Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/8/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611213170 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611213170.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka senátu, Mgr. Ema Novodomcová, JUDr. Mária Trubanová, PhD., členovia senátu, v právnej veci starostlivosti o maloletého E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q., odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, dieťa rodičov K.. A. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX, štátny občan Slovenskej republiky a N. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. X, štátny občan Slovenskej republiky, zast. JUDr. Martin Landl, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Q., W. XX/XXXX, Q., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9P/7/2011-81 zo dňa 25. 11. 2011, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok okresného súdu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8P/11/2009-34 zo dňa 07. 09. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09. 09. 2009, vo výroku o výživnom tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca N. J. na maloletého E. J. zo sumy 39,83 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne počnúc od 01. 12. 2011, ktoré je povinný otec zasielať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky. Tiež rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie opierajúc sa o ustanovenia §§ 154 ods. 1 a 163 ods. 1 O.s.p., §§ 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 75 ods. 1, 76 ods. 1, 78 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine dôvodil, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na strane maloletého E. došlo k zmene pomerov, ktorý vyrástol, študuje na strednej škole (Z. v N.), matka má zvýšené výdavky nielen so stravovaním, ošatením, ale aj kúpou literatúry, školských pomôcok, športových potrieb. Výdavky spojené s výživným u dieťaťa vo veku XX rokov sú podstatne vyššie ako u detí útleho veku. To sa prejavilo aj na výživnom zo strany rodičov. Matka dieťaťa je zamestnaná v cudzine avšak v roku 2011 nemohla vykonávať prácu, pretože bola dlhodobo práceneschopná. Pri určení výživného súd zohľadnil, že matka maloletého E. v cudzine poberala rodinné prídavky na syna, za rok 2010 jej bolo vyplatené vo výške 2 000 eur, jej príjem sa pohybuje okolo sumy 700 eur mesačne, z ktorej sumy platí odvody, ktoré sa pohybujú okolo 210 eur mesačne a cestovné z miesta bydliska na miesto výkonu práce v Rakúsku okolo 100 eur. Príjem otca bol vyčíslený na sumu 381 eur (priemerný čistý zárobok). Otec vykonáva živnosť, avšak celý kalendárny rok 2010 bol jeho čistý príjem 225,63 eur. Prvostupňový súd mal za to, že zmena pomerov nastala aj na strane otca detí, ktorému pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému N. J., nar. XX. XX. XXXX, ale výdavky s výchovou detí, ktoré sú podstatne mladšie ako maloletý E. J., sú nižšie. Súd zvýšil výživné na 50 eur mesačne počnúc od 01. 12. 2011, nakoľko zmena pomerov nastala týmto dátumom, pretože v nasledujúcom mesiaci dňa XX. XX. XXXX maloletý E. J. dovŕši vek XX rokov. Pokiaľ matka žiadala výživné 80 eur mesačne, okresný súd mal za to, že otec by týmto zvýšeným výživným platiť bez ohrozenia vlastnej životnej úrovne svojich detí nemohol, pretože jeho priemerný čistý mesačný zárobok bol vyčíslený na sumu 381 eur a jeho príjem z podnikania podľa daňového priznania bol rozpočítaný na 18,80 eur mesačne. Pracuje v mieste bydliska, nemusí dochádzať do cudziny tak ako matka dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť k deťom, pochádzajúcim z manželského spolužitia má aj jeho manželka, ktorá je v súčasnosti poberateľkou dávok materské vo výške 660 eur. Okresný súd uzavrel, že výživné vo výške 50 eur mesačne zodpovedá zárobkovým a majetkovým pomerov otca dieťaťa, jeho možnostiam a schopnostiam. Chýbajúce finančné prostriedky doplní matka zo svojej mzdy, aj keď ona v podstatnej miere vyvažuje finančné príspevky otca tým, že sa o syna osobne stará. Trovy konania prvostupňový súd dôvodil § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku podala matka v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom medzi iným uviedla, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 O.s.p. písm. d/ a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Poukázala