Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/20/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611217419 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611217419.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Márie Trubanovej, PhD., vo veci starostlivosti o maloletého D. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, A., odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov E. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., M. XXX/X, t. č. bytom H., J. XXX/XX, štátny občan SR a D. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., M. XXX/X, štátny občas SR, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9P/34/2011 - 22 zo dňa 28. 12. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o návrhu matky tak, že zveril maloletého D. R. do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 160,- € mesačne počnúc od 01. 12. 2011 k rukám matky vždy mesačne do 20. dňa toho ktorého mesiaca. Prvostupňový súd opierajúc sa o § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1 Zákona o rodine a § 154 ods. 1 OSP, svoje rozhodnutie dôvodil, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia maloletého D. R. nežijú v spoločnej domácnosti, jeho výchovu zabezpečuje matka a otec súhlasil s tým, aby maloletý D. R. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, u ktorej vzhľadom na jej morálne a povahové vlastnosti možno dôvodne predpokladať, že východu dieťaťa zabezpečí aj do budúcnosti. Súd pri určení výživného otcovi vo výške 160,- € mesačne zohľadnil zárobkové a majetkové pomery obidvoch rodičov, vek a potreby dieťaťa, ktoré má narušený zdravotný stav, je alergik a hyperaktívne, takže matka má zvýšené výdavky s kúpou liekov, návštevou špeciálnej pedagogičky a psychologičky v A.. Obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k jednému dieťaťu. Výživné 260,- € mesačne tak, ako to žiadala matka nezodpovedalo možnostiam a schopnostiam otca, ako i veku a potrebám dieťaťa, pretože D. R. je zamestnaný mimo miesta trvalého bydliska v T., je ubytovaný v mieste pracoviska, kde platí 120,- € mesačne a má výdavky s platením bytu v H., s cestovaním do T. a späť. Obidvaja rodičia maloletého pracujú a matka svoju osobnou starostlivosťou v podstatnej miere vyvažuje finančné príspevky otca. Okresný súd záverom zdôrazňujúc, že výživné má slúžiť nielen na zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa ako je stravovanie, ošatenie, ale i kultúrne, športové vyžitie, na zabezpečenie výdavkov spojených s narušeným zdravotným stavom, uviedol, že z týchto dôvodov rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote otec odvolanie, v ktorom poukázal, že od decembra 2011 nežije s maloletým synom a jeho matkou v spoločnej domácnosti. Pokiaľ spolu žili v spoločnej domácnosti, financoval chod domácnosti, poukazoval partnerke sumu 265,55 € trvalým príkazom počnúc 01. 07. 2007, z čoho sa uhradilo inkaso v byte, ktorý trvalý príkaz zrušil 19. 12. 2011. Okrem toho minimálne prispieval na domácnosť sumou 100,- €, často krát aj 300,- €, o čom svedčia potvrdenia o vkladoch na účet matky, ktoré priložil. Otec uviedol, že v roku 2009 si zobral úver vo výške 10.000,.- €, ktoré peniaze postupne poukazoval na účet matky, aby zabezpečila prerobenie kúpeľne v byte a kúpila si auto za účelom dochádzky do zamestnania Q. A.. Tiež poukázal, že ako sa bývalá partnerka odsťahovala, kúpila si vlastný byt v H., v januári 2012 prispel na výživu svojho syna 100,- € aj bez súdneho rozhodnutia. Podľa zákona o rodine majú rodičia prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Má za to, že pokiaľ rodičia dieťaťa nie sú dobre finančne situovaní, nie je možné požadovať výživné v takej výške, ako to určil okresný súd. Na strane oprávneného dieťaťa platí pri určovaní výživného zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ich životná úroveň má byť približne rovnaká. Na druhej strane, ak je životná úroveň rodičov nižšia, potom aj rodič robí všetko pre to, aby si ju udržal, teda je zamestnaný a za prácou dochádza do T., kde býva na stredoškolskom internáte. Nároky dieťaťa sa tiež musia obmedziť a prispôsobiť životnej úrovni rodičov. Ani zákon o rodine neurčuje rodičovi povinnosť zvyšovať dieťaťu životnú úroveň nad životné podmienky rodiča. Poukázal na priemerný mesačný zárobok 912,- €, ktorý dosahuje len vtedy, keď je celý mesiac v T. a do miesta trvalého bydliska a za synom a rodinou sa dostane raz za mesiac. Pokiaľ by chodil za synom každý