Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/76/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611215704 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611215704.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci navrhovateľa W.. I. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B., J. T. XX t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody T.- E., PS XX/S.X proti odporcovi O. A., nar. XX.X.XXXX, bytom J. F. XXX/X B., o zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa i odporcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 8P/175/2011-31 zo dňa 2.5.2012 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi zo sumy 40,- Eur mesačne na 30% z výšky životného minima mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľovi uložil povinnosť takto určené výživné zasielať odporcovi vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Rozsudok okresného súdu odvolaním napadli obaja účastníci. Navrhovateľ požadoval, aby súd vyživovaciu povinnosť znížil od termínu, ako to žiadal v návrhu t.j. od 1.12.2010. Odporca so znížením výživného nesúhlasil, lebo jeho mesačné náklady študenta D. M. E. P. v O. D. činia 250,- Eur. Poukázal na skutočnosť, že matka celé dni musí pracovať, aby ho so sestrou uživila, kým navrhovateľ vo výkonu trestu nie je zaradený do práce aj napriek tomu, že má vyživovacie povinnosti. Krajský súd, ako súd odvolací vec preskúmal s poukazom na ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu z jeho vecne správnych dôvodov podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Zo spisu krajský súd zistil, že odporca je synom navrhovateľa a vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/112/2010 zo dňa 25.6.2010. Uvedeným rozsudkom súd uložil navrhovateľovi povinnosť prispievať na výživu odporcu sumou 40,- Eur mesačne. Na výživu svojich detí sú povinní prispievať obaja rodičia podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Vo vzťahu rodičov a detí pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť ide o povinnosť parciálnu, ktorá je u každého z rodičov kvantitatívne rozdielna. Výživné sa určuje podľa stavu, ktorý je daný v čase, keď je o ňom rozhodované. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene odôvodnených potrieb tak oprávneného, ako i povinného. Ak sa tak stane, je možné vykonať novú úpravu výšky výživného a to buď jeho zvýšením, alebo znížením, alebo dokonca zrušením vyživovacej povinnosti. V návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáha zníženia vyživovacej povinnosti bolo podstatné posúdiť, či došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala doposiaľ určenú výšku výživného upraviť. Súd mal jednoznačne preukázané zmenu pomerov na strane navrhovateľa, ktorý nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody. Len napriek tejto skutočnosti a zisteniu, že navrhovateľ nie je zaradený do práce, to ho však nezbavuje vyživovacie povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému synovi. Okresný súd pri rozhodovaní správne aplikoval ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktorá suma v súčasnom období je 25,38 Eur. Pri určení výživného bolo treba zohľadniť aj to, že na výžive odporcu má povinnosť sa podieľať i jeho matka. Okresný súd vzhľadom na nastalú zmenu pomerov dôvodne rozhodol o novej úprave výživného, pričom súdom určené výživné zodpovedá ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, nakoľko v súčasnosti nie je v možnostiach navrhovateľa prispievať výživným tak, ako bolo určené v júni 2010. Nakoľko rozhodnutie o zmene výživného záviselo na základe vykonaných dôkazov na úvahe súdu, odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu za správne aj pokiaľ určil počiatok plnenia novourčenej výšky výživného. V odvolacom konaní neboli tvrdené ani zistené také skutočnosti, ktoré by mali rozhodujúci vplyv na vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia, preto odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. v celom rozsahu potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.