KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica6. 11. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoE/203/2012 z 6. 11. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 6. novembra 2012, sp. zn. 16CoE/203/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6611215822.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/203/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611215822
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611215822.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Hattalova 12/C, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Lexpert, s. r. o., so
sídlom Banská Bystrica, Robotnícka č. 6, IČO: 45 976 856 za ktorú vykonáva advokáciu JUDr. Andrea
Dulová, konateľka, proti povinnému S. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., ul. X. P. č. XXX/X, vedenej pod
sp. zn. EX 647/11, súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad Banská Bystrica,
Robotnícka 4, o vymoženie 1.320,35 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Lučenec č. k. 6Er/871/2011 - 13 zo dňa 14. 02. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Eleonóry Noskovej o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v spojení s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako
aj čl. 3 ods. 1, a čl. 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Preskúmal exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s., sp. zn. IBA 0610065
zo dňa 29. 07. 2011. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere zo dňa 30. 06.
2006 uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštovou bankou, a. s.) a povinným,
ktorú posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru a v nich obsiahnutá rozhodcovská doložka (čl. 9, bod 9.2.). Podľa rozhodcovskej
doložky všetky spory mali byť riešené pred rozhodcovským súdom, ktorý vydal exekučný titul. Smernica
Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 je priamo vykonateľným prameňom komunitárneho práva aj v prípade
chýbajúcej právnej úpravy v Slovenskej republike. Exekučný súd preskúmal rozhodcovskú doložku a
zistil, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, ktorý nemohol byť spôsobilým exekučným
titulom, lebo rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a obsahovala dojednanie, ktoré
umožňovalo riešenie sporov vyplývajúcich zo zmluvy výlučne v rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľ sa
pri podpise zmluvy vzdal práva na účinnú procesnú ochranu, musel uznať príslušnosť rozhodcovského
súdu, ktorý sa nachádzal ďaleko od jeho bydliska a v sídle oprávneného, čo tiež spôsobilo nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.

Proti rozhodnutiu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, OSP) odvolanie oprávnený.
Uznesenie okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že okresný súd
prekročil svoje oprávnenie skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v spojerní s § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovksom konaní, keď
konal ako súd vyššej inštancie, rozhodujúci o opravnom prostriedku proti rozhodcovskému rozsudku. Na
hmotnoprávne posúdenie otázok, na ktorých bol založený rozhodcovský rozsudok, vrátane posúdenia
platnosti rozhodcovskej doložky nebol oprávnený a toto oprávnenie nemožno vyvodiť ani z judikatúry



ESD. Súd nemôže kompenzovať opomenutia spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, ani jeho celkovú
pasivitu v rozhodcovskom konaní. Nesprávnym výkladom Exekučného poriadku okresný súd porušil
právo oprávneného na súdnu ochranu. Rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú
podmienku, ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia
zmluvy o úvere nezakladalo jej neplatnosť. Okresný súd sa nezaoberal tým, že zákon č. 483/2001 Z.
z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere ukladal povinnosť ponúknuť klientom
bánk neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory
z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom. Poukázal aj
na opačnú rozhodovaciu prax súdov obdobných veciach. Rozhodcovské konanie sa viedlo v zmysle
zákona o rozhodcovskom konaní a rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Okresný súd svojím
rozhodnutím odňal veriteľovi právo na súdnu ochranu.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal v medziach daných ustanovením
§ 212 ods. 1 OSP a uznesenie okresného súdu postupom podľa § 214 ods. 1, 2 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu
iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Vychádzajúc z dikcie citovaných zákonných ustanovení Exekučného poriadku, je zrejmé, že súd pred
vydaním poverenia súdnemu exekútorovi, ako aj počas celého exekučného konania (exekúcie) je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je tak
predovšetkým povinný skúmať, či podklad ,na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, resp. na základe ktorého je exekúcia vedená, je spôsobilým exekučným titulom
v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku a či subjekt, voči ktorému a v prospech ktorého
sa má exekúcia vykonať, je zhodný so subjektom označeným v exekučnom titule, prípadne skúmať,
či došlo k prechodu práva alebo povinnosti na inak označený subjekt v zmysle ustanovenia § 37
ods. 3 Exekučného poriadku. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so zákonom, nebola
dôvodná, lebo skutočnosť, či sú naplnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie,
skúma exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ( §
44 Exekučného poriadku), ďalej na námietku povinného proti exekúcii ( § 50) a taktiež na prípadný návrh
povinného na odklad či zastavenie exekúcie (§ 58 Exekučného poriadku). Súd môže zároveň v tomto
rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (exekúcie) a v prípade zistenia, že nie
sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie
nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Ani skutočnosť, že vo veci bolo
vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, nezakladá prekážku rei iudicatae a
neznamená tak vylúčenie možnosti preskúmavania exekučného titulu súdom v každej fáze exekučného
konania, či exekúcie.