týždeň, nemal by toľko nadčasov a jeho priemerný mesačný príjem by bol nižší asi 650,- €. Poukázal na mesačné výdaje, ktoré špecifikoval druhovo (cestovné za prácou 30,- eur, ubytovanie v T. 156,- eur, strava 110,- eur, inkaso v byte H. 225,- eur, splátka úveru 183 eur, životné poistenie 66,- eur, životné poistenie syna 40,- eur), na základe uvedeného má za to, že súd nesprávne vyhodnotil výšku jeho príjmov a výšku jeho životných nákladov. Okrem úhrad na chod domácnosti, ktoré platil, keď spolu žili, sumy 100,- € v januári 2012, synovi prispieva pravidelne na kúpu ošatenia a všetko čo potrebuje do školy, z T. mu tiež donesie niečo a nestalo sa tiež, aby nedostal darčeky k sviatku, či na Vianoce. Podotýka, že je potrebné zobrať do úvahy aj to, že jeho bývalá partnerka neprispieva k starostlivosti o syna osobnou starostlivosťou tak, ako by mala, pretože pracuje v Q., kde dosiahne mesačný príjem 379,- €, najmä keď berie aj služby za kolegov, takže syn je väčšinou sám a stará sa o seba. Má za to, že súd neposúdil správne jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery - náklady na cestovné z T., náklady na stravovanie, ktoré sú v T. vyššie ako v H., tiež musí platiť inkaso a splácať úver, ktorý si zobral, aby zabezpečil partnerke a synovi lepšie bývanie a motorové vozidlo pre partnerku, aby mohla dochádzať za prácou v A.. Poukazuje na to, že jeho životné podmienky sú jednoduché, robí čo môže, aby nebol zamestnaný a aby si vyrábal dôchodok a zarábal peniaze. Vyživovacej povinnosti sa nevyhýba, nemá žiadne nevyhnutné výdaje, nefajčí, nepije alkoholické nápoje, nehrá na automatoch. Navrhuje, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie okresnému súdu, prípadne ho zmenil tak, že určí výživné 100,- € mesačne, počnúc dňom 01. 12. 2011. K odvolaniu priložil doklady, na ktoré sa odvolával. K odvolaniu otca podala matka vyjadrenie, v ktorom uviedla, že v žiadnom prípade nesúhlasí s odvolaním. Podľa jej názoru okresný súd postupoval správne a v súlade s potrebami maloletého. Napriek tomu, že požadovala podstatne vyššiu sumu, súd určil výšku výživného 160,- €, je spokojná s touto výškou. Otec maloletého je si vedomý, že syn má zdravotné problémy, je alergik a astmatik, zároveň je hyperaktívny, a preto pravidelne každý týždeň navštevuje terapiu na zvládanie jeho správania, taktiež navštevuje detského psychiatra. Podľa matky si otec musí uvedomiť, že náklady na jeho liečbu nie sú najlacnejšie. Bez ďalšieho namietala vyjadrenia otca maloletého v odvolaní, pretože sa nezakladajú na pravdivých faktoch. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „OSP“) prejednal odvolanie otca v rozsahu danom § 212 ods. 2 písm. a) OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa oboznámil so spisom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9P/34/2011 a vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je návrh matky na úpravu práv a povinností k maloletému D. R., vrátane určenia výživného, keďže rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý žije s mamou v byte a má narušený zdravotný stav, je alergik a hyperaktívny, takže sú zvýšené výdavky s jeho výchovou, pravidelne navštevuje špeciálnu pedagogičku a psychologičku v A.. Maloletý ako X-ročný navštevuje X. ročník základnej školy. Rodičia maloletého pracujú, priemerný mesačný zárobok matky je 379,48 €, otca 912,- €, obidvaja rodičia nemajú inú vyživovaciu povinnosť voči ďalším deťom. Aj keď z pomerov matky vyplynulo, že z prvého manželstva, ktoré bolo rozvedené, má dcéru E., nar. XX. XX. XXXX a A., nar. XX. XX. XXXX, ktoré nie sú odkázané výživným na svojich rodičov. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozsudku súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností vrátane skutočností dôležitých pre určenie výšky výživného, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch napadnutého rozsudku vrátane určenia výšky výživného. Tieto výroky prvostupňový súd aj adekvátne odôvodnil, s ktorými dôvodmi sa v celom rozsahu odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. V odvolaní otca proti rozsudku prvostupňového súdu nie sú uvádzané žiadne také skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal. Prvostupňový súd pri určovaní výživného vychádzal zo zistených odôvodnených potrieb maloletého D., najmä vzhľadom na jeho vek a tomu zodpovedajúcu potrebu v súvislosti s uspokojovaním ako základných, tak aj ostatných životných potrieb vrátane zdravotnej starostlivosti, nevyhnutných