Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoE/11/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611209791 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611209791.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici , ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., AK so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti povinnému O. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXXX/XX, U., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 6380/11u, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 65,23 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 17Er/552/2011-15 zo dňa 26. 10. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom v Košiciach, pod sp. zn. EP 20439/10 dňa 18. 11. 2011. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o pôžičke č. 7601017853 zo dňa 12. 04. 2006, ktorú uzatvoril s povinným právny predchodca oprávneného. Nedeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy sú „Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou“, v článku XI. písm. r/ ktorých sa uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory, s.r.o. a to jediným rozhodcom v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Predmetnú zmluvu vyhodnotil okresný súd ako zmluvu spotrebiteľskú a na základe uvedeného zistenia skúmal, či v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neobsahuje neprijateľné podmienky. Konštatoval, že rozhodcovská doložka nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v prípade, že dodávateľ podal ešte pred spotrebiteľom žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, táto splynula s ostatnými štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným obchodným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom, pričom výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. V nadväznosti na uvedené okresný súd vyhodnotil exekučný titul ako materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie, preto podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora zamietol. Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa v podaní zo dňa 11. 11. 2011 oprávnený odvolal a v odvolaní uviedol, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou zamietol. Zdôraznil, že okresný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Podľa názoru oprávneného rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Zdôraznil, že súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Takýto výklad je podľa názoru oprávneného neprípustný najmä z toho dôvodu, že platný právny poriadok SR neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej. Pokiaľ ide o dôvody podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. (Zákon o rozhodcovskom konaní) tieto dôvody sa týkajú zastavenia exekučného konania, ak sa výrokom rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je buď objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pri výklade tohto ustanovenia treba mať podľa oprávneného na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Dôvodom na zastavenie exekučného konania v zmysle uvedeného ustanovenia by podľa oprávneného bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Existencia, resp. neexistencia takéhoto dôvodu pre zastavenie exekučného konania je priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku. Ani z európskeho práva nemožno za súčasného právneho stavu vyvodzovať záver, podľa ktorého by mal exekučný súd povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Zdôraznil, že v období do 31. 12. 2007 sa ustanovenia §§ 52-54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Obchodného zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. v dôsledku čoho sa na účastníkov zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. 01. 2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01. 01. 2008, čo znamená, že pokiaľ bola pred dňom 01. 01. 2008 uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01. 01. 2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ustanovenia §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka. Oprávnený dal ďalej do pozornosti odvolaciemu súdu dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, z ktorej podľa jeho názoru vyplýva, že úvahy a postup okresného súdu nie je správny, pretože cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, bolo by takéto ustanovenie neprijateľné, ale nemalo by za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje právo voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, by bola považovaná za neprijateľnú. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním oprávneného napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Zo spisu odvolací súd zistil, že návrhom na vykonanie exekúcie spísaným dňa 01. 07. 2011 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, konajúceho advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku č. k. EP 20439/10, ktorý vydal rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., dňa 18. 11. 2010 a ktorý sa stal právoplatným dňa 03. 01. 2011 a vykonateľným dňa 26. 02. 2011. Predmetným rozhodcovským rozsudkom zaviazal rozhodcovský súd žalovaného (povinného) zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) 65,23 Eur spolu s 0,05 %-ným úrokom z omeškania denne zo sumy 65,23 Eur od 21. 10. 2006 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 6,52 Eur a trovy konania vo výške 104,26 Eur. Podkladom pre vydanie predmetného rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o pôžičke č. 7601017853, ktorú dňa 12. 04. 2006 uzatvoril právny predchodca oprávneného, spoločnosť Quatro, a.s., so sídlom v Kežmarku a povinný. Predmetnú zmluvu vyhodnotil okresný súd správne ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a na základe uvedeného potom správne skúmal, či zmluva neobsahuje také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán - neprijateľné zmluvné podmienky. Zistil, že do článku XI., písm. r/ „Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou“ je začlenená rozhodcovská doložka, ktorú posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal, splynula s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy a spotrebiteľ mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Konštatoval, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom, pričom výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd postupoval správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola až do jej implementácie do právneho poriadku SR zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 01. 04. 2004 smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Občiansky zákonník platný v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods. 3 (v znení účinnom do 31. 12. 2007) príkladmo stanovil, ktoré podmienky možno považovať za neprijateľné. V širšom kontexte pri posudzovaní zmluvných podmienok z hľadiska kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, je potrebné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinnej v čase uzavretia posudzovanej zmluvy, predovšetkým z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/ a b/ definujúcich zmluvné strany a z ustanovenia § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Nekalá zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už bola aj predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor EÚ v rozsudku Asturcom C-40/08 judikoval, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej medzi predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, prislúcha tomuto súdu právo vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa vnútroštátneho práva vyplývajú, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný. Podľa § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu. Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť tomu, aby sa plnenie priznané rozhodcom vymohlo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom. Formálna právoplatnosť rozhodnutia podľa ustálenej judikatúry a právnej teórie znamená, že rozhodnutie nemožno preskúmať na základe riadnych opravných prostriedkov, pričom nenastane odkladný (suspenzívny) účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia znamená, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho vyššou flexibilitou. V právnom poriadku sú tak uvedené rozhodnutia, ktoré sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určité okruhy právnych vzťahov sa na ne hľadí, akoby materiálne právoplatné neboli. Materiálna právoplatnosť rozhodnutí teda nie je bezvýnimočná a z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky. Určenie týchto výnimiek a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať, určuje zákonodarca a súdu patrí do kompetencie aplikácia takto vyjadrenej právnej normy, pokiaľ nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi alebo medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom (článok 125 ods. 1 písm. a/ a článok 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Tieto princípy sa vzťahujú aj na rozhodcovské rozsudky, ktoré nadobúdajú účinky právoplatného rozhodnutia súdu v zmysle § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie v spojení s § 159 O. s. p. určuje, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na základe žaloby podľa § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní. Vo vyššie uvedenom zmysle treba vykladať aj ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. V zmysle vyššie uvedených výkladov účinkom materiálnej právoplatnosti by však toto ustanovenie úplne stratilo svoj význam, ktorý mu dal zákonodarca zreteľným vyjadrením v jeho texte, a to umožniť exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád uvedenú v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní je tak potrebné na účely § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O. s. p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či existujú dôvody na zastavenie exekúcie uvedené v § 268 O. s. p. alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom, ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhoduje v súkromnoprávnom procese o právach a právom chránených záujmoch účastníkov právnych vzťahov. Požiadavka rešpektovania princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov, je preto plne opodstatnená. Výkon práv a povinností z rozhodcovskej doložky, ktorá sa prieči dobrým mravom, odporuje dobrým mravom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a ani nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol zmluvu buď ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným obchodným podmienkam teda aj rozhodcovskému konaniu. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa („neprijateľná podmienka“); podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú zo zákona neplatné. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky a teda nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil konštatujúc, že aj ostatné námietky oprávneného boli bez právnej relevancie vo vzťahu k správnosti rozhodnutia okresného súdu. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.