Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/38/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612201547 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6612201547.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Danice Kočičkovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti S. P., nar. XX. XX. XXXX, N. P., nar. XX. XX. XXXX, O. P., nar. XX. XX. XXXX, všetky zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, všetky bytom ako matka, deti rodičov: matky N. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. K. XXX/X, D. a otca S. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. X. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Zvarom, so sídlom Advokátskej kancelárie Veľký Krtíš, SNP 1/A, v konaní o zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 8P/17/2012-73 z 26. 03. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v prvom výroku o povinnosti otca platiť na maloletého S. P. zvýšené výživné 55 Eur mesačne, na maloletú N. P. zvýšené výživné 70 Eur mesačne a na maloletú O. P. zvýšené výživné 50 Eur mesačne od 01. 02. 2012 vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky p o t v r d z u j e . V druhom výroku o povinnosti otca zaplatiť zročné výživné m e n í rozsudok okresného súdu tak, že zročné výživné za dobu od 01. 02. 2012 do 31. 03. 2012 vo výške 110 Eur na maloletého S., vo výške 140 Eur na maloletú N. a vo výške 100 Eur na maloletú O. povoľuje otcovi splácať počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia v mesačných splátkach po 10 Eur na každé dieťa zvlášť spolu s bežným výživným. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd čiastočne vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti S., N. a O.. Dňom 01. 02. 2012 uložil otcovi detí povinnosť platiť na maloletého S. zvýšené výživné 55 Eur mesačne, na maloletú N. zvýšené výživné 70 Eur mesačne a na maloletú O. zvýšené výživné 50 Eur mesačne. Návrh považoval za dôvodný po zistení, že od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 11P/444/2006-47 zo 06. 12. 2006, ktorým bol otec detí zaviazaný platiť na každé dieťa zvlášť výživné iba vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu došlo k takej zmene pomerov na strane maloletých detí, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok. Maloletý S. je už žiakom 1. ročníka strednej školy v odbore autoopravár, kde si musí pre potreby praktického vyučovania kúpiť jednotný pracovný odev a obuv. Príprava na teoretické vyučovanie vyžaduje úbor na telesnú výchovu, športovú obuv, rysovacie potreby pre technické kreslenie, písacie potreby, zošity a obaly. Na návštevu kultúrnych podujatí, exkurzií a školského výletu musia rodičia prispievať. Maloletá N. je žiačkou 9. triedy Základnej školy v D. a okrem nákladov na vyučovanie a stravovanie v školskej jedálni musí matka hradiť aj kurzovné na tanečný venček vo výške 150 Eur. Maloletá O. je žiačkou 6. triedy základnej školy, u ktorej sú výdavky na vyučovanie v základnej škole a stravovanie v školskej jedálni navýšené aj o školné v základnej škole umenia. Na strane rodičov sa výraznejšie pomery nezmenili. Matka vystriedala niekoľko zamestnaní, ale v čase rozhodovania prvostupňového súdu 26. 03. 2012 bola nezamestnaná a poberala iba dávky v hmotnej núdzi 223,10 Eur a prídavky na tri deti 60,50 Eur. Otec detí sa nezamestnal, je mu vyplácaná dávka sociálnej pomoci vo výške 118 Eur mesačne. Právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Lučenec č. k. 22T/272/2009-70 z 11. 02. 2012 bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok nepodmienečne. Otec detí bol z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený 31. 10. 2011. Výživné na deti otec neplatí, s deťmi sa nestretáva. Zročné výživné za dobu od 01. 02. 2012 do 31. 03. 2012 vyčíslil zvlášť u každého dieťaťa ako rozdiel medzi sumou určeného výživného odvolaním napadnutým rozhodnutím a výživného, ktoré bolo určené pôvodným súdnym rozhodnutím. Proti rozsudku okresného súdu sa otec detí odvolal. