KAUZIS.SK
RozhodnutieKrajský súd Banská Bystrica30. 1. 2012plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/93/2011 z 30. 1. 2012

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. januára 2012, sp. zn. 14CoP/93/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6611212014.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/93/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611212014
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611212014.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka
senátu, JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Mária Trubanová, PhD., členovia senátu, v právnej veci
starostlivosti o maloletú S. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., odborom sociálnych vecí, dieťa rodičov P. R., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom S., Q. XXXX/XX, v súčasnosti J. XXX, občianky SR, a W. T., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom R., Y. XXX/X, občana SR, zastúpeného Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom AK so
sídlom S., T. G. J. XX/A, o úpravu styku a práve na informácie, na odvolanie matky proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec, č. k. 8P/107/2011 - 37, zo dňa 17. 10. 2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd upravil styk otca W. T. s maloletou S. T. tak, ako je to určené vo
výroku tohto rozhodnutia, kedy je matka povinná dcéru riadne pripravenú odovzdať otcovi pred bytom
a otec je povinný dcéru odovzdať matke pred jej bytom, tiež matku zaviazal povinnosťou informovať
otca o zdravotnom stave, aktuálnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletej S. vždy do konca
posledného dňa v mesiaci.

V odôvodnení prvostupňový súd opierajúc sa o ust. §§ 100 ods. 3 a 154 ods. 1 O.s.p., čl. 7 ods. 5
Ústavy Slovenskej republiky, čl. 3 ods. 1, čl. 7 ods. 1 a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, §§
24 ods. 5, 28 ods. 1, 2, 3, 30 ods. 1 zákona o rodine, uviedol, že dokazovaním zistil, že maloletá sa
narodila slobodnej matke z dlhoročného intímneho vzťahu s otcom dieťaťa, otcovstvo k maloletej bolo
určené súhlasne vyhlásením rodičom a rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 11P/658/2009 - 15
zo dňa 20. 11. 2009, ktorý sa stal právoplatný dňa 30. 11. 2009, bola schválená dohoda rodičov o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej tak, že bola zverená do osobnej starostlivosti
matky a o otcovi bolo určené výživné v sume 30,- € mesačne. Súd mal za preukázané, že v súčasnosti
sú vzťahy medzi rodičmi narušené, nebolo preukázané, že matka bráni otcovi v styku s maloletou, ale
bráni sa tomu, aby styk bol upravený širšie, čo si vyžaduje záujem dieťaťa, ktorý záujem mal súd
preukázaný aj vyjadrením dieťaťa, na ktorý pri svojom rozhodovaní aj prihliadol. Starostlivosť rodičov o
dieťa je dostatočná, dieťa vyrastá v kruhu najbližšej rodiny (matka, stará matka) a k jeho vyrovnanému
psychickému vývoju je potrebné, aby sa na jeho výchove naďalej podieľal čo v najširšom rozsahu aj
otec, v dieťati pestoval citové väzby k nemu, čím bude zaručený rovnovážny vzťah maloletej k obom
rodičom a tým jej zdravý psychický vývin. Súd zdôraznil, že otec si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plní
pravidelne, prispieva nad rámec výživného (nadobudnutie majetku maloletou, platenie jej dovoleniek a
pod.) a o dieťa sa zaujíma, z týchto dôvodov súd rozhodol o úprave styku v rozsahu, ako je uvedené vo
výroku rozsudku a uložil povinnosť matke pravidelne poskytovať otcovi informácie o zdravotnom stave,
aktuálnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletej vždy do konca posledného dňa v mesiaci.



