Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/488/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611210150 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611210150.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, XXX XX I., U.: XX XXX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou W. S. D. 7, I., U.: XX XXX XXX, proti povinnej: B. O., E.. XX.XX.XXXX, I. S. XX, Z., o vymoženie pohľadávky 867,05 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX XXXX/XXXX súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 8Er/571/2011-14 zo dňa 29. júla 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 8Er/571/2011-14 zo dňa 29. júla 2011 p o t v r d z u j e . Odvolateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Lučenec (ďalej len exekučný súd) napadnutým uznesením č. k. 8Er/571/2011-14 zo dňa 29. júla 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX XXXX/XXXX zo dňa 19.07.2011. Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. I zo dňa XX. F. XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. novembra 2010 a vykonateľnosť dňa 19. novembra 2010, bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenú dňa XX. W. XXXX medzi povinným oprávneným za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) a ako taká nesmie obsahovať neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 OZ). Súčasťou predmetnej zmluvy o úvere je aj rozhodcovská doložka Obchodných podmienok pre úver, podľa ktorej akékoľvek spory vzniknuté alebo súvisiace so zmluvou o úvere alebo obchodnými podmienkami sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., U.: XX XXX XXX. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Z povahy zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Exekučný súd ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Obchodných podmienok ako súčasti formulárovej (adhéznej, typovej) zmluvy o úvere. Táto splynula s ostatnými štandardnými podmienkami. Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Obchodným podmienkam poskytnutia úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v predmetnej veci sa neprijateľná rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, preto exekučný súd podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o delenie poverenia v celosti zamietol. Proti predmetnému rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že rozhodnutie exekučného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého ust. čl. 9 ods. 2 Obchodných podmienok pre úver obsahuje neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, avšak uvedené ustanovenie bolo do OZ zavedené až od 1.1.2008. Exekučný súd tak podľa odvolateľa posúdil právny vzťah vzniknutý pred účinnosťou z.č. 568/2007 Z.z. podľa súčasnej právnej úpravy, čím porušil zásadu retroaktivity. Podľa znenia dôvodovej správy k cit. ust. OZ by však aj takto dohodnutá rozhodcovská doložka bola v súlade so zákonom, keďže nebráni dlžníkovi, aby svoje práva uplatnil proti veriteľovi na príslušnom všeobecnom súde. Odvolateľ ďalej namietal záver exekučného súdu o neprijateľnosti ( neplatnosti ) rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 9 ods.2 Obchodných podmienok pre úver s odvolaním sa na Smernicu Rady č. 93/13/EHS a jej Prílohu č.1 písm. q/ konštatujúc, že slovenská verzia je zavádzajúca. Odvolateľ poukázal na znenie rôznych jazykových verzií relevantných ustanovení cit. prílohy. Súčasne namietal, že exekučný súd nie oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ani jednotlivé ustanovenia zmluvy o úvere, t.j. ani povahu rozhodcovskej doložky. Poukázal na ust. § 35 a § 37 z.č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), v zmysle ktorých má oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu a predstavuje prekážku res iudicata. Exekučné konanie nemá charakter sporového konania, preto exekučný súd nemohol ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Jeho povinnosťou bolo ex offo skúmať iba súlad exekučného titulu so zákonom, tj. jeho formálnu a materiálnu vykonateľnosť, nie však jednotlivé ustanovenia zmluvy o úvere. Poukázal tiež na Rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-XX/XX zo dňa 29.01.2008 Asturcom Telecomunicationes SL proti T. X. E.. Exekučný súd svojím postupom de facto znemožnil oprávnenému uplatniť svoje veriteľské práva v exekučnom konaní. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie, tak ako to žiada v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 39,76 Eur. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ a ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v §-e 40 písm. a/ a b/ alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) vo veci C-XX/XX W.: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný“. V predmetnej veci bol v exekučnom konaní odvolateľom predložený ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná a.s. so sídlom J. T. X, XXX XX I., sp.zn. I vydaný rozhodcami JUDr. Marcelom Hudákom, JUDr. Jánom Huňadym a JUDr. Helenou Markovičovou dňa 13. októbra 2010 na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve o úvere uzatvorenej medzi povinnou a Z. I., W. I., ktorej súčasťou sú Obchodné podmienky pre úver, kde v prechodných a záverečných ustanoveniach v bode 9.2 bola uzatvorená rozhodcovská doložka v nasledovnom znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh Poštovej banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná a.s., U.: XX XXX XXX, zapísaná v OR SR OS I. X, odd. S., vl. č. XXXX/I. (X.) podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu X. podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je I..“ Tvrdenie odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať, či exekučný titul bol vydaný na základe platnej rozhodcovskej doložky, a teda zákonnosť exekučného titulu, nie je súladné s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a zákona o rozhodcovskom konaní. Naopak, vyplýva z nich, že exekučný súd je povinný pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti dôsledne skúmať, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým exekučný súd skúma, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a či subjekty, voči ktorému a v prospech ktorého sa má exekúcia vykonať, sú zhodné so subjektami uvedenými v exekučnom titule. Prípadne skúmať, či došlo k prechodu práva alebo povinností na inak označený subjekt v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Námietka odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu neobstojí, pretože je v zrejmom rozpore s cit. § 44 Exekučného poriadku. Takisto námietka, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so zákonom neobstojí. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK účinky pre účastníkov ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva zo Záverečných ustanovení Obchodných podmienok, ktoré sa stali súčasťou zmluvy o úvere v tejto veci bod 9.2, exekučný súd správne právne posúdil. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska posúdenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne tak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne dojednaná, je spotrebiteľovi vnútená. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého prvostupňový súd túto rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda ide o absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská doložka bola spotrebiteľovi vnútená, bola súčasťou obchodných podmienok dodávateľa. Spotrebiteľ teda, ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu uvedeného v predtlači zmluvy. Už táto skutočnosť podstatne zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený nijakým spôsobom povinného neupozornil, že je možné uzavrieť predmetnú spotrebiteľskú zmluvu aj bez dohody o rozhodcovskej doložke. Povinnosť ponúknuť klientovi riešenie vzájomných sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania zmlúv banke ukladal vtedy platný zákon o bankách č. 483/2001 Z.z. neznamená, že banka bola povinná túto rozhodcovskú doložku klientovi vnútiť. Konečne, rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom, tak ako to vyplýva z formulárov predmetných zmlúv, svojím spotrebiteľom, tým spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Odvolací súd poukazuje aj na § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd na predmetnú zmluvu správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa úpravy neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Z dôvodov, tak ako je uvedené vyššie ide o dojednanie zvyšujúce nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy tak, že vyvoláva hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa a preto ide o dojednanie, ktoré je svojim obsahom v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV ÚS 55/2011-19, kde Ústavný súd zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu) ako aj k postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Odvolateľovmu návrhu na náhradu trov odvolacieho konania pre jeho procesný neúspech nebolo možné vyhovieť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.