Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/15/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611216061 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611216061.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu a členiek senátu JUDr. Márie Podhorovej a Mgr. Emy Novodomcovej, v právnej veci navrhovateľa C. O., nar. X.X.XXXX, bytom S. G., Z. XX, proti odporkyni G. G., nar. X.X.XXXX, bytom S. G., S. XX, v konaní o znížení výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 12P/24/2011-84 zo dňa 27.12.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/79/2010-76 zo dňa 29.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.2.2011 v časti týkajúcej sa výživného na odporkyňu, a to tak, že znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na odporkyňu zo sumy 100,- € mesačne na sumu 40 € mesačne počnúc dňom 15.11.2011; súd zároveň určil, že takto určené výživné je navrhovateľ povinný zasielať odporkyni vždy mesačne vopred do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ navrhol znížiť svoju vyživovaciu povinnosť na odporkyňu (dcéru) zo sumy 100 € na sumu 40 € od 15.11.2011. Návrh odôvodnil tým, že od júna 2011 sa mu výrazným spôsobom zmenili pomery, z ktorých súd vychádzal pri poslednej úprave výživného, t.j. keď mu bola rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/79/2010-76, zvýšená vyživovacia povinnosť od 1.1.2010 na 100 €. Uviedol, že od 21.6.2011 pracoval ako vodič vo firme M., spol. s r.o. so mzdou 320,- € na dobu určitú do 16.12.2011 a v súčasnosti nemá možnosť si zaobstarať prostriedky na obživu iným spôsobom. Predtým pracoval v A. a neskôr v spoločnosti Z. S. G.. Okrem vyživovacej povinnosti k odporkyni má ešte vyživovaciu povinnosť k C. a O. O. vo výške 66,- €. Z uvedených dôvodov dospel okresný súd k názoru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, hoci od posledného rozhodnutia došlo k zmene pomerov tak na strane navrhovateľa ako aj na strane odporkyne. Odporkyňa je študentkou vysokej škole v N., z čoho vyplýva, že má zvýšené výdavky na ubytovanie, stravu, cestovanie, resp. nákup školských pomôcok. Žije v spoločnej domácnosti s mladšou sestrou a matkou, ktorá je zamestnaná a jej príjem je 472,65 € netto a poberá prídavky na dve deti. V súvislosti s bývaním mesačne platí 208,37 € a 54,95 ročne za komunálny odpad. Odporkyňa si musí zabezpečiť vzhľadom k tomu, že študuje v N. aj stravu, nákup hygienických a školských potrieb. Výživné platené navrhovateľom vo výške 100 € mesačne, pokrýva len čiastočne náklady odporkyne súvisiace so štúdiom, ubytovaním a stravovaním, ale súd mal za to, že v súčasnosti v schopnostiach a možnostiach navrhovateľa nie je možnosť prispievať odporkyni výživným ani v takejto výške, nakoľko je nezamestnaný a kým si nenájde nejakú prácu prakticky je bez príjmu. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím prvostupňového súdu. Namietala, že na pojednávaní dňa 27.12.2011 navrhovateľ dostatočným spôsobom nepreukázal tvrdenú práceneschopnosť. Uviedla, že nie je pravda, že navrhovateľ nedisponuje žiadnym majetkom, keď uviedla, že mal osobné motorové vozidlo, ktoré previedol v mesiaci február 2011 účelovo na osobu navrhovateľovi blízku - O.. O. G., s ktorou udržiava partnerský vzťah. Nesúhlasila s tvrdením, že predaj vozidla sa mal uskutočniť z dôvodu plnenia exekúcie voči nej a to z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie podala až dňa 11.5.2011. Uviedla, že navrhovateľ sa žiadnym iným spôsobom ani v minulosti, ani v súčasnosti nad rámec určenej vyživovacej povinnosti nepodieľal na jej osobnom, zdravotnom, fyzickom, duševnom a vedomostnom rozvoji; domnieva sa, že prvostupňový súd nedostatočne posúdil a prihliadal na jej mesačné potreby a výdavky. Má za to, že vo veci nebolo rozhodnuté na základe objektívne zistiteľného právne relevantného stavu, vykonaným dokazovaním boli osvojené tvrdenia ako skutkové zistenia bez predložených dôkazov. Poukázala na to, že súd v odôvodnení jej výdavky spomenul