Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/205/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611218324 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6611218324.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. Advokátska kancelária Máčaj a Novák, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, proti povinnému: P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX D., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 753,25 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Dušanom Čerešňom, so sídlom Exekútorský úrad Trnava, Andreja hlinku 3858/1, 917 01 Trnava pod sp. zn. EX 1356/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 8Er/1025/2011-14 zo dňa 10. januára 2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 8Er/1025/2011-14 zo dňa 10. januára 2012 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Lučenec (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 8Er/1025/2011-14 zo dňa 10. januára 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na § 44 ods. 2 z.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „ Exekučný poriadok“). Uviedol, že exekučný titul predstavuje Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. WHA/0111/0049 zo dňa 12.08.2011, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 25. augusta 2005. Uviedol, že Obchodné podmienky zmluvy o úvere v článku 9 bod 9.2 ustanovili, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú v prípade nedosiahnutia dohody riešené pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk SR. Exekučný súd uviedol, že z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na druhej strane v zmysle § 2 písm. b), § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom v čase podpísania zmluvy. Exekučný súd poukázal aj na Smernicu Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to článok 6 ods. 1, čl. 3 ods. 1 Smernice, ako aj na Prílohu Smernice. Poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C- 240/98 až C-244/98. Ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je dojednaná individuálne, čo vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, táto splynula s ostatnými štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa jej ako celku podrobiť, teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností odporuje dobrým mravom. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený v celom rozsahu odvolanie, v ktorom z dôvodov, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že sa mu ako účastníkovi konania postupom prvostupňového súdu odňala možnosť konať pred súdom, okrem iného namietal, že: - právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a exekučný súd s ním musí nakladať rovnako, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a uplatnil by rozdielny procesný prístup, - v rámci skúmania zákonných predpokladov pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu, - pokiaľ ide o úverové zmluvy, skúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len čo sa týka dôvodu uvedeného § 45 ods.1 písm. c) zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ako „ZoRK“); z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie, a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúce bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonávané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom, len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie, - úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike, - poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 3M Cdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011, V závere odvolania oprávnený navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku rozhodcov Mgr. Ing. Michala Radosa, JUDr. Marcela Hudáka a Mgr. Štefana Jakaba, ako rozhodcov Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 753,25 Eur s príslušenstvom. Rozsudok bol vydaný pod sp. zn. WHA/0111/0049 zo dňa 12. augusta 2011, pričom mal vyznačenú právoplatnosť 12. septembra 2011 a vykonateľnosť 16. septembra 2011. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovská doložka bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX. Podľa Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2005), ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 25. augusta 2005, sa zmluvné strany v bode 9.5 dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody, budú tieto predložené a riešené pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk SR podľa jeho vnútorných predpisov. Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že Zmluva o úvere č. 3528893207, ktorú uzavrel dňa 23.04.2007 právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s., Bratislava) ako veriteľ a povinná ako dlžník a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 30 000,- Sk, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere (§ 2 zák.č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy). Exekučný súd preto postupoval správne, keď rozhodcovskú doložku ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere posudzoval aj z hľadiska jej primeranosti s poukazom na § 52 a nasl. OZ a s poukazom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. S poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava ex offo aj exekučný titul. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, zisťuje tiež, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky v zmluve (§ 3 a § 4 ZRK). Odvolací súd sa stotožnil so záverom exekučného súdu, že vyššie uvedeným spôsobom dohodnutá rozhodcovská doložka, ktorá určuje výlučnú príslušnosť Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava na rozhodovanie sporov z uzavretej zmluvy, spĺňa všetky podmienky z pohľadu ust. § 53 a nasl. OZ, ako aj Smernice Rady č. 93/13/EHS na to, aby bola súdom hodnotená ako neprijateľná podmienka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy neplatná. Rozhodcovská doložka nebola v predmetnej veci dohodnutá individuálne, vyplýva zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, je zahrnutá v Obchodných podmienkach pre úver (OP). Spotrebiteľ mal možnosť len úver odmietnuť, alebo prijať vrátane všetkých OP, t.j. vrátane rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka ako nekalá zmluvná podmienka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora EÚ, ktorý v rozsudku C-40/08 Asturcom uviedol, že Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, posúdiť aj bez návrhu neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve, uzatvorenej s predávajúcim alebo poskytovateľom na jednej strane a spotrebiteľom na strane druhej. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný. Rozhodcovská doložka uvedená v OP, ktoré tvoria súčasť Zmluvy o úvere a ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých z tejto zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľa. Cieľom Smernice Rady č. 93/13/EHS je totiž zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov. Rozhodcovská doložka v tomto prípade nebola individuálne dohodnutá, spotrebiteľ nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami a znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, preto námietky oprávneného uvedené v odvolaní, že rozhodcovská doložka zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, neobstoja. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd poukazuje aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola prevzatá aj do § 53 OZ, keď podľa ods. 1 cit. ustanovenia OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V § 53 ods. 3 OZ sú príkladmo uvedené neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pričom podľa § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom exekučného súdu v tom, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu a rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.