pre jeho celkový úspešný vývin. Z obsahu spisu a rovnako z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že prvostupňový súd mal zistené aj majetkové a zárobkové pomery ako matky maloletého, tak aj jeho otca. Pokiaľ prvostupňový súd zo zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že primerané výživné pre maloletého D. je 160,- € mesačne, odvolací súd nezistil dôvod na zmenu tohto rozhodnutia, resp. jeho zrušenie a vrátenie prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, pretože takto určené výživné zodpovedá zistenému skutkovému stavu vo veci a zákonnej úprave (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. l zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej aj „Zákon o rodine“), ktorú prvostupňový súd správne na danú vec aplikoval. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu tak, ako to určil a odôvodnil prvostupňový súd zodpovedá ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. l OSP) zákonnej úprave ako ohľadom posúdenia reálnych preukázaných oprávnených potrieb maloletého, tak aj schopnosti, možnosti a majetkových pomerov otca, ktorú skutočnosť namietal otec. Odvolací súd zdôrazňuje, že obaja rodičia majú voči dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť a jej plnenie je prvoradou povinnosťou rodičov, pričom vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená formou osobnej starostlivosti, príp. starostlivosti o domácnosť podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, formou poskytovania vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania a formou platenia výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.). Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd rešpektujúc zákonné kritérium schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 zákona o rodine). Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok (t.j. vrátane odmeny za práce nadčas, čo namietal otec), ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia, ktorý však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a pod.) ovplyvňované aj objektívnymi okolnosťami (dopyt na trhu práce, ohodnotenie rovnakej pozície a pod.). Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod.. Odvolací súd poukazuje, že pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je okrem zistenia príjmu rodiča (príjem otca je viac ako dvojnásobne vyšší ako príjem matky) dôležité zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne limitovanej okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb, pretože platí zákonná premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča (§ 62 ods. 2, druhá veta zákona o rodine). Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nižšia a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedzovať, resp. obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Treba prisvedčiť otcovi, že zákon neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa, ale miera životnej úrovne rodičov je objektívne zistiteľná, napr. aj výškou mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj cez jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (napr. účty za mobilný telefón, účty za internet, pohonné hmoty do auta, poistky sporenie a pod.), signifikantnou môže byť tiež účel a výška úveru, pretože nie je pravdepodobné, aby úver bol poskytnutý záujemcovi, ktorý dostatočne nepreukáže schopnosť splácať ho v určenej výške. V danom prípade majetkové pomery otca vrátane jeho zárobkových príjmov a výdavkov (najmä inkaso v byte v H. 225,- eur, splátka úveru 183 eur, životné poistenie 66,- eur, životné poistenie syna 40,- eur) avízujú nie celkom nízku životnú úroveň otca, pričom odvolací súd v tejto súvislosti akcentuje § 62 ods. 5, prvá veta, zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré zákonné ustanovenie sleduje plynule zvyšovanie miery rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má nezastupiteľnú povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Odvolací súd tiež podotýka, že vzhľadom na vek maloletého možno ešte predpokladať v jeho prípade ďalší nárast potrieb v súvislosti s prípravou na budúce povolenie, prípadným ďalším štúdiom, kedy zrejme budú musieť byť opätovne konfrontované odôvodnené potreby maloletého a možnosti a schopnosti povinného rodiča. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd nezistil dôvod na zmenu napadnutého rozsudku ohľadom zvýšeného výživného podľa návrhu otca, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.