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") s námietkou, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd nevzal do úvahy, že nemá z čoho platiť výživné na maloleté deti. Nesúhlasil s názorom okresného súdu, že nemá snahu zmeniť dlhodobý stav nezamestnanosti. Žije v regióne s vysokou mierou nezamestnanosti, len preto sa mu napriek snahám nepodarilo nikde zamestnať. Príťažou pri hľadaní zamestnania je aj jeho dlhodobá nezamestnanosť. Iba z týchto dôvodov žije dlhodobo z dávok v hmotnej núdzi. Dávky hmotnej núdzi nie sú postačujúce na pokrytie jeho reálnych potrieb. Bez pomoci matky by vôbec nevedel vyžiť. Prvostupňový súd neopodstatnene považoval za odôvodnené výdavky na výchovu detí, náklady vynaložené matkou na konfirmáciu a následné pohostenie alebo venčekovú slávnosť, či absolvovanie základnej školy umenia. Netvrdí, že takéto výdavky nie sú v záujme maloletých detí, ale ak finančná situácia rodičov nedovoľuje hradiť iné než absolútne nevyhnutné výdavky na jedlo, ošatenie a školské pomôcky, tak by výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné (na oslavy, venček a základnú umeleckú školu) nemali byť vynakladané. Bez takýchto záležitostí sa deti vedia zaobísť. Prvostupňovým súdom určené výživné nie je schopný platiť. Dokázal by plniť si vyživovaciu povinnosť iba v minimálnej výške určenej zákonom. Ak odvolací súd potvrdí rozhodnutie prvostupňového súdu a on nebude platiť výživné v určenej výške k rukám matky, matka podá na neho trestné oznámenie a ocitne sa opäť v „podobnej situácii", že nebude maloletým deťom platiť žiadne výživné. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietne. Matka detí žiadala potvrdiť rozsudok okresného súdu v celom rozsahu. Otec detí namiesto toho, aby sa snažil svojim deťom vytvoriť podmienky na ich ďalšie vzdelávanie a rozširovanie si vedomostí a zručností, poberá radšej dávku v hmotnej núdzi a míňa peniaze na cigarety a alkohol. Peniaze, ktoré mohol poskytnúť svojim deťom, zaplatil advokátovi za zastupovanie v tomto konaní. Za zarážajúce označila, že odporca, ktorý neprejavuje ani najmenší záujem o svoje deti, vytkne ich účasť na konfirmácii. Na túto cirkevnú slávnosť sa maloleté deti S. a N. svedomito pripravovali dva roky a bola pre nich dôležitou etapou v ich ďalšom živote. Po slávnostnom cirkevnom obrade nebola žiadna honosná slávnosť, usporiadal sa len obed v úzkom rodinnom kruhu. Každý rodič, ktorému záleží na dieťati, aj z minimálnych finančných prostriedkov zabezpečí dieťaťu všetko, čo dieťaťu utkvie v pamäti a na čo bude spomínať s láskou. Z tohto dôvodu aj hradila náklady na venčekovú slávnosť maloletej N.. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že zvýšenie výživného je v záujme maloletých detí, preto by odvolací súd nemal odvolaniu otca vyhovieť. Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v celom rozsahu a rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol o zvýšení výživného pre tri maloleté deti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil a vo výroku o zročnom výživnom zmenil podľa § 220 O. s. p.. O výkone rodičovských práv a povinností k deťom rozhodoval Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom č. k. 5C/459/2001-42 z 21. 03. 2002 a Okresný súd Lučenec rozsudkom z 06. 12. 2006 č. k. 11P/444/2006. Na základe týchto rozhodnutí sú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola naposledy určená vyživovacia povinnosť vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa (na každé dieťa zvlášť) počnúc dňom 01. 05. 2006. Zákon č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine") v § 78 ods. 1 umožňuje zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom, ak sa zmenia pomery. Rovnakým spôsobom upravuje možnosť zmeny rozhodnutia odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok aj Občiansky súdny poriadok v § 163 ods. 1. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom ako v budúcnosti zročných dávok je nutná podstatná zmena okolností, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Otec detí v odvolaní nevytýka okresnému súdu nesprávny skutkový záver v tom, že zmena pomerov u maloletých detí odôvodňujúca zmenu rozhodnutia o výživnom nastala. Jeho námietka nesprávnych skutkových zistení sa týka vyhodnotenia osobných a majetkových pomerov otca v tom, či je schopný platiť zvýšené výživné vo výške určenej v rozsudku. Okresný súd podľa názoru otca nesprávne vyhodnotil aj výšku potrebných nákladov na výchovu a výživu detí. Odvolanie otca nie je dôvodné. Prvostupňový súd potreby maloletých detí a schopnosti a možnosti otca ako povinnej osoby skúmal z hľadiska § 75 ods. 1 Zákona o rodine a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Pod pojmom odôvodnené potreby oprávnenej osoby na výživné nie je možné chápať len výdavky spojené s výživou, bývaním, ošatením, vzdelaním a starostlivosťou o zdravie ako tvrdí otec detí, ale odôvodnené sú aj náklady vynaložené na duchovnú výchovu, kultúrne a športové vyžitie a záľuby. Je možné súhlasiť s názorom otca, že hodnotenie odôvodnených potrieb osoby oprávnenej na výživné úzko súvisí s hodnotením schopností a možností osoby povinnej poskytovať výživné. Prvostupňový súd obe kritériá rozhodujúce pre určenie výšky výživného posúdil a správne ich vyhodnotil. Odôvodnené potreby oprávneného by mohli byť limitované schopnosťami a možnosťami povinnej osoby v tom prípade, ak by povinnej osobe bránila