Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/13/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611210193 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611210193.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., L.: XX XXX XXX, Astrová 2/A, XXX XX N. zast. Advokátska kancelária V. Z., XXX XX N., proti povinnej: D. N., C. XXX/XX, XXX XX C., vedenej pod sp. zn. EX XXXX/XX súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, Exekútorský úrad Rimavská Sobota, so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, o vymoženie 598,21 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 6Er/573/2011-14 zo dňa 07.09.2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je v tomto prípade Rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s., so sídlom H. Y. X, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, ktorý vydali dňa XX.XX.XXXX JUDr. Marcel Hudák, Mgr. Ing. Michal Radosa a Mgr. Branislav Legát, rozhodcovia, pod sp. zn. N.. Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Súd považoval rozhodcovskú doložku, obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach predmetnej zmluvy, za nekalú, a preto neplatnú. Rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je dohodnutá individuálne. Spotrebiteľ v tejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemá právo relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania či už pred rozhodcovským súdom alebo v občianskosúdnom konaní. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Na základe týchto skutočností súd rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti uzneseniu súdu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, v ktorom namietal, že exekučný súd je oprávnený skúmať ex offo iba súlad exekučného titulu so zákonom, tzn. formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti tohto titulu nie vecnú správnosť (skutkové a právne závery) exekučného titulu. Okresný súd Lučenec tak nie je oprávnený v exekučnom konaní skúmať povahu rozhodcovskej doložky vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý má charakter rei iudicatae a predstavuje tak prekážku veci rozhodnutej. Podľa názoru oprávneného rozhodcovský súd postupoval v rozhodcovskom konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a pri posudzovaní svojej právomoci vychádzal z právneho stavu účinného v čase, v ktorom sa povinný a A. banka, a.s. dohodli na riešení vzájomných sporov v rozhodcovskom konaní. Poukázal aj na ust. § 93 b zák. č. 483/01 o bankách, v zmysle ktorého banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy 88i) o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 písm. i) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. V závere odvolania oprávnený navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie tak, ako to žiada v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Krajský súd ako odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). V zmysle citovaného ustanovenia Exekučného poriadku je zrejmé, že exekučný súd skúma najmä, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti návrhu, či je k nemu priložený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti, či exekučný titul je materiálne vykonaný v tom zmysle, že oprávnený a povinný sú osobami uvedenými v exekučnom titule, prípadne či na nich prešlo právo alebo povinnosť exekučného titulu a tiež, či sú splnené podmienky podľa § 103 O.s.p., za ktorých môže súd konať. Z ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní však vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie, a preto exekučný súd je povinný prihliadnuť v tejto časti konania, či sú dané dôvody neprípustnosti exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku. V danom prípade súdny exekútor požiadal o vykonanie exekúcie na podklade Rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s., so sídlom H. Y. X, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.03.2011 a vykonateľnosť dňa 18.03.2011. Citovaným rozhodnutím bol povinný ako žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 995,82 EUR, ako aj úrok z omeškania vo výške 23,00% ročne zo sumy 995,82 Eur za dobu od 15.05.2009 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 995,82 Eur od 15.05.2009 do zaplatenia istiny, sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania vo výške 457,24 Eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 47,97 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 60,04 Eur, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 139,61 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovský rozsudok vyhovel všetkým nárokom oprávneného, ktoré si tento uplatnil z titulu uzatvorenej Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobcom (oprávneným) a žalovaným (povinným) dňa XX.XX.XXXX. Exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, dojednanie ktorej v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje Smernica Rady 93/13/EHS, na čo správne poukázal exekučný súd. Exekučný titul je takto nevykonateľný v celom rozsahu. Krajský súd dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový súd, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení; formulárová, adhézna, typová zmluva). Okresný súd rozhodol správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Bolo povinnosťou exekučného súdu, aby preskúmal exekučný titul aj s ohľadom na ustanovenie § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v rámci materiálneho preskúmania exekučného titulu sa zameriava na skúmanie hmotnoprávnych predpokladov ako sú dovolenosť a možnosť plnenia a jeho súlad s dobrými mravmi. Kým formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie je napadnuteľné riadnym opravným prostriedkom, materiálna právoplatnosť je flexibilnejšia a z vážnych dôvodov z nej existujú výnimky. V právnom poriadku tak existujú rozhodnutia, ktoré sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určitý okruh právnych vzťahov sa na ne hľadí ako by materiálne právoplatné neboli. Materiálna právoplatnosť rozhodnutí teda nie je bezvýnimočná a z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky. Určenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať, určuje zákonodarca a súdu patrí do kompetencie aplikácia takto vyjadrenej právnej úpravy, pokiaľ nie je v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi alebo medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom (čl. 125 ods. 1 písm. a/, čl. 144 ods. 1 Ústavy SR). Tieto princípy sa vzťahujú aj na rozhodcovské rozsudky, ktoré nadobudnú účinky právoplatného rozhodnutia súdu (§ 35 zákona o rozhodcovskom konaní). Exekučný súd bol teda v danom prípade oprávnený pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní hľadieť na rozhodcovský rozsudok ako by nebol materiálne právoplatný a mohol ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v tomto ustanovení aj čo do materiálnej správnosti. Mohol teda skúmať, či sú dôvody na zastavenie uvedené v § 268 O.s.p. (v súčasnosti § 57 Exekučného poriadku), či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Krajský súd sa stotožnil s dôvodmi v rozhodnutí okresného súdu, a aj podľa názoru krajského súdu rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom vyjednaná, vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, a preto obavy, že slabšia strana (spotrebiteľ, povinný) si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú na mieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práva a povinnosti z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Správne okresný súd uzavrel, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere zo dňa 05.09.2007 bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou podľa ust. § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Možno dodať, že rozhodnutie exekučného súdu zodpovedá a je správne aj v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. (čl.3), ktorá bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. z 02.03.2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (do ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka). Podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Členské štáty majú širokú možnosť voľby, akú formu implementácie príslušnej smernice do svojho právneho poriadku zvolia. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práva a povinnosti z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Krajský súd preto uznesenie okresného súdu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.