Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/71/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611216631 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611216631.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Mirosavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu B. T., podnikateľa, podnikajúceho pod obchodným menom B. T. - PRO - FACTOR, s miestom podnikania Sladovnícka 22, Trnava, IČO: 34 792 937, proti žalovanému 1/ ASIA & ITALY MOTORS SK, s.r.o., so sídlom Rázusova 47/4825, Lučenec, IČO: 36 857 661 a žalovanému 2/ W.. X. T., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom O. W. /X, B., o zaplatenie sumy 777,60 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 14 Cb 2/2012-54, IČS: 6611216631 zo 6. februára 2012, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 14 Cb 2/2012-54, IČS: 6611216631 zo 6. februára 2012 potvrdzuje.
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 777,60 Eur s 0,1 % úrokom z omeškania denne od 14.6.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 46,50 Eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého v rozsahu plnenia.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola dňa 9.12.2010 uzavretá zmluva o prevedení plošnej inzercie na plagátoch (ďalej len „zmluva“) podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalobca realizoval pre žalovaného 1/ plošnú inzerciu na plagátoch ( ktorej konečné prevedenie žalovaný 1/ schválil) a zabezpečil tlač a odovzdanie reklamných plagátov kultúrnej organizácii s inzerátom žalovaného 1/ za účelom jej následnej distribúcie podľa presne špecifikovaných podmienok dohodnutých v zmluve, dôkazom čoho je aj dôkazový materiál predložený žalobcom, a to zmluva o prevedení plošnej inzercie, zoznam výlepných plôch, záznam o urgenciách platby, zmluva o vyvesovaní reklamných plagátov a objednávka na výlep reklamných plagátov v meste B.. Zmluva bola uzavretá ako odplatná a v zmluve dohodnutú cenu žalobca vyúčtoval žalovanému 1/ faktúrou č. 110669 z 3.júna 2011 v sume 777,60 Eur, splatnou dňa 13.júna 2011 podľa článku V. zmluvy. Žalovaný 2/ prevzal za splnenie záväzku žalovaného 1/ z titulu úhrady zmluvnej ceny ručiteľský záväzok v článku VIII zmluvy. Za právne nedôvodné súd považoval námietky žalovaného 2/, že pohľadávka žalobcu vznikla až potom, čo rozviazal pracovný pomer so žalovaným 1/ (dňa 10. mája 2011) a že nemohol prevziať ručenie, keďže záväzok v čase podpisu zmluvy neexistoval.
Po vykonaní dokazovania okresný súd považoval nárok žalobcu uplatnený žalobou za dôvodný, keďže žalovaný 1/ si svoj záväzok na zaplatenie ceny vyúčtovanej faktúrou č. 110669 z 3.júna 2011 nesplnil napriek viacnásobným telefonickým a písomným výzvam žalobcu. S poukazom na uvedené okresný súd
vyhovel žalobe žalobcu a na zaplatenie žalovanej sumy 777,60 Eur s 0,1 % úrokom z omeškania denne od 14. 6.2011 do zaplatenia zaviazal oboch žalovaných, a to žalovaného 1/ ako dlžníka a žalovaného 2/ z titulu jeho ručiteľského záväzku.
Úrok z omeškania žalobcovi priznal podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a článku V. bodu 5.5 Všeobecných podmienok prevedenia plošnej inzercie, ktoré sú súčasťou zmluvy, a v článku ktorom si zmluvné strany dohodli úrok z omeškania vo výške 0,3 % za každý deň omeškania so zaplatením dohodnutej ceny za vyhotovenie a prevedenie inzercie, pričom žalobca si v žalobe uplatnil úrok z omeškania v nižšej výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry až do jej zaplatenia, návrhu ktorému okresný súd vyhovel.
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešným účastníkom v konaní bol žalobca, preto mu súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu v sume 46,50 Eur, pričom na náhradu trov zaviazal žalovaných 1/ a 2/ , ktorí v konaní neboli úspešní.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 2/ a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu proti žalovanému 2/ zamietne a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť žalovanému 2/ trovy konania v sume 46,50 Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie.