Proti rozsudku sa v zákonnej lehote odvolala matka. Uviedla, že rodičia maloletej nevedeli dospieť
k dohode v tom smere, že matka nesúhlasila s rozšírenou úpravou styku, t. j. aby dieťa prespávalo
v rodine jej otca. Maloletá S. nikdy neprenocovala mimo jej spoločného bydliska s matkou, ani s jej
otcom. Otec maloletej nežil v spoločnej domácnosti s matkou maloletej ani pred jej narodením ani po jej
narodení. Matka v zásade nie je proti tomu, aby sa dieťa stretávalo so svojím otcom, ale podľa možností
a schopností dieťaťa, ktoré samo prejavilo obavu zo situácie, že nebude so svojou matkou. Podľa názoru
matky pokiaľ súd túto skutočnosť nebral do úvahy a spoľahol sa na zistenie názoru dieťaťa získaného
prostredníctvom zástupcu dieťaťa, resp. príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately, keď názor dieťaťa bol uskutočnený prostredníctvom pracovníčky príslušného orgánu, ktorá
bola v minulosti kolegyňou manželky otca maloletej, preto nie je zodpovedné, aby súd bral do úvahy
takéto zistenie. Matka má za to, že dobre pozná zdravotný stav otca maloletej, ako jeho schopnosti
viesť motorové vozidlo, ktoré by využíval ako spôsob dopravy za maloletou dcérou a s poukazom na
otcom predložený písomný posudok vydaný Centrom pre diagnostiku a laserovú liečbu oka R.. Z. má
za to, že tento posudok nie je datovaný a teda nie je z neho zrejmá aktuálnosť v ňom uvedených
skutočností. Z jeho samotného obsahu nevyplýva, že by otec maloletej bol spôsobilý samostatne viesť
motorové vozidlo. Matka má vedomosť, že ošetrujúcou lekárkou otca maloletej je J.. F. pôsobiaca vo
Fakultnej nemocnici v U. U., na základe čoho má matka obavu o život a zdravie svojej dcéry, pretože
otec nepredložil relevantný dôkaz, o ktorý by súd mohol oprieť svoje odôvodnenie, že je spôsobilý
viesť motorové vozidlo a plne spôsobilý samostatne sa postarať o svoju dcéru, keďže je viac menej
odkázaný na pomoc svojej manželky. Ak posudok hovorí, že otec zvláda bežnú starostlivosť o seba i
ostatných členov rodiny vrátane maloletého dieťaťa, podľa nej by bolo vhodné poznať, čo má na mysli
pri bežnej starostlivosti, pretože podľa nej starostlivosť o dieťa nemožno celkom posudzovať ako bežnú
starostlivosť. Poukazuje na prvoradý záujem maloletého dieťaťa, nie záujem rodiča, keďže otec maloletej
doposiaľ nikdy neprejavil záujem o styk s dieťaťom v takom rozsahu ako to bolo prednesené v danej veci
o starostlivosti o maloletú S.. Navrhuje alternatívne, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového
súdu a vec vrátil na nové konanie alebo aby ho zmenil takto: “I) súd upravuje styk otca W. T., nar. XX.
XX. XXXX s maloletou S. T., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec sa bude stretávať s maloletou S.: každú
sobotu v párny týždeň kalendárneho roka od 8.00 hod do 18.00 hod., každú nedeľu v nepárny týždeň
kalendárneho roka od 8.00 hod do 18.00 hod, Štedrý deň v párnom roku od 8.00 hod. do 18.00 hod.,
Silvester v nepárnom roku od 8.00 hod. do 18.00 hod., v párnom roku vo Veľký piatok od 8.00 hod.
do 18.00 hod.. II) matka je povinná v uvedených termínoch dcéru riadne pripravenú odovzdať otcovi v
sprievode tretej osoby pred bytom a otec je povinný dcéru v sprievode tretej osoby odovzdať matke pred
jej bytom. III) matka je povinná informovať otca o zdravotnom stave, aktuálnych podstatných veciach
týkajúcich sa maloletej vždy do konca posledného dňa v mesiaci.“