najmä, že medzi posledným rozhodnutím o vyživovacej povinnosti otca a terajším rozhodnutím súdu uplynuli viac ako dva roky, počas ktorých otec svojmu synovi okrem minimálneho výživného neposkytol žiadny vecný či finančný príspevok alebo dar. Nezaujímal sa, či jeho syn má všetko čo potrebuje, pričom je zrejmé, že súdom určené výživné nepostačuje ani na základne životné potreby dieťaťa. Matka poukázala na skutočnosť, že otec aj napriek tomu, že nebol schopný uživiť a zabezpečiť výživu jednému synovi a pravdepodobne ani ďalším deťom z druhého manželstva, narodil sa mu v roku XXXX ďalší syn. Tiež poukázala, že otec, okrem zamestnania živnosti, pracuje v obci H.. Pri obci sa nachádza ovocný sad, ktorý spravuje občianske združenie N.. Otec maloletého je vo vedení a pracuje pre toto občianske združenie, avšak iba neoficiálne a teda umelo znižuje svoje oficiálne príjmy. Podľa matky je zrejmé, že z preukázaných oficiálnych príjmov nemôže otec financovať päťčlennú domácnosť, platiť splátky pôžičiek, platiť výživné. Matka poukázala, že dieťa má právo na rovnakú životnú úroveň ako rodič. Podľa jej vedomostí, v domácnosti otca dieťaťa sa nachádza nielen klasické vybavenie domácnosti, ktorému by nasvedčovali tvrdenia o príjmoch do domácnosti, ale aj tri osobné počítače, plazmový televízor, nové zariadenie obývacej izby. Otec dieťaťa si môže dovoliť zobrať svoje ostatné tri deti a manželku 2 krát ročne na dovolenku do Vysokých Tatier, ktorá je podľa nej poriadne nákladnou záležitosťou. Matka poukázala, že maloletý navštevuje N. ročník strednej školy Z. v N., od posledného určenia výživného, kedy mal XX rokov má v súčasnosti má XX rokov. Matka je zamestnaná ako opatrovateľka v Rakúsku. Oproti stavu v čase rozhodovania súdu v roku 2009 došlo k zmene pomerov tak na strane dieťaťa, ako aj na strane otca. Maloletý je nadaný na šport, navštevuje futbalový krúžok, hrá futbal za obec, hrá hokej v Q., chodí na krúžok angličtiny. Do školy dochádza autobusom. Matka poukázala na náklady, ktoré má v súvislosti s návštevou školy, taktiež poukázala na školské potreby v aktuálnom školskom roku. Tiež poukázala, že sú zvýšené výdavky na výživu, ako aj ošatenie, na zaplatenie návštevy v súvislosti so zubným ošetrením maloletého. Podľa názoru matky je príjem otca nadštandardný, nakoľko zariadenie bytu v P. je nadštandardné. Má za to, že v súčasnosti je otec schopný zarobiť a zarába oveľa viac ako pri poslednom určení vyživovacej povinnosti, keďže nároky na dieťa sa zvýšili najmä s tým, že syn nastúpil do Z.. Žiada priznať zvýšené výživné spätne od 01. 09. 2011, kedy syn nastúpil do Z.. Podľa jej názoru, ak súd zvýšil výživné od 01. 12. 2011, jej syn však dovŕši XX rokov až XX. XX. XXXX, teda ani toto rozhodnutie nie je správne. Otec je v P. vlastníkom štvorizbového bytu v bytovom dome, do ktorého investoval finančné prostriedky, aj tiež do vozidla C. V., s ktorým chodí pravidelne s druhou rodinou na dovolenky. Podľa názoru matky, otec podľa uvádzaných príjmov má aj neoficiálne, čo však nevie dokázať. Ale pri porovnaní výdajov a príjmov je zrejmé, že reálne jeho rodina nemôže fungovať len z príjmov udávaných otcom a do rodiny musia prichádzať ďalšie finančné prostriedky. Má za to, že stredoškolské vzdelanie pre syna nie je luxus, ale minimum, ktoré je povinný rodič dieťaťu poskytnúť. Má za to, že otec dieťaťa investuje do svojej životnej úrovne, musí sa však na tejto životnej úrovni podieľať aj syn z jeho prvého manželstva. Má za to, že otec dieťaťa sa zaťažil pôžičkami, ktoré boli použité na bývanie, vozenie sa, životnú úroveň detí z druhého manželstva. Pokiaľ hovorí o zvýhodňovaní jedného dieťaťa pred druhým, sú podľa nej deti z druhého manželstva jasne zvýhodňované. Požívajú totiž životné pomery a úroveň svojho otca, pričom maloletý E. J. nemá zo životnej úrovne a nadštandardných pomerov svojho otca nič. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že určí vyživovaciu povinnosť otca dieťaťa na maloletého vo výške 80 eur mesačne od 01. 09. 2011, ktoré je povinný platiť k rukám matky mesačne vopred do 15.-teho toho ktorého mesiaca, pričom zmeškané výživné povinný zaplatí v splátkach vo výške 40 eur mesačne spolu s bežným výživným. Matka k odvolaniu priložila čiastočný výpis z LV č. XXXX vytvorený cez katatrálny portál zo dňa 20. 12. 2011. K odvolaniu matky zaslal otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie, v ktorom právny zástupca uviedol, že odporcovi odporučil odvolať sa voči rozsudku prvého stupňa, tento však odvolanie odmietol z dôvodu, aby nevyhrocoval zlý vzťah s navrhovateľkou, aby toto nemohla navrhovateľka použiť proti otcovi v komunikácii so synom. Otec vo svojom obsiahlom vyjadrení k odvolaniu matky namietal, že matka uviedla nepravdivé údaje a jej odvolanie nemôže byť brané ako nejaké relevantné podanie, pretože nemá žiadnu výpovednú lehotu. Otec tiež namietal tvrdenia matky o daňových únikoch, že získava finančné prostriedky od občianskeho združenia N., čo aj obsiahlo vysvetľoval. V súvislosti s tvrdením matky, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - štvorizbový byt v bytovom dome v P., poukázal na to, že tento bol zakúpený z prostriedkov získaných na základe uzatvoreného stavebného sporenia, ktoré uzatvorila jeho manželka E. J. ešte v roku 2011, keď prvotný vklad na jej účet vložila jej matka z vlastných peňazí, na kúpu tejto nehnuteľnosti nebola nasporená dostatočne veľká suma, preto to vyriešil stavebným medziúverom. To tiež znamená, že nie je výlučne vlastníkom, ale spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti. Má za to, že sa tu nejedná o žiadne neprimerané a majetkové riziká, pretože mať vlastný domov je túžbou a právom každej rodiny. Prehlásil, že v byte po jeho zakúpení až do súčasnosti sa nevykonala žiadna rekonštrukcia, neinvestoval žiadne finančné prostriedky do rekonštrukcie bytu, byt je stále v pôvodnom stave. Jediné úpravy spočívali vo vymaľovaní obývacej izby a spálne a nalepení tapety do kúpelne. Nemá za to, že jeho byt je nadštandardný, pretože všetko zariadenie zakúpila ešte manželka v roku 2000 pred vstupom do manželstva zo svojich úspor, pretože on po rozvode nedisponoval žiadnymi úsporami, ani aktívami. Čo sa týka plazmovej televízie, podľa jeho názoru toto nie je merítkom luxusu, pretože pracuje ako sociálny pracovník a pri práci v teréne veľakrát bol svedkom toho, že mnoho jeho klientov z radov sociálne vylúčených takúto TV vlastní. On si túto televíziu dovoliť nemôže, nemá ju v jeho domácnosti a používa stále klasické TV typu OVP zakúpené v roku 2002 na splátky od spoločnosti Quatro, k čomu aj predložil, že tento rok bol TV už dvakrát v oprave, bloček za opravu. V súvislosti s tvrdením, že sa v jeho domácnosti nachádzajú tri osobné počítače uviedol, že z týchto troch je len jeden v jeho vlastníctve, ktorý si zakúpil na splátky v roku 2004 a ďalšie dva sú zapožičané od spoločnosti Centrum prvého kontaktu pre podnikateľov v N.. Jedná sa o prístroje zakúpené v roku 2003. Otec poukázal, že pokiaľ matka uvádza, že on je vlastníkov C. V., sama je vlastníkom luxusného auta C. N., ktoré je o triedu vyššie ako C. V.. Pokiaľ matka uvádzala, že trávi dovolenku vo Vysokých Tatrách uvádza, že v živote nebol ešte na žiadnej dovolenke ani so svojimi deťmi, ani so svojou ženou. Naopak, navrhovateľka každoročne navštevuje destinácie ako je napr. Hurgada v Egypte. Otec namietal skutočnosť, že okrem výživného neposkytol synovi žiadny vecný, či finančný príspevok alebo dar, že sa nezaujímal, či má syn všetko čo potrebuje. Pokiaľ sa ho pýtal, stále mu syn odpovedal, že nechce peniaze a nič potrebuje. Snažil sa mu na meniny alebo za vysvedčenie dať nejaký obnos, vždy to bolo 5 alebo 10 eur, nemôže mu dať 50 alebo 100 eur, je to nad jeho možnosti. Na Mikuláša dostal balíček, pravidelne sa aj zúčastňoval do svojich dvanástich rokov spoločenskej akcie Mikuláša, pod stromček na Vianoce dostal vždy darček v hodnote minimálne 40 eur. Je pravda, že synovi netvorí žiadne úspory, ani pre svoje ostatné deti, pretože nemá na to príjmy, ani mu to neumožňujú. Pokiaľ matka popísala presný rozpis vecí, a cenu čo potrebuje na ošatenie a zabezpečenie potrieb pre maloletého, k týmto cenám otec uvádza, že keby mal také drahé veci nakupovať pre svoje ostatné deti, nestačili by mu ani tri výplaty. On pre svoje deti nakupuje v tzv. „číňákoch", prípadne zabezpečuje výmenu v rodine, priateľoch alebo nákupom na burzách. V súvislosti s vykurovaním pevným palivom v domácnosti matky otec poukázal, že jej otec je predsedom miestneho urbariátu, rodina vlastní najviac lesov nielen v danom spoločenstve, ale aj v celom okolí a tzv. deputát, ktorý