Názor o možnosti skúmať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania vykonateľnosť exekučného titulu
vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku zo dňa 27. 01. 1997 sp. zn. 3Cdo/164/1996
(publikovaný pod č. 58/1997 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky vo zväzku
5-6, ročník 1997 na strane 188) tak, že: „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto



požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená“. Námietku oprávneného, že okresný súd prekročil svoje preskúmavacie právomoci
a nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom
konaní, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 86/2010 - 19 z 18. 02. 2010, v ktorom sa uvádza, že súd je kedykoľvek v priebehu
exekučného konania oprávnený ex offo skúmať, či sú podmienky núteného vymáhania pohľadávky
splnené. Oprávnenie exekučného súdu skúmať materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu vyplýva aj
z § 44 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

Odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani v jednej z odvolateľom
namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci dôsledne aplikovať ustanovenie
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne považoval danú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi
(resp. právnym predchodcom oprávneného) zo dňa 30. 06. 2006 za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka a následne sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvého
stupňa týkajúceho sa rozhodcovskej doložky.

Oprávnený v odvolaní namietal, že bolo povinnosťou právneho predchodcu oprávneného v zmysle §
93b Zákona o bankách ponúknuť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky. K uvedenej
argumentácii oprávneného odvolací súd uvádza, že uvedené ustanovenie nie je možné vykladať
bez kontextu s osobitnou úpravou spotrebiteľských zmlúv v zmysle Občianskeho zákonníka. Medzi
absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 4
písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Uvedeným ustanovením sa transponovala
do právneho poriadku Slovenskej republiky smernica Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorou správne odôvodnil svoje rozhodnutie okresný
súd. Nerovnosť zmluvných strán pri uzavretí zmluvy o úvere spočívala práve v tom, že povinný
nemohol obsah typovej zmluvy predkladanej právnym predchodcom oprávneného nijako zmeniť.
Zmluva o úvere obsahuje ustanovenia, ktoré sú v rozpore s deklarovanými zásadami. Túto zmluvu
je možné charakterizovať ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
nakoľko spotrebiteľskou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť práve v rovine zvýšenej ochrany
slabšej strany záväzkového vzťahu - spotrebiteľa. Zákon o bankách však neupravuje formu ani obsah
rozhodcovskej doložky a v § 93b ods. 2 tohto zákona sa uvádza, že uvedený návrh na uzavretie
rozhodcovskej doložky nie je klient povinný prijať. Ak ho klient neprijme, tak prípadné spory z obchodu s
takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov, ktorými sú Občiansky súdny poriadok,
príp. Exekučný poriadok. Uvedená formulácia predpokladá, že rozhodcovská doložka má byť klientovi
banky predložená samostatne a nie ako súčasť ostatných zmluvných podmienok. Rozhodcovskú
doložku právny predchodca včlenil medzi ostatné štandardné podmienky zmluvy a povinný (klient) mohol
zmluvu len ako celok prijať alebo len ako celok odmietnuť. K tvrdeniu oprávneného, že rozhodcovské
konanie sa viedlo v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní a rokovacieho poriadku rozhodcovského
súdu, odvolací súd dodáva, že spotrebiteľ nemal pri predložení rozhodcovskej doložky žiadnu možnosť
oboznámiť sa s pravidlami rozhodcovského konania vyplývajúcimi práve z rokovacieho poriadku
rozhodcovského súdu.

Pokiaľ vo veci vydali rozhodcovský rozsudok rozhodcovia, ktorí konali na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky, súd prvého stupňa správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu absencie spôsobilého exekučného titulu.

S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil ako vecne správne.

Rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje