Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/259/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612206417 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6612206417.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky S.. H. G., narodenej XX. XX. XXXX, bytom Ul. M.. A.. L. N. č. XXXX/XX, X., občianky SR, proti odporcovi CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Ul. Panenská č. 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, o návrhu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 10Ro/256/2011, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 8C/42/2012-27 zo dňa 26. 6. 2012 v znení dopĺňacieho uznesenia Okresného súdu Lučenec č.k. 8C/42/2012-42 zo dňa 24. 9. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu v znení dopĺňacieho uznesenia p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľky na obnovu konania s poukazom na ust. § 234 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej „O.s.p.“) v spojení s ust. § 230 ods. 1 O.s.p.. Dopĺňacím uznesením zo dňa 24. 9. 2012 rozhodol tiež o trovách konania tak, že navrhovateľke a ani odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľka podala predmetný návrh dňa 25. 4. 2012 po tom, ako sa dňa 20. 3. 2011 od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dozvedela o dôvode obnovy konania v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. a/, e/ O.s.p.. Dôvodila tým, že súd vydal platobný rozkaz č.k. 10Ro/256/2011-38 dňa 4. 8. 2011 aj keď zmluva, na základe ktorej bol platobný rozkaz vydaný, obsahovala neprijateľné podmienky; že platobný rozkaz bol vydaný v rozpore s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora a Súdneho dvora Európskej únie (Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-240/98 až C-244/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero z 27. 6. 2000 a vo veci C-473/00 - Cofidis SA and Jean- Louis Fredout z 21. 11. 2002). Uviedla tiež, že z návrhu na vydanie platobného rozkazu nie je jasné, ako odporca úročil finančné prostriedky, či najprv zarátal istinu v zmysle ust. § 566 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej „OZ“) a že v prebiehajúcom exekučnom konaní nie je možné zastaviť exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej „EP“). V odôvodnení súd vysvetlil procesnoprávnu podstatu návrhu na obnovu konania a zákonom stanovené predpoklady prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku, predovšetkým poukázal na obligatórnosť dodržania zákonných lehôt (kombinácia dvoch lehôt - subjektívnej a objektívnej). Súd návrh na obnovu konania zamietol s odôvodnením, že navrhovateľka podala návrh po uplynutí prekluzívnej subjektívnej trojmesačnej lehoty. O dôvode obnovy konania sa dozvedela dňa 20. 3. 2011, ale samotný návrh na obnovu konania doručila súdu až dňa 25. 4. 2012. Súd ďalej vzhľadom na dôvody obnovy konania uviedol, že dňom uverejnenia zhrnutia rozhodnutí Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa v Úradnom vestníku Európskej únie, sa stali známymi každému, koho sa týkajú (§ 2 ods. 1 zák. č. 416/2004 Z.z. o Úradnom vestníku Európskej únie). Proti uzneseniu okresného súdu podala včas odvolanie navrhovateľka. Žiadala uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, lebo súd nesprávne právne vec posúdil (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Uviedla, že keby nemala kontakt so združením, nikdy by sa o rozhodnutiach nedozvedela, pričom nie je podstatné, kedy Európsky súd vydal rozhodnutia a kedy boli zverejnené na internetovej stránke. Na publikovanie rozhodnutí sa neuplatní prezumpcia ich znalosti. Podľa jej názoru okresný súd nesprávne posúdil subjektívnu lehotu. Subjektívny prvok každej lehoty je daný tým, že počítanie sa odvíja od subjektívne daného momentu zistenia. Namietala, že okresný súd nevykonal dokazovanie, nevypočul ju ohľadne správnosti dátumov. Len mechanicky uviedol, že o obnove konania sa navrhovateľka dozvedela dňa 20. 3. 2011 a platobný rozkaz prevzala dňa 20. 3. 2011. Súd nemal vychádzať len zo spisu a ignorovať rozpornosti prejednávanej veci. Rozhodnutie je tak formalistické a je ním navrhovateľke odňaté právo na prístup k súdu a spravodlivosti. Záverom uviedla, že zásada nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia nie je v žiadnom prípade absolútna. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že sa stotožňuje s názorom okresného súdu, lebo návrh na obnovu konania bol podaný oneskorene. Preto žiadal rozhodnutie okresného súdu potvrdiť. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Jednou z predpokladov pre dosiahnutie povolenia obnovy konania je zachovanie podmienok prípustnosti, ktorých splnenie vyžaduje Občiansky súdny poriadok. Predmetom obnovy môže byť zásadne právoplatný rozsudok, výnimočne aj uznesenie schvaľujúce zmier, právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz a rozhodnutie vydané v konaní o dedičstve. Zákon stanovuje na podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie tohto návrhu je trojmesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania je trojročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí trojročnej lehoty môže byť návrh na obnovu podaný len v prípadoch uvedených v § 230 ods. 2 O.s.p. Obe lehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť. Ustanovenie § 228 ods. l O.s.p. taxatívne vypočítava pod písmenami a/ až e/ dôvody obnovy konania. Podľa písm. a/ citovaného zákonného ustanovenia, dôvodom obnovy môžu byť nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol účastník konania použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Podľa písm. e/ citovaného zákonného ustanovenia, účastník konania môže napadnúť právoplatný rozsudok, ak je rozhodnutie v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev. Treba uviesť, že dôvody obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p. sa navzájom prekrývajú, napriek tomu, že použitie dôvodu podľa písmena e/ nepožaduje to, aby pre navrhovateľa mohlo privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V procesných podmienkach ich použitia nie je žiadny podstatný rozdiel. Odvolateľka v podanom odvolaní tvrdí, že v jej prípade došlo pri rozhodovaní o návrhu na obnovu konania k odňatiu jej práva na prístup k súdu a spravodlivosti, lebo rozhodnutie súdu je „formalistické“, keď súd posudzoval prípustnosť obnovy „iba zo skutočností vychádzajúcich zo spisu“, pričom „ignoroval rozpornosť prejednávanej veci“. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrh na obnovu konania bol podaný osobne dňa 25. 4. 2012, z čoho je zrejmé, že návrh bol podaný v rámci 3-ročnej objektívnej lehoty, ktorej začiatok je zákonom stanovený od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (14. 10. 2011). Začiatok trojmesačnej subjektívnej lehoty je stanovený subjektívnym momentom dozvedenia sa o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym okamihom, od ktorého sa dôvod obnovy konania mohol uplatniť. Navrhovateľka v podanom návrhu na obnovu konania (č.l. 1 spisu) presne uviedla okamih, kedy sa o dôvode obnovy konania dozvedela, t.j. konkrétne dňa 20. 3. 2011, keď ju Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS odkázalo na stránku Ministerstva spravodlivosti SR na prístupné rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie. V zmysle ust. § 228 ods. 3 O.s.p., návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh bol podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha. V danom prípade ide o druh civilného procesu, v ktorom zodpovednosť za výsledok konania spočíva predovšetkým na účastníkoch konania. Ide o zásadu, ktorá sa označuje ako „vigilantibus iura" („každý nech si stráži svoje práva“), z ktorej okrem iného vyplýva priama závislosť ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania od ich súčinnosti. Bolo preto povinnosťou navrhovateľky uviesť a označiť skutočnosť svedčiacu o tom, že návrh bol podaný včas. Odvolací súd nepopiera tvrdenie navrhovateľky, že „subjektívny prvok každej lehoty je daný tým, že počítanie sa odvíja od subjektívne daného momentu zistenia“. Zároveň však nemožno okresnému súdu vytknúť, že nevykonal dokazovanie a nevypočul navrhovateľku ohľadne správnosti dátumov. Súd nemal dôvod pochybovať o korektnosti uvedeného okamihu, t.j. kedy sa navrhovateľka dozvedela o konštantnej judikatúre Európskeho súdneho dvora ako aj všeobecných súdov SR týkajúce sa ochrany práv spotrebiteľa. V týchto súvislostiach ohľadne dôvodu obnovy konania v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p naviac ako dôvodil okresný súd, odvolací súd uvádza: Nie je celkom zrejmé, v prípade ak účastník konania napadol právoplatné rozhodnutie návrhom na obnovu konania z dôvodu jeho rozporu s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, ako jednoznačné určiť začiatok plynutia subjektívnej trojmesačnej lehoty. Od navrhovateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby sledoval celú judikatúru Súdneho dvora a ďalších dvoch komunitárnych súdov, pričom rozsudky Súdneho dvora alebo Súdu prvého stupňa pred 1. 4. 2004 z prevažnej časti nie sú ani preložené do slovenského jazyka. V danom prípade však navrhovateľka určila, že sa o konštantnej judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev dozvedala dňa 20. 3. 2011. V zmysle podaného návrhu v predmetnej veci koniec trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania pripadá na 20. 6. 2011. Nakoľko však navrhovateľka doručila návrh na obnovu konania okresnému súdu osobne dňa 25. 4. 2012, okresný súd správne návrh na obnovu konania zamietol z dôvodu, že návrh na obnovu konania nebol podaný v zákonnej lehote, a teda včas. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie v znení dopĺňacieho uznesenia ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 142 ods. l, § 224 ods.1 a § 151 ods. l O.s.p.. Odporca mal v tomto konaní plný úspech, žiadne trovy konania mu však nevznikli, preto krajský súd vyslovil, že mu trovy odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.