môžu dostať, obsahuje väčšie množstvo palivového dreva, ako dokážu minúť. Pokiaľ matka uvádzala, že za návštevu zubného lekára zaplatila 200 eur pre maloletého, on zatiaľ za jeho deti u zubného lekára neplatil nič, a preto navrhuje zmeniť zubného lekára za finančne výhodnejšieho. Otec poukázal na to, že s terajšou manželkou žije 13 rokov v harmonickom usporiadanom vzťahu, z toho 11 rokov v manželstve, nepotrpia si na luxus, obidvaja pracujú, aj keď manželka je toho času na materskej, ani jeden z nich nefajčí, nenavštevuje pohostinstvá, bary ani iné zariadenia, nenakupujú si žiadne značkové veci a nechodia ani na dovolenky, ani sa márnotratne nesprávajú. Jeho deti nemajú ani nový bicykel, ani mobil, používajú bicykel značky BMX, ktorý kedysi kúpil jeho otec jemu. Vychováva deti k skromnosti a pokore, stokrát je to ťažko, pretože keď mu hovoria, že aj im by sa páčilo, aby mali bicykel s prehadzovačkou, prípadne že iné deti majú svoj mobil. Poukázal, že E. má dávno mobil, má počítač, od trinástich má svoju vlastnú motorku. Chodí oblečený a obutý len v značkových odevoch a topánkach. Otec poukázal na obdobie trinástich rokov, počas ktorého sa snažil so synom kontaktovať, popisuje ako bývalá manželka bránila styku jeho s jeho synom. Musel si podávať návrh na určenie styku súdom. Tiež musel požiadať o súčinnosť políciu. Keď syna chcel zobrať, bývalá manželka nebola ochotná pustiť syna prespať ani na jednu noc u neho alebo u jeho rodičov. Dovolila mu jedine jedenkrát ročne zúčastňovať sa dvojdňovej športovorekreačnej akcie pre deti do 12 rokov. Podľa jeho názoru, navrhovateľka stále mala nejaké výhovorky, pokiaľ bola doma, aby sa so synom nemusel stretnúť. Keďže syn má už XX rokov, po toľkých rokoch odcudzenia zrejme nemá v záujme tráviť čas v jeho spoločnosti, chápe ho a preto po niekoľkých telefonátoch aj on rezignoval a navrhol synovi, ak bude chcieť, aby mu zavolal a on doteraz nezavolal. Pokiaľ v celom odvolaní rezonuje, ako sa veľmi zmenili pomery na strane oprávneného, pretože nastúpil do N. ročníka Z. v N., otec uviedol, že stredoškolské vzdelanie nepovažuje ani on za luxus, lebo tiež momentálne si zvyšuje vzdelanie kvôli udržaniu si zamestnania, dúfa, že bude E. pokračovať v štúdiu aj po ukončení strednej školy, ale namieta, keď študuje na X. W. Z. v N., ktoré je vlastne tou istou školou, v tom istom meste a na tej istej ulici, ktorú navštevoval posledných 8 rokov, ako sa zmenili pomery chlapca kvôli štúdiu a či sa nezmenili tie pomery zásadnejšie práve u neho, keďže mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Podľa otca ak je 50 eur málo, čo je pre jeho rodinu takmer likvidačné, napriek tomu sa nerozhodol neodvolať a súhlasiť s touto sumou aj za cenu toho, že sa bude musieť prestať v práci stravovať, lebo v rodinnom rozpočte už nemá z čoho ubrať. Pokiaľ by súd prípadne zvýšil výživné na 80 eur, musel by prestať chodiť do práce, lebo by nemal na cestovné. K vyjadreniu otca zaslala vyjadrenie matka. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj O.s.p.) prejednal odvolanie otca v rozsahu danom § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9P/7/2011 a vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je návrh matky vo veci starostlivosti o maloletého XX-ročného E. J., ktorý je zverený do jej osobnej starostlivosti, pretože rodičia maloletého sú rozvedení, nežijú spolu v spoločnej domácnosti, pričom rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8P/111/2009-34 zo dňa 07. 09. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09. 09. 2009, bol otec zaviazaný platiť na maloletého E. výživné v sume 39,83 eur. Maloletý E. je študentom N. ročníka X. W. Z. v N., matka žiadala výživné od 01. 09. 2011, pretože odvtedy začal navštevovať N. ročník tohto Z.. Obidvaja rodičia pracujú, matka nemá inú vyživovaciu povinnosť, otec má vyživovaciu povinnosť k svojim ďalším trom maloletým deťom. Okresný súd zisťoval zárobkové pomery rodičov, ich možnosti a schopnosti. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že matkou napadnuté rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, pretože na zvýšenie výživného sú splnené podmienky vymedzené v ustanovení § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine, to znamená, že matka ako navrhovateľka v konaní preukázala, že došlo k takej zmene pomerov, ktoré v zmysle citovaného ustanovenia odôvodňovali zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletému E. (rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8P/111/2009-34 zo dňa 07. 