Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoE/102/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6703899221 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6703899221.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci exekúcie oprávneného Pohotovosť s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného AK Fridrich Paľko, s.