Na odôvodnenie odvolania žalovaný 2/ uviedol, že okresný súd nesprávne právne posúdil vznik jeho ručiteľského záväzku. Zo znenia článku VIII zmluvy nevyplýva, že by on prehlásil, že splní dlh za dlžníka, ak ho ten nesplní, teda že by prevzal na seba ručiteľský záväzok. Zmluva bola vyhotovená formou tlačiva, v ktorom sa doplnili konkrétne údaje toho-ktorého inzeranta. V čase uzavretia zmluvy ho žalobca nijakým spôsobom neupozornil na skutočnosť, že on, ako osoba konajúca za inzeranta preberá aj osobné ručenie za splnenie záväzku inzeranta zaplatiť dohodnutú cenu. On formulované znenie ručiteľského záväzku chápal tak, že sa to vzťahuje len na tie prípady, kedy osobitne k zmluve ešte osoba jednajúca za inzeranta podpíše aj ručiteľské vyhlásenie. Ustanovenie článku VIII zmluvy sa podľa jeho názoru nedá vykladať ako ručiteľský záväzok, ale len ako konštatovanie zmluvných strán, že cena je zabezpečená ručiteľským záväzkom, a to pre prípady, ak by tak tomu naozaj aj bolo na základe osobitného ručiteľského vyhlásenia ručiteľa, z ktorého by nepochybne vyplývala jeho vôľa prevziať na seba takýto záväzok. Ručiteľské vyhlásenie tak, ako je naformulované v zmluve z 9. 12.2010 nespĺňa náležitosti, najmä neobsahuje dostatočne určité vyhlásenie ručiteľa, z ktorého by bolo možné nepochybne vyvodiť, že bolo jeho úmyslom na seba prevziať ručiteľský záväzok. Zo znenia článku VIII zmluvy vyplýva, akoby osoba jednajúca za inzeranta už len potvrdzovala existenciu nejakého iného záväzku, či ručiteľského vyhlásenia, teda v ňom uvedená formulácia nenavodzuje dojem, že týmto vyhlásením sa priamo ručiteľský záväzok preberá alebo ním zakladá. Podľa jeho názoru preto ručiteľský záväzok medzi žalovaným 2/ a žalobcom nevznikol.
Ďalej žalovaný 2/ namietal že, záväzok ručiteľa má akcesorickú a subsidiárnu povahu, teda je viazaný na existenciu a platnosť hlavného záväzku a ručiteľ nie je povinný na plnenie veriteľovi popri dlžníkovi, ale až po ňom. Okresný súd preto pochybil, keď napadnutým výrokom rozsudku zaviazal na plnenie veriteľovi dlžníka a ručiteľa spoločne a nerozdielne.
K odvolaniu žalovaného 2/ zaslal žalobca písomné vyjadrenie. Uviedol, že výklad článku VIII zmluvy zo strany žalovaného 2/ je nesprávny a účelový. Z textu článku VIII zmluvy „ súčasne prehlasuje, že ručiteľský záväzok ... preberá...“ je nesporné, že toto ustanovenie je písomným vyhlásením žalovaného 2/ o tom, že ručiteľský záväzok preberá. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec v medziach odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust.§ 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu ohľadne ručiteľského záväzku žalovaného 2/ , vyplývajúceho z článku VIII písomnej Zmluvy o prevedení plošnej inzercie na plagátoch z 9.decembra 2010, uzavretej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným 1/ ako inzerantom podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Za žalovaného 1/ zmluvu uzavrel a podpísal W.. X. T. ( ako riaditeľ) na základe písomnej plnej moci žalovaného 1/ z 15. mája 2009. Zároveň v článku VIII. zmluvy W.. X. T. prevzal ručiteľský záväzok, čo vyplýva z obsahu citovaného článku, podľa ktorého „ úhrada ceny, vrátane príslušenstva podľa tejto zmluvy je zaistená ručiteľským záväzkom fyzickej osoby uvedenej v záhlaví tejto zmluvy ako osoba jednajúca za inzeranta. Táto osoba podpisom tejto zmluvy súčasne prehlasuje, že ručiteľský záväzok, ktorým je zaistená úhrada ceny, vrátane príslušenstva a úrokov podľa tejto zmluvy preberá (zhotoviteľa uspokojí)“. Fyzickou osobou jednajúcou za inzeranta bol W.. X. T..
Ručením podľa ust.§ 303 Obchodného zákonníka sa zakladá právny vzťah medzi veriteľom a ručiteľom a jeho podstatou ( obsahom ) je sľub ručiteľa, že veriteľa uspokojí, pokiaľ dlžník nesplní svoj dlh, pričom zároveň je potrebná aj akceptácia veriteľa, že tento sľub prijíma, pretože bez nej ručenie nemôže byť voči nemu účinné. Ustanovenie § 303 Obchodného zákonníka nevylučuje, aby vyhlásenie ručiteľa bolo súčasťou zmluvy, pokiaľ je zmluva vyhotovená v písomnej forme, keďže vyhlásenie ručiteľa musí byť obligatórne vyhotovené v písomnej forme.