Otec zaslal súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie k odvolaniu matky, v ktorom
uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodmi podaného odvolania. Má za to, že prvostupňový súd vykonal vo
veci rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a vo veci rozhodol v súlade s týmito
skutkovými zisteniami. Nie je pravdivé tvrdenie matky, že k dohode o úprave styku otca s maloletou
nedošlo len ohľadne toho, že matka nesúhlasila s rozšírenou úpravou styku, t. j. aby dieťa prespávalo
v rodine jej otca. Matka na návrh dohody o úprave styku reagovala tak, že s týmto nesúhlasí. Matka
neumožňovala styk otca s dieťaťom v požadovanom rozsahu, stretnutia otca s dieťaťom boli cca raz
týždenne, boli však nepravidelné a záviselo od odporkyne, či navrhovateľovi umožní alebo neumožní
stretnutie s maloletou. Po podaní návrhu na úpravu styku matka ešte viac obmedzila stretávanie otca s
maloletou dcérou, a to na jedno až dve stretnutia mesačne v trvaní štyri hodiny. Otec maloletej do júna
2011 zabezpečoval starostlivosť o maloletú, vodil ju do škôlky, vyzdvihoval ju zo škôlky a staral sa o
ňu do večerných hodín, keďže matka sa vzhľadom na svoje zamestnanie vracala domov častokrát až
večer. S maloletou pravidelne chodieval do parku a na prechádzky, je preto schopný sa o maloletú riadne
postarať. Nebráni tomu ani jeho zdravotný stav. Pokiaľ matka spochybňuje správu R.. Z. predloženú
otcom z dôvodu, že táto nie je datovaná, k tomu uvádza, že na základe výzvy súdu toto vyžiadal v
čase konania na súde prvého stupňa, dátum tam nebol uvedený zrejmým nedopatrením, preto v prílohe
vyjadrenia predkladá aktuálnu správu o jeho zdravotnom stave. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie
matky, že ošetrujúcim lekárom otca nie je R.. Z., ale J.. F., pretože jeho ošetrujúcim lekárom je R..
Z., ktorý u neho vykonal všetky operácie, pri ktorých J.. F. bola asistentkou. Tiež poukazuje na to,
že maloletá S. bola opakovane mimo bydliska na rôznych dovolenkách, kde aj prenocovala. Otca má
rada a je na neho zvyknutá. Dával ju spávať v čase, keď matka bola v práci. Aj samotná maloletá
prejavila svoju vôľu nocovať u otca. Pokiaľ matka spochybňuje zistenie orgánov sociálnoprávnej ochrany



detí a sociálnej kurately, otec nemá vedomosť o tvrdení matky, že názor dieťaťa na stretávanie sa
s rodičom bol zisťovaný pracovníčkou, ktorá bola v minulosti kolegyňou manželky otca, tiež nemá
vedomosť o tom kto, kedy a kde bude zisťovať názor dieťaťa. Pracovníčka, ktorá názor zisťovala,
mohla zistiť len to, čo si dieťa želalo. Otec dieťa neovplyvňoval, ako sa má vyjadriť. Matka správu
orgánu sociálnej právnej ochrany detí a sociálnej kurately nenamietala, začala to robiť až teraz po
rozhodnutí prvostupňového súdu. Otec má za to, že práve matka v poslednej dobe sa čoraz viac pokúša
ovplyvňovať maloletú vo vzťahu k nemu, rovnako sa snaží, aby došlo k ich odcudzeniu a pretŕhaniu
ich citových väzieb. Pri citových prejavoch dcéry voči otcovi matka žiarli - neznesie tieto prejavy. Matka
si maloletú vyhradzuje len pre seba, čo podľa neho potvrdzujú aj jej vyjadrenia a formulácie. Jej
posledným pokusom o toto odcudzenie bola snaha o zmenu priezviska dcéry na R., s čím on nesúhlasil.
Rozhodnutie prvostupňového súdu považujeme za správne, spravodlivé a potrebné na udržanie citových
väzieb medzi otcom a maloletou. Má za to, že rozsah styku je v záujme maloletej, nakoľko umožní, aby
si pestovala citový vzťah k otcovi, čím bude zaručený rovnovážny vzťah maloletej k matke aj otcovi.
Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny v zmysle § 219 OSP
potvrdil. K vyjadreniu predložil potvrdenie očný nález Z. T. O. s. r. o. zo dňa 25. 11. 2011.

K odvolaniu matky zaslal súdu vyjadrenie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny S., v ktorom doporučil
odvolanie matky zamietnuť a rozsudok okresného súdu potvrdiť, pretože ním upravený styk otca s
maloletou je v záujme maloletého dieťaťa.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov, ďalej aj „OSP“) prejednal odvolanie matky v rozsahu danom v § 212 ods. 2 písm.
a) OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil ako
vecne správny podľa § 219 OSP.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8P/107/2011 a nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozsudku prvého stupňa, súd prvého
stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový
stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Správne právne vec posúdil a v
súlade s ním postupoval správne, keď vyhovel návrhu otca a určil styk v takom rozsahu ako je uvedené
vo výroku tohto napadnutého rozsudku, ako aj uložil povinnosť, ktorá je presne uvedená v rozsudku,
pričom uvedené výroky prvostupňový súd aj adekvátne odôvodnil S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu
odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že právo styku detí s rodičmi
vyplýva aj z čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je
právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, právo rodičov možno obmedziť
a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
Tiež v medzinárodných dohovoroch, na ktoré poukázal aj prvostupňový súd, sa premieta právo styku
aj do rozhodovacej praxe súdov. V tomto smere odvolací súd uvádza, že právo styku a zásady jeho
správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane
konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo
odtrhnuté od svojich koreňov“ (Gorgulu vs. Nemecko - aplikácia no.74969/01), resp. „že dieťa má právo
na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému s rodičov a prejaviť svoje city skutočne
slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku so strany druhého rodiča“ (Hansenova vs. Turecko -
aplikácia no. 36141/97). Podľa slovenského rodinného práva sa zatiaľ právo styku rodiča s dieťaťom a
právo stretávania považujú za synonymá. Európska legislatíva to už chápe inak a právo styku poníma
širšie, pričom okrem práva na stretávanie, do práva styku zaraďuje tiež právo na informácie o dieťati a



právo na komunikáciu s dieťaťom. Podľa nášho právneho poriadku právo na informácie o dieťati zákon
o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o rodine“) rieši v ust. § 24 ods.
5, pričom právo na komunikáciu zatiaľ nepozná vôbec. Právo styku, resp. právo stretávania sa rodiča
s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe (rodičovi) právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo
určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto
času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali
v osobe oprávneného. Zásahy do riadnej realizácie týchto čiastkových oprávnení sú obmedzením
styku, ku ktorému nie je možné pristúpiť len za podmienok, daných ustanovením § 25 ods. 3 zákona
o rodine. Najideálnejším riešením stále zostáva úprava stretávania sa rodiča s dieťaťom uzavretím
konkrétnej dohody rodičov. Takáto dohoda totiž poskytuje oprávnenému rodičovi určitý základný rámec
na stretávanie, ktorý je vynútiteľný štátnou mocou v prípade, ak bude stretávanie marené. Nič nebráni
rodičom, aby následne v praktickom živote tento rámec dohodou modifikovali podľa potrieb dieťaťa
a ich samotných. Pokiaľ však takýto rámec neexistuje a súd stretávanie konkrétne neupraví ani
autoritatívnym rozhodnutím, vzniká potenciálna možnosť rozporov a konfliktov medzi rodičmi, ktoré
rozhodne nie sú ku prospechu dieťaťa. Zákonná úprava teda vždy preferuje dohodu rodičov, pokiaľ sa
však rodičia nedohodnú, ďalšou možnosťou ako upraviť stretávanie rodiča s dieťaťom, je autoritatívne
súdne rozhodnutie, ktoré je subsidiárne riešenie pre všetky ostatné prípady, teda jednak, ak sa rodičia
o styku nedohodnú vôbec a ani nepožiadajú o neupravenie styku alebo ak síce uzavrú dohodu, ale táto
nebude v záujme maloletého dieťaťa a tak ju súd nebude akceptovať. Súd musí upraviť styk autoritatívne
vždy, ak z okolností prípadu usúdi, že medzi rodičmi stále trvajú negatívne emócie, ktoré môžu v
budúcnosti ohroziť realizáciu stretávania, ak má byť ponechané na dohodu rodičov. Riešenie, ktoré
by mohlo v budúcnosti vytvoriť podmienky pre vznik a eskaláciu napätia medzi rodičmi, a tým sťažiť
situáciu dieťaťa, nie je v súlade so záväzkami, ktoré pre všetky štátne orgány vyplývajú z čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa. Striktná a vykonateľná úprava stretávania eliminuje ďalšie potenciálne dohodovanie
medzi rodičmi, ktoré by zbytočne zaťažovalo dieťa. Poskytuje minimálny právny rámec pre zachovanie
kontaktu medzi rodičom, ktorému nie je dieťa zverené, a dieťaťom. Tým štát dostojí svojmu pozitívnemu
záväzku v rodinnoprávnych vzťahoch.