objektívna skutočnosť využiť svoje možnosti a schopnosti obstarať dostatok finančných prostriedkov na plnenie si vyživovacej povinnosti. Pod objektívnymi schopnosťami a možnosťami povinnej osoby je potrebné chápať vek, zdravotný stav, vzdelanie a zručnosti povinnej osoby, nie jeho (ne) vôľu existujúce schopnosti a možnosti využiť. Otec detí netvrdí, že mu zdravotný stav telesný či duševný bráni obstarať si prácu s adekvátnou mzdou. Svoju dlhodobú nezamestnanosť odôvodňuje len nedostatkom práce na trhu a svojim bydliskom v regióne, kde je vysoká nezamestnanosť. Odvolací súd súhlasí s názorom matky, že otcovi detí nič nebráni hľadať si prácu v iných regiónoch, prípadne aj v zahraničí, že mu žiadne objektívne okolnosti nebránia dosiahnuť taký príjem, aby prvostupňovým súdom určené výživné mohol platiť. Priamo v zákone v § 75 ods. 1 Zákona o rodine je ustanovené, že súd musí na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadnuť aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu alebo ak berie na seba neprimerané majetkové riziká. Tým, že si otec detí nehľadá prácu, sa vzdal nie výhodnejšieho, ale akéhokoľvek zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Ak by mal otec detí záujem pracovať, mohol by dosahovať mzdu rovnajúcu sa priemernej mesačnej mzde zamestnancov v Slovenskej republike, ktorá za rok 2011 bola Štatistickým úradom vyčíslená na 763 Eur alebo aspoň minimálnu mzdu 327,20 Eur na mesiac určenú zákonom č. 343/2011 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy za rok 2012. Otec detí žiadnu snahu zlepšiť svoju sociálnu a majetkovú situáciu nepreukázal. Ak by sa za základ pre určenie vyživovacej povinnosti otca brala iba suma minimálnej mzdy 327,20 Eur, aj z tejto sumy by bol otec detí schopný platiť výživné určené súdom vo výške celkom 175 Eur na všetky tri deti spolu. Po odpočte výživného zo zákonom určenej minimálnej mzdy by stále otcovi detí zostalo viac než je jeho dávka v hmotnej núdzi. Otec detí bezdôvodne vytýka okresnému súdu, že za odôvodnené potreby maloletých detí považoval aj výdavky na konfirmáciu a s tým spojené pohostenie, či venček maloletej N. alebo poplatky za základnú umeleckú školu. Maloleté deti pre všestranný rozvoj osobnosti nepotrebujú len stravu a ubytovanie, ale aj duchovnú výchovu (konfirmácia) a aj zábavu a radosť (pohostenie, venček). Všetky tieto činnosti slúžia na rozvoj ich osobnosti a pripravujú deti na nadväzovanie sociálnych vzťahov. Prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre zvýšenie výživného zo strany otca, preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v prvom výroku ako vecne správny potvrdil. Zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca, ak sú pre takéto rozhodnutie splnené zákonné podmienky, nemôže brániť otcom predpokladaný následok, že na základe oznámenia matky o neplnení si vyživovacej povinnosti bude opäť trestne stíhaný a možno aj odsúdený. Tomuto následku môže otec zabrániť tým, že si nájde prácu a súdom uloženú povinnosť si bude plniť. Inak musí znášať dôsledky svojho konania. Okresný súd pochybil pri určení výšky zročného výživného u každého dieťaťa, keď sumu zročného výživného vyčíslil ako rozdiel medzi sumou 26 Eur, ktorú bol otec detí povinný platiť podľa skoršieho rozhodnutia Okresného súdu Lučenec č. k. 11P/444/2006-47 zo 06. 12. 2006 a sumou výživného určeného odvolaním napadnutým rozsudkom. Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú podľa § 162 ods. 2 O. s. p. predbežne vykonateľné. Ak prvostupňový súd určil otcovi povinnosť platiť zvýšené výživné od 01. 02. 2012, od 01. 02. 2012 už platí predbežne vykonateľný rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 8P/17/2012-73 z 26. 03. 2012 a skorší rozsudok, ktorý bol týmto rozhodnutím zmenený, by už nebol exekučným titulom. Zročné výživné po zistení, že otec neplatil výživné v žiadnej výške, mal okresný súd správne vyčísliť sumou 55 Eur u maloletého S. za mesiac február, sumou 70 Eur u maloletej N. za mesiac február a sumou 50 Eur u maloletej O. za mesiac február, v rovnakej výške aj za mesiac marec 2012. Odvolací súd zmenil podľa § 220 O. s. p. rozsudok okresného súdu v druhom výroku o výške zročného výživného za obdobie od 01. 02. 2012 do 31. 03. 2012 tak, že výšku zročného výživného u S. určil sumou 110 Eur (2 x 55 Eur), u maloletej N. sumou 140 Eur (2 x 70 Eur) a u maloletej O. 100 Eur (2 x 50 Eur). Zročné výživné povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 Eur spolu s bežným výživným u každého dieťaťa zvlášť počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. V súlade s § 160 ods. 1 O. s. p. u peňažného plnenia v splátkach súd určil, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.