávneného podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu v tom, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, tak sa exekučný súd musí zaoberať aj tým, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Oprávnenie a povinnosť exekučného súdu podrobiť prieskumu rozhodcovský rozsudok v exekučnom konaní vyplýva z § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Otázku, či je exekučný súd v exekučnom konaní oprávnený preskúmavať rozhodcovský rozsudok riešil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach. V uznesení sp. zn. III. ÚS 86/2010-19 z 18. 02. 2010 Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že kedykoľvek v priebehu exekučného konania je súd oprávnený ex offo skúmať, či sú podmienky núteného vymáhania pohľadávky splnené. Oprávnený v odvolaní namietal, že v čase uzavretia zmluvy sa ustanovenia §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka nevzťahovali aj na zmluvy o úvere, čo vyplýva z definície spotrebiteľskej zmluvy uvedenej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. 12. 2007. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 05. 04. 1993 bola ako základný právny akt ochrany spotrebiteľa do slovenského právneho poriadku implementovaná zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 01. 04. 2004, okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Občiansky zákonník platný v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ust. § 53 ods. 3 (v znení účinnom do 31. 12. 2007) príkladmo stanovil, ktoré podmienky možno považovať za neprijateľné. V širšom kontexte pri posudzovaní zmluvných podmienok z hľadiska kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, je potrebné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinnej v čase uzavretia posudzovanej zmluvy, predovšetkým z ust. § 2 ods. 1 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Vychádzajúc z ust. § 6 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa je zakázané konanie v rozpore s dobrými mravmi, pričom konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely vyššie uvedených zákonov rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, prípadne, ktoré môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou obsahuje dojednania, ktoré sú v rozpore s deklarovanými zásadami. Túto zmluvu možno nesporne považovať za typovú zmluvu podľa § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Vychádzajúc z tohto ustanovenia je možné za spotrebiteľské zmluvy v širšom ponímaní považovať zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho aj podľa Obchodného zákonníka, ako aj všetky ostatné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Význam spotrebiteľského práva možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práv. Oprávnený vo svojej obrane uvedenej v odvolaní ďalej namietal, že bolo jeho povinnosťou v zmysle § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. a § 67 zákona č. 510/2002 Z. z. ponúknuť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. K uvedenej argumentácii oprávneného odvolací súd uvádza, že aj keď bolo v zmysle ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy povinnosťou banky predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, klient mal možnosť voľby či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, čo potvrdzuje správnosť názoru okresného súdu, že rozhodcovská doložka začlenená do Všeobecných obchodných podmienok ako ich súčasť je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže nebola individuálne dojednaná a nevyjadruje informovaný súhlas povinného s uzavretím rozhodcovskej doložky. Aj z ustanovenia § 67 ods. 3 zákona č. 510/2002 Z. z. vo vtedy platnom znení vyplýva povinnosť ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že spory z platobného styku, ktoré medzi nimi vzniknú pri vykonávaní obchodov uvedených v odseku 2, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 1. Tieto ustanovenia však nie je možné vykladať bez kontextu s osobitnou právnou úpravou zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzavretia posudzovanej zmluvy predovšetkým s ustanovením § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Vychádzajúc z ustanovenia § 6 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa je zakázané konanie v rozpore s dobrými mravmi, pričom konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely vyššie uvedených zákonov rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, ako aj konanie, ktoré môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní čestnosti, pri ktorom sa využíva najmä omyl alebo výrazná nerovnosť zmluvných strán. Nerovnosť zmluvných strán spočívala práve v tom, že povinný nemohol obsah typovej zmluvy predkladanej právnym predchodcom oprávneného nijako meniť. Zmluva o vydaní kreditnej karty obsahuje podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Za takúto neprijateľnú podmienku treba považovať dojednanie o rozhodcovskej doložke. Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, z tohto dôvodu rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.