09. 2009). V konaní bolo preukázané, že za obdobie od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene oprávnených potrieb maloletého, najmä v súvislosti s jeho fyzickým vekom (XX.XX.XXXX maloletý E. dovŕšil XX rokov) a vývojom životných nákladov (§ 78 ods. 3 zákona o rodine, tzv. valorizačná klauzula), ktorá objektívna skutočnosť sama o sebe by mohla odôvodniť zmenu výšky výživného a zmene pomerov na strane rodičov, ktorá odôvodňovala zmenu citovaného rozhodnutia Okresného súdu v Lučenci v rozsahu vyživovacej povinnosti. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozsudku prvého stupňa, súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom vrátane skutočností dôležitých pre určenie výšky výživného, dostatočne teda zistil skutkový stav a mal spoľahlivé dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci a postupoval zákonne a správne, keď rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Tento výrok prvostupňový súd aj adekvátne odôvodnil, s ktorými dôvodmi sa v celom rozsahu odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. K dôvodom matky uvádzaných v odvolaní odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ prvostupňový súd zo zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že primerané výživné pre maloletého E. je 50 eur, odvolací súd nezistil dôvod na zmenu tohto rozhodnutia podľa návrhu matky, resp. jeho zrušenie a vrátenie prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, pretože takto určené výživné zodpovedá zistenému skutkovému stavu veci a zákonnej úprave (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 78 ods. 1 a 3, zákon č. 36/2005 Z. z., zákona o rodine, (ďalej aj „zákon o rodine"), ktorú prvostupňový súd správne na danú vec aplikoval. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu tak ako to určil a odôvodnil prvostupňový súd, zodpovedá zákonnej úprave ohľadom posúdenia schopnosti, možnosti a majetkových pomerov oboch rodičov, ktorú skutočnosť matka namietala. Odvolací súd zdôrazňuje, že obaja rodičia majú voči dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť a jej plnenie je prvoradou povinnosťou rodičov, ale rozhodujúcim zákonným kritériom na určenie výšky výživného sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery osobitne každého z rodičov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do zákonnej vyživovacej povinnosti a teda miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. V zmysle § 76 ods. l zákona o rodine sa výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu a dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery (§ 78 ods. l, prvá veta zákona o rodine), pokiaľ teda prvostupňový zvýšil výživné na 50 eur mesačne počnúc od 01.12.2011, nakoľko zmena pomerov nastala týmto dátumom, keďže v nasledujúcom mesiaci dňa XX. XX. XXXX maloletý E. dovŕši vek XX rokov, nie je takéto rozhodnutie nesprávne a je v súlade so zákonnými požiadavkami. Zhrnúc uvedené a vyhodnotiac dôvody matky odvolací súd nezistil dôvod na zmenu rozhodnutia napadnutého rozsudku podľa návrhu matky, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Záverom odvolací súd považuje v danej veci za potrebné zdôrazniť, že je pravdou, že zmena pomerov nastala aj na strane otca, keď mu pribudla okrem troch existujúcich ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu z druhého manželstva, ale ani táto zmena však nemôže byť na úkor maloletého E. a plnenia si zákonnej vyživovacej povinnosti otca voči nemu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 62 ods. 5, prvá veta, zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov, ktoré zákonné ustanovenie sleduje plynule zvyšovanie miery rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd tiež podotýka, že vzhľadom na vek maloletého možno ešte predpokladať v jeho prípade ďalší nárast potrieb v súvislosti s prípravou na budúce povolenie, prípadným ďalším štúdiom, kedy zrejme budú musieť byť opätovne konfrontované odôvodnené potreby maloletého a možnosti a schopnosti povinného rodiča. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov X:X. Poučenie: proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.