Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/203/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611215822 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611215822.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Hattalova 12/C, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Lexpert, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Robotnícka č. 6, IČO: 45 976 856 za ktorú vykonáva advokáciu JUDr. Andrea Dulová, konateľka, proti povinnému S. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., ul. X. P. č. XXX/X, vedenej pod sp. zn. EX 647/11, súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad Banská Bystrica, Robotnícka 4, o vymoženie 1.320,35 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 6Er/871/2011 - 13 zo dňa 14. 02. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Eleonóry Noskovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v spojení s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj čl. 3 ods. 1, a čl. 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Preskúmal exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s., sp. zn. IBA 0610065 zo dňa 29. 07. 2011. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere zo dňa 30. 06. 2006 uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštovou bankou, a. s.) a povinným, ktorú posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a v nich obsiahnutá rozhodcovská doložka (čl. 9, bod 9.2.). Podľa rozhodcovskej doložky všetky spory mali byť riešené pred rozhodcovským súdom, ktorý vydal exekučný titul. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 je priamo vykonateľným prameňom komunitárneho práva aj v prípade chýbajúcej právnej úpravy v Slovenskej republike. Exekučný súd preskúmal rozhodcovskú doložku a zistil, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, ktorý nemohol byť spôsobilým exekučným titulom, lebo rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a obsahovala dojednanie, ktoré umožňovalo riešenie sporov vyplývajúcich zo zmluvy výlučne v rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľ sa pri podpise zmluvy vzdal práva na účinnú procesnú ochranu, musel uznať príslušnosť rozhodcovského súdu, ktorý sa nachádzal ďaleko od jeho bydliska a v sídle oprávneného, čo tiež spôsobilo nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, OSP) odvolanie oprávnený. Uznesenie okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že okresný súd prekročil svoje oprávnenie skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojerní s § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovksom konaní, keď konal ako súd vyššej inštancie, rozhodujúci o opravnom prostriedku proti rozhodcovskému rozsudku. Na hmotnoprávne posúdenie otázok, na ktorých bol založený rozhodcovský rozsudok, vrátane posúdenia platnosti rozhodcovskej doložky nebol oprávnený a toto oprávnenie nemožno vyvodiť ani z judikatúry ESD. Súd nemôže kompenzovať opomenutia spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, ani jeho celkovú pasivitu v rozhodcovskom konaní. Nesprávnym výkladom Exekučného poriadku okresný súd porušil právo oprávneného na súdnu ochranu. Rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú podmienku, ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere nezakladalo jej neplatnosť. Okresný súd sa nezaoberal tým, že zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere ukladal povinnosť ponúknuť klientom bánk neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom. Poukázal aj na opačnú rozhodovaciu prax súdov obdobných veciach. Rozhodcovské konanie sa viedlo v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní a rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Okresný súd svojím rozhodnutím odňal veriteľovi právo na súdnu ochranu. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 OSP a uznesenie okresného súdu postupom podľa § 214 ods. 1, 2 OSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Vychádzajúc z dikcie citovaných zákonných ustanovení Exekučného poriadku, je zrejmé, že súd pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi, ako aj počas celého exekučného konania (exekúcie) je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je tak predovšetkým povinný skúmať, či podklad ,na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. na základe ktorého je exekúcia vedená, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku a či subjekt, voči ktorému a v prospech ktorého sa má exekúcia vykonať, je zhodný so subjektom označeným v exekučnom titule, prípadne skúmať, či došlo k prechodu práva alebo povinnosti na inak označený subjekt v zmysle ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so zákonom, nebola dôvodná, lebo skutočnosť, či sú naplnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, skúma exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ( § 44 Exekučného poriadku), ďalej na námietku povinného proti exekúcii ( § 50) a taktiež na prípadný návrh povinného na odklad či zastavenie exekúcie (§ 58 Exekučného poriadku). Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (exekúcie) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Ani skutočnosť, že vo veci bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, nezakladá prekážku rei iudicatae a neznamená tak vylúčenie možnosti preskúmavania exekučného titulu súdom v každej fáze exekučného konania, či exekúcie. Názor o možnosti skúmať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania vykonateľnosť exekučného titulu vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku zo dňa 27. 01. 1997 sp. zn. 3Cdo/164/1996 (publikovaný pod č. 58/1997 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky vo zväzku 5-6, ročník 1997 na strane 188) tak, že: „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“. Námietku oprávneného, že okresný súd prekročil svoje preskúmavacie právomoci a nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 86/2010 - 19 z 18. 02. 2010, v ktorom sa uvádza, že súd je kedykoľvek v priebehu exekučného konania oprávnený ex offo skúmať, či sú podmienky núteného vymáhania pohľadávky splnené. Oprávnenie exekučného súdu skúmať materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu vyplýva aj z § 44 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci dôsledne aplikovať ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne považoval danú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi (resp. právnym predchodcom oprávneného) zo dňa 30. 06. 2006 za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a následne sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa týkajúceho sa rozhodcovskej doložky. Oprávnený v odvolaní namietal, že bolo povinnosťou právneho predchodcu oprávneného v zmysle § 93b Zákona o bankách ponúknuť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky. K uvedenej argumentácii oprávneného odvolací súd uvádza, že uvedené ustanovenie nie je možné vykladať bez kontextu s osobitnou úpravou spotrebiteľských zmlúv v zmysle Občianskeho zákonníka. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Uvedeným ustanovením sa transponovala do právneho poriadku Slovenskej republiky smernica Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorou správne odôvodnil svoje rozhodnutie okresný súd. Nerovnosť zmluvných strán pri uzavretí zmluvy o úvere spočívala práve v tom, že povinný nemohol obsah typovej zmluvy predkladanej právnym predchodcom oprávneného nijako zmeniť. Zmluva o úvere obsahuje ustanovenia, ktoré sú v rozpore s deklarovanými zásadami. Túto zmluvu je možné charakterizovať ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko spotrebiteľskou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť práve v rovine zvýšenej ochrany slabšej strany záväzkového vzťahu - spotrebiteľa. Zákon o bankách však neupravuje formu ani obsah rozhodcovskej doložky a v § 93b ods. 2 tohto zákona sa uvádza, že uvedený návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky nie je klient povinný prijať. Ak ho klient neprijme, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov, ktorými sú Občiansky súdny poriadok, príp. Exekučný poriadok. Uvedená formulácia predpokladá, že rozhodcovská doložka má byť klientovi banky predložená samostatne a nie ako súčasť ostatných zmluvných podmienok. Rozhodcovskú doložku právny predchodca včlenil medzi ostatné štandardné podmienky zmluvy a povinný (klient) mohol zmluvu len ako celok prijať alebo len ako celok odmietnuť. K tvrdeniu oprávneného, že rozhodcovské konanie sa viedlo v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní a rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu, odvolací súd dodáva, že spotrebiteľ nemal pri predložení rozhodcovskej doložky žiadnu možnosť oboznámiť sa s pravidlami rozhodcovského konania vyplývajúcimi práve z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Pokiaľ vo veci vydali rozhodcovský rozsudok rozhodcovia, ktorí konali na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, súd prvého stupňa správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu absencie spôsobilého exekučného titulu. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne. Rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0 Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.