len okrajovo a nebral ich vôbec v úvahu, ale viac sa venoval tomu, že jej matka je výlučnou vlastníčkou bytu a radovej garáže, ako aj osobného motorového vozidla; k čomu uviedla, že matka dňa 5.11.2011 uzavrela Zmluvu o budúcej zmluve na predaja osobného motorového vozidla na splátky. Z dôvodu, že v predchádzajúcom konaní nebolo možné zistiť pobyt navrhovateľa má odporkyňa za to, že z jeho strany ide o úmyselné, cielené a účelové znižovanie hnuteľného a nehnuteľného majetku navrhovateľa a také konanie má za cieľ sťažiť vymožiteľnosť právneho plnenia výživného. Poukázala na to, že matka, si zodpovedne plní všetky záväzky a zabezpečuje chod a starostlivosť o domácnosť a deti, kým navrhovateľ (otec) vedie špekulatívny a nezodpovedný život. Má za to, že za nezodpovedné správanie navrhovateľa by následky do budúcna ona znášať nemala. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu a ponechal navrhovateľovi vyživovaciu povinnosť vo výške 100 €. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že predložil súdu oznámenie o ukončení pracovného pomeru so zamestnávateľom M. ako aj potvrdenie o práceneschopnosti, ktorá stále pretrváva. Vyvrátil odporkyňou uvádzané skutočnosti o účelovom prevode vlastníctva osobe blízkej, ako aj to, že by minimalizoval majetok. Peniaze získané odpredajom auta použil na vyplatenie výživného a trov exekučného konania, nakoľko v období marec-máj 2011 neplatil výživné, lebo bol nezamestnaný a poberal podporu v nezamestnanosti v Českej republike. Záverom uviedol, že s matkou odporkyne nikdy nemal blízky partnerský vzťah, nežil s ňou v spoločnej domácnosti, ani s ňou nikdy spoločnú budúcnosť neplánoval. V čase pred a po narodení odporkyne mal navrhovateľ iný vážny vzťah, o ktorom matka odporkyne vedela a preto ju hneď po oznámení o gravidite informoval, že na výchove dieťaťa sa nebude podieľať nad rámec určenej vyživovacej povinnosti. Oceňuje snahu odporkyne o dosiahnutie vysokoškolského vzdelania, uvedomuje si svoju povinnosť, avšak v jeho súčasných možnostiach a schopnostiach nie je možnosť prispievať jej vo výške vyššej ako 40 € mesačne. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním odporkyne podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z.z. - ďalej len „ZR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3, 4, 5 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Z citovaných ustanovení vyplýva, že u povinnej osoby sú rozhodujúce objektívne reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu detí je odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečení osobných potrieb a výživy dieťaťa podieľajú obaja rodičia podľa svojich objektívnych možností a schopností (v ktorých sa zohľadňuje i vzdelanie, zdravotný stav, prípadne iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a materiálne i finančné zázemie) a podľa pomeru ich zárobkov (finančného príjmu) a celkovej finančnej a sociálnej situácie. Pri určovaní výšky výživného podľa citovaných ustanovení je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného - dieťaťa. Ich miera je rôzna podľa okolnosti prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti zdravotného stavu, jeho kultúrno- spoločenských potrieb, športových záujmov a pod.. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Pri vyššej životnej úrovni rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, súd určí výživné pre deti vo výške, ktorá prevyšuje jeho oprávnené, resp. odôvodnené potreby, avšak pri nižšej životnej úrovni rodiča, resp. pri jeho nižšom finančnom príjme sa určuje také výživné, ktoré pokryje potreby dieťaťa. U rodiča sú preto rozhodujúce reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov rovnako sa starať o výživu detí neznamená mechanickú rovnosť, ale to, že úhradu potrieb na výživu dieťaťa poskytujú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych schopností a pomeru svojich finančných a materiálnych možností. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je daný kritériami v ustanoveniach § 62 až 65 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je ich zákonná povinnosť a trvá do času pokiaľ deti nie sú schopné sa živiť samé. Rovnaké kritériá sa uplatnia aj pri určení výživného na plnoleté dieťa. Obaja rodičia majú prispievať na výchovu a výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Z hľadiska určenia rozsahu vyživovacej povinnosti súd má prihliadať najmä na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará, pričom povinnosť prispievať výživným má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd zo zákona neberie do úvahy výdavky rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 3 ZR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. V prejednávanej veci nadriadený súd vychádzal zo správnych skutkových zistení okresného súdu a stotožnil sa s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktorý v podrobnostiach poukazuje. Na základe vykonaného dokazovania krajský súd mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov tak na strane navrhovateľa, ako aj odporkyne. Po preskúmaní veci krajský súd konštatuje, že posledná úprava výživného bola vykonaná pred jeden a pol rokom rozhodnutím Okresného súdu Lučenec v konaní č. 11P/79/2010-76 zo dňa 29.11.2010, keď bola zvýšená vyživovacia povinnosť zo sumy 1.000,- Sk (33,19 €) na 100 €. Pokiaľ ide o zhodnotenie pomerov na strane účastníkov konania, tak na strane odporkyne súd zistil, že od posledného rozhodnutia o zmene výživného je stále študentkou, ale už navštevuje vysokú školu X. v N., čím sa zvýšili jej výdavky na cestovné, ubytovanie, stravovanie. Matka odporkyne, s ktorou žije v spoločnej domácnosti je zamestnaná s mesačným príjmom 472,65 €, poberá prídavky na 2 deti a je výlučnou vlastníčkou bytu a radovej garáže. Najvýraznejšia zmena pomerov v konaní bola preukázaná na strane navrhovateľa, ktorý v porovnaní s rokom 2010, kedy súd nemal dostatočne zistený jeho príjem a tak vychádzal len z reálnych schopností a možností a z navrhovateľovho príjmu, ktorý dosahoval v čase posledného rozhodovania vo veci 900 € netto a na základe toho zvýšil výživné z 33,19 € na 100 €. Z obsahu spisu je zrejmé, že otec u posledného zamestnávateľa M. spol. s.r.o. mal uzavretú pracovnú zmluvu na dobu určitú - do 16.12.2011 a v súčasnosti je nezamestnaný a aj práceneschopný (do podania vyjadrenia k odvolaniu). Žije s matkou v byte, na bývanie v ktorom prispieva sumou 50 € a okrem vyživovacej povinnosti k odporkyni má ďalšie 2 vyživovacie povinnosti voči synom spolu vo výške 66 €. Bolo preukázané, že navrhovateľ je v súčasnosti bez príjmu, ktorá skutočnosť je dôvodom na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni na sumu 40 €. Podľa odvolacieho súdu okresný súd náležitým spôsobom prihliadol na argumentáciu odporkyne, v tom, že jej odôvodnené potreby narástli. Pri určovaní výšky výživného však nevyhnutne musel rešpektovať momentálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, ktoré za danej situácie mu objektívne neumožňujú plnenie vyživovacej povinnosti v rozsahu ako bolo výživné určené v čase poslednej úpravy pomerov v roku 2010. V tom čase pracoval v Českej republike a mal vyšší príjem. V súčasnej dobe je od 16.12.2011 nezamestnaný a aj práceneschopný. Navrhovateľovi, ako osobe v produktívnom veku, okrem momentálne zhoršeného zdravotného stavu nebránia iné objektívne príčiny, aby sa v budúcnosti riadne znovu zamestnal a dosahoval pravidelný príjem zo zamestnania, prípadne si príjem zabezpečil podnikateľskou činnosťou a mohol tak pokryť nielen vlastné potreby ale aj výživné pre deti. V prípade takejto zmeny súd na návrh opätovne prehodnotí možnosti a schopnosti na zvýšenie výživného voči odporkyni. Vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k odporkyni má aj jej matka, ktorá poberá na odporkyňu štátom určené dávky (prídavky na dieťa). Odporkyňa si musí výdavky na záujmy prispôsobiť momentálnym schopnostiam a možnostiam svojich rodičov. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.