V predmetnej veci prvostupňový súd dôsledne skúmal uvedené zákonné hľadiská, dospel k záveru o
určenie rozsahu styku tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd preskúmajúc
dôvody matky nezistil také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zmenu, prípadne iné určenie styku
alebo také určenie, o ktoré žiadala matka, z toho dôvodu rozhodol tak, ako je určené vo výroku
rozhodnutia.

K odvolacím dôvodom matky odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ rodičia nevedeli dospieť k
rodičovskej dohode ohľadom úpravy styku maloletej S. so svojím otcom, pretože matka nesúhlasila s
rozšírenou úpravou styku tak, aby dieťa prespávalo v rodine jej otca, je v súlade so záujmom maloletej S.
aj s prihliadnutím na jej vyjadrenie, aby bol styk upravený autoritatívnym súdnym rozhodnutím. Odvolací
súd nemohol prihliadnuť na nepreukázané spochybňovanie názoru maloletej zisteného prostredníctvom
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v odvolacom konaní bez náležitého osvedčenia
tvrdenia matky, že tento názor dieťaťa bol uskutočnený pracovníčkou uvedeného orgánu, ktorá bola v
minulosti kolegyňou manželky otca maloletej, navyše pokiaľ matka disponovala takouto vedomosťou,
nič jej nebránilo signalizovať túto skutočnosť kolíznemu opatrovníkovi, ktorý by tak mohol toto tvrdenie
náležite preveriť, príp. zabezpečiť opakované zisťovanie názoru maloletého dieťaťa prostredníctvom
iného svojho zamestnanca. V súvislosti so spochybňovaním zdravotného stavu otca matkou odvolací
súd uvádza, že matka svoje tvrdenia jednak nepreukázala a jednak z vykonaného dokazovanie pred
súdom prvého stupňa nevyplynula taká zdravotná postihnutosť otca, ktorá by spochybňovala jeho
spôsobilosť postarať sa o maloletú S. a bola by v rozpore s upraveným rozsahom styku maloletej
S. so svojím otcom v napadnutom rozsudku. Dôkazom o spôsobilosti viesť motorové vozidlo určitou
osobou je vodičský preukaz, pri vydávaní ktorého sa posudzuje aj zdravotné hľadisko danej osoby.
Tiež spôsobilosť viesť motorové vozidlo určitou osobou nie je kritériom pre posudzovanie rodičovskej
starostlivosti o maloleté dieťa. Z uvedených dôvodov odvolací súd tiež nemohol prihliadnuť ani na ďalšie
odvolacie námietky matky.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu Banská Bystrica v pomere hlasov X : X.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6611212014)

  1. 17. 10. 2011Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8P/107/2011 z 17. 10. 2011
  2. 30. 1. 2012Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/93/2011 z 30. 1. 2012 (toto rozhodnutie)

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)