Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/36/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611210429 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611210429.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Q.. Q. H., nar. XX.X.XXXX, bytom M., D. XX, zastúpený Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom, so sídlom C..X.. V. XX/A, R. proti odporcovi Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, o návrhu navrhovateľa na povolenie obnovy konania, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec zo dňa 10.11.2011 č.k. 17C 119/2011-13 takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že návrh odporcu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 12C/111/2005 z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 12C/111/2005. Uviedol, že navrhovateľ sa domáhal obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. vo veci vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 12C /111/2005. V uvedenej veci rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 12C/111/2005-57 zo dňa 3.9.2009 bola zamietnutá žaloba, v ktorej si uplatnil navrhovateľ voči odporcovi náhradu škody z titulu príspevku na stravovanie a to z dôvodu neplatnosti výpovede zamestnávateľa zo dňa 28.3.2003. Žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 6C/112/2003-249 zo dňa 14.11.2008 právoplatného 25.5.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/344/2008-300 bola zamietnutá žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. V čase rozhodovania súdu nebola splnená hmotnoprávna podmienka na priznanie nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru - neplatné skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu. Navrhovateľ podal dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, Najvyšší súd SR uznesením č.k. 5 Cdo/42/2010-385 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici po vrátení veci Najvyšším súdom SR rozsudkom č.k. 17Co/141/2010 zo dňa 16.3.2001 potvrdil rozsudok Okresného súdu Lučenec vo veci samej. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 6C/122/2003-249 zo dňa 14.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.4.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/141/2010-427 zo dňa 16.3.2011 bolo určené, že výpoveď odporcu z 25.3.2003 daná navrhovateľovi podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatná. Podľa navrhovateľa nové zmenené rozhodnutie vo veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru a to rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/141/2010-427 zo dňa 16.3.2011, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 6C/122/2003-249 zo dňa 14.11.2008 vo veci samej je dôvodom na povolenie obnovy konania podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Podľa záveru súdu, navrhovateľ podal návrh na obnovu konania v trojročnej objektívnej lehote a v trojmesačnej subjektívnej lehote. Rozsudok okresného súdu Lučenec č.k. 6C/122/2003-249 zo dňa 14.11.2008 nadobudol právoplatnosť dňa 28.4.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/141/2010-427 zo dňa 16.3.2011. Návrh na obnovu konania bol doručený Okresnému súdu Lučenec dňa 28.7.2011, teda v trojmesačnej subjektívnej lehote. Navrhovateľ sa dozvedel o dôvode obnovy konania po doručení rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/141/2010-429 zo dňa 16.3.2011, v ktorom súd podrobne odôvodnil, prečo je výpoveď zamestnávateľa neplatná. Subjektívna trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania začala plynúť nasledujúcim dňom po doručení rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 29.4.2011 a uplynula dňa 29.7.2011. Okresný súd konštatoval, že sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v súlade s ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti uzneseniu, ktorým súd povolil obnovu konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a písm. f/ O.s.p.. Poukázal na rozhodnutie R 22/1967 - bez pojednávania môže súd rozhodnúť o návrhu na obnovu len v prípade, ak ho zamieta pre nedostatok formálnych podmienok“ a uviedol, že okresný súd v danej veci rozhodol bez prejednania veci. Odporkyni nebol doručený návrh navrhovateľa o povolenie obnovy ani žiadosť o vyjadrenie sa k predmetnému návrhu a ani žiadne iné podania týkajúce sa predmetnej veci a to ani zo strany navrhovateľa, ani zo strany súdu. Takýmto postupom sa okresný súd dopustil porušenia ust. § 232 ods. 1 O.s.p. a teda odňal odporkyni možnosť konať pred súdom a vyjadriť sa k predmetnej veci, o ktorej odporkyňa nemala až do doručenia predmetného napádaného uznesenia žiadnu vedomosť. Odporkyňa okrem už uvedenej skutočnosti, že rozhodnutie bolo vydané bez prejednania veci poukázala, že rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd považoval za okamih dozvedenia sa o dôvode obnovy konania okamihom doručenia rozhodnutia krajského súdu. Nakoľko však navrhovateľ bol osobne účastný na pojednávaní Krajského súdu v Banskej Bystrici, kde mu bolo oznámené rozhodnutie krajského súdu, ktorého výrok predstavoval predmetný dôvod na podanie návrhu na obnovu konania, v čase doručenia rozhodnutia mu už bol dôvod na podanie návrhu na obnovu konania známy. O tomto sa dozvedel dňa 16.3.2011 vyhlásením rozhodnutia krajského súdu. Odporkyňa preto namieta oneskorené podanie návrhu na obnovu konania. V zmysle ust. § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote 3 mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatiť. V zmysle uvedeného teda trojmesačná subjektívna lehota začína plynúť od času, keď sa účastník o dôvode obnovy konania dozvedel. Na pojednávaní pred okresným súdom konaným dňa 7.9.2011 sp. zn. 9C/120/2011 bolo preukázané, že navrhovateľ sa osobne zúčastnil pojednávania na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 16.3.2011 vo veci vedenej pod sp. zn. 17Co/141/2010. Výrok tohto rozhodnutia bol navrhovateľovi oznámený na predmetnom pojednávaní a navrhovateľ sa týmto istým dňom dozvedel o dôvode obnovy konania a začala mu plynúť subjektívna trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania, ktorá uplynula 16.6.2011. Návrh na obnovu konania bol teda podaný 28.7.2011 oneskorene. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3 Obo 138/2009 podľa ktorého začiatok trojmesačnej subjektívnej lehoty je stanovený subjektívnym momentom dozvedenia sa o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym okamihom, od ktorého sa dôvod obnovy konania mohol uplatniť. V zmysle rozhodnutia R 6/1968 pre rozhodnutie o návrhu na obnovu konania stačí, že sa javí pravdepodobným, že tieto skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie; teda nie je treba, aby v tomto smere dospel súd k celkom bežnému záveru. Nie je teda podstatné odôvodnenie, doručenie ani právoplatnosť predmetného rozhodnutia, na účely posudzovania plynutia subjektívnej lehoty je podstatné dozvedenie sa dôvodu, na základe ktorého bolo v predmetnej veci zo strany navrhovateľa už od 16.3.2011 možné minimálne predpokladať, že predmetné rozhodnutie krajského súdu, ktoré bolo jednoznačne v jeho prospech, mu môže privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, v ktorej žiada obnovu konania. V zmysle uvedeného preto žiada zrušiť uznesenie, ktorým bola povolená obnova konania a rozhodnúť tak, že obnova konania v uvedenej veci sa nepovoľuje. Právny zástupca navrhovateľa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu, ktorý povolil obnovu konania v uvedenej veci. Má za to, že navrhovateľ sa o dôvode obnovy konania dozvedel až v deň doručenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, pretože rozhodnutie súdu nestačí iba ústne vyhlásiť, vždy musí byť vyhotovené v písomnej podobe, kde bude zároveň uvedené, na základe akých konkrétnych skutočností krajský súd rozhodoval. Až doručením rozhodnutia krajského súdu sa toto rozhodnutie stalo právoplatným a vykonateľným a preto sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu v tom, že trojmesačná subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania začala plynúť až nasledujúci deň po doručení rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 29.4.2011 a uplynula 29.7.2011. Preto návrh na povolenie obnovy doručený okresnému súdu dňa 28.7.2011 bol doručený včas. Navrhuje uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p.. Napadnuté uznesenie podľa § 220 O.s.p. zmenil, keď nebol daný dôvod na jeho potvrdenie, ani zrušenie. Prvostupňový súd v preskúmavanej veci povolil obnovu konania, keď dospel k záveru, že boli splnené podmienky stanovené ust. § 228 ods. 1 O.s.p. majúc za to, že bol podaný v lehote v zmysle ust. § 230 v subjektívnej trojmesačnej a objektívnej trojročnej lehote. Podľa názoru prvostupňového súdu subjektívna subjektívna trojmesačná lehota začala plynúť dňom nasledujúcim po doručení rozsudku krajského súdu, v ktorom súd podrobne odôvodnil, prečo je výpoveď zamestnávateľa neplatná. Podľa § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote 3 mesiacov od toho času, keď, ten kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatiť. Podľa § 230 ods. 2 O.s.p. po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného a/ § 228 ods. 1 písm. a/ v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestno-právnych predpisov zrušený, b/ § 228 ods. 1 písm. c/, c/ § 228 ods. 1 písm. d/, d/ § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p.. Podľa § 230 ods. 3 O.s.p. navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné. Podľa citovanej právnej úpravy je teda zrejmé, že návrh na obnovu konania treba podať v subjektívnej trojmesačnej lehote počítanej odo dňa, keď sa ten, kto návrh na obnovu podáva, dozvedel o dôvode obnovy, alebo odo dňa keď ju mohol uplatniť. Od právoplatnosti rozsudku začína plynúť objektívna trojročná lehota na podanie návrhu na obnovu (s výnimkami uvedenými v ods. 2). Z uvedeného je teda nepochybné, že zákonodarca nemal v úmysle plynutie subjektívnej trojmesačnej lehoty počítať od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré je podkladom pre podanie návrhu na obnovu, ale práve od subjektívneho momentu, teda dozvedenia sa o tomto dôvode. Takýmto momentom je nepochybne už samotné vyhlásenie rozhodnutia na pojednávaní, pochopiteľne za predpokladu, že sa ho účastník zúčastnil. Pretože navrhovateľ sa zúčastnil pojednávania Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci 17Co 141/2010 dňa 16.3.2011, vypočul si na tomto pojednávaní rozsudok, od tohto dňa potom začala plynúť lehota v zmysle § 230 ods. 1 O.s.p. (pozri aj rozhodnutie (Rc) 6Cz 56/84). Pokiaľ teda podal navrhovateľ návrh na obnovu konania po uplynutí tejto prekluzívnej trojmesačnej subjektívnej lehoty, bolo rozhodnutie okresného súdu, ktorým povolil návrh na obnovu konania nesprávne a preto odvolací súd toto nesprávne rozhodnutie zmenil tak, že návrh na povolenie obnovy konania zamietol, pretože nebol podaný včas a navrátenie tejto lehoty je neprípustné. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že sú dôvodné aj ďalšie odvolacie námietky, v ktorých odvolací súd vytýka prvostupňovému súdu nedodržanie postupu podľa § 232 ods. 1,2 O.s.p., avšak vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie okresného súdu o povolení obnovy, nepovažuje odvolací súd za potrebné obšírnejšie sa týmito námietkami zaoberať. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.