Po preskúmaní veci odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že v posudzovanom prípade vznikol žalovanému 2/ ručiteľský záväzok, ktorý je súčasťou zmluvy o prevedení plošnej inzercie na plagátoch z 9. decembra 2010, pričom ručiteľský záväzok upravený v článku VIII vete štvrtej a piatej zmluvy zabezpečuje záväzok žalovaného 1/ ako dlžníka uhradiť dohodnutú cenu, vrátane príslušenstva a úrokov podľa zmluvy z 9. decembra 2010, v sume 648 Eur + DPH ( článok V zmluvy). Aj podľa názoru odvolacieho súdu ručiteľské vyhlásenie žalovaného 2/ obsiahnuté v článku VIII, vete štvrtej a piatej zmluvy z 9. decembra 2010 je z hľadiska jeho obsahu jasné, určité a zrozumiteľné, že ide o vznik ručiteľského záväzku žalovaného 2/, ktorým je zabezpečený záväzok dlžníka na zaplatenie ceny, vrátane príslušenstva dohodnutej v zmluve.
Z ust. § 304 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že ručením možno zabezpečiť aj budúci záväzok, pričom relevantnou skutočnosťou je, aby ( hlavný ) záväzok zabezpečený ručením platne vznikol, čo v danom prípade bolo splnené, nakoľko na základe písomnej zmluvy o prevedení plošnej inzercie na plagátoch vznikol žalovanému 1/ ako dlžníkovi záväzok voči žalobcovi na zaplatenie ceny za vyhotovenie plošnej inzercie v sume 777,60 Eur ( 648 Eur + DPH 129,60 Eur), vyúčtovanej žalovanému 1/ faktúrou č. 110669 z 3.júna 2011, splatnou dňa 13. júna 2011 v súlade s článkom V zmluvy. Námietku žalovaného 2/ o neexistencii ručiteľského záväzku, ktorú uviedol v odvolaní preto odvolací súd nepovažoval za právne relevantnú a dôvodnú.
Žalovaný 2/ ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd pochybil , keď zaviazal dlžníka a aj ručiteľa spoločne a nerozdielne k úhrade žalovanej istiny s príslušenstvom v prospech žalobcu ako veriteľa.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa v tom, že v prípade, ak si veriteľ podanou žalobou uplatní nárok zároveň proti dlžníkovi a aj proti ručiteľovi ( čo je možné, keďže zákon to nevylučuje), má v súdnom konaní každý zo žalovaných postavenie samostatného spoločníka a medzi nimi nevzniká pasívna solidarita. Keďže nejde o záväzok solidárneho charakteru, nie je potom možné výrokom rozsudku vysloviť povinnosť žalovaných ( dlžníka a veriteľa ) zaplatiť veriteľovi dlh spoločne a nerozdielne.
Z výroku rozsudku okresného súdu zo 6. februára 2012 nevyplýva, že by súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne. Odvolaciemu súdu preto nie je zrejmé, na základe čoho odvolateľ dospel k záveru, že okresný súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom spoločne a nerozdielne.
Ručiteľský záväzok sa vzťahuje na plnenie v rovnakom rozsahu, v akom je zaviazaný dlžník, pokiaľ ručiteľ neobmedzil svoje ručenie v písomnom vyhlásení len na časť záväzku dlžníka. Pokiaľ je záväzok zabezpečený ručením, súd musí vo výroku rozsudku vyjadriť zvláštnu povahu právneho vzťahu medzi veriteľom, dlžníkom a ručiteľom, keďže každý zo žalovaných (dlžník a aj ručiteľ) má v konaní postavenie samostatného spoločníka, aj keď dlžník a ručiteľ sú povinní plniť veriteľovi to isté plnenie, avšak každý z nich je povinný plniť z iného právneho dôvodu, čomu musí zodpovedať aj výrok rozsudku súdu, v ktorom musí byť vyjadrená povinnosť splniť dlh veriteľovi takým spôsobom, aby to zodpovedalo vzťahu dlžníka a ručiteľa, ako aj vzťahu týchto dvoch zaviazaných účastníkov konania voči veriteľovi. V posudzovanej veci okresný súd správne rozhodol, keď vo výroku svojho rozsudku vyjadril povinnosť žalovaných 1/ a 2/ (dlžníka a ručiteľa) zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi tú istú sumu s príslušenstvom s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.
S poukazom na to, že okresný súd po vykonaní dokazovania zistil správne skutkový a právny stav, z ktorého následne vyvodil aj správny právny záver, keď žalovaných zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 777,60 Eur s 0,1 % úrokom z omeškania denne od 14. 6.2011 až do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého z nich, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
Úspešným účastníkom v odvolacom konaní bol žalobca, ktorému proti žalovaným 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na to, že žalobcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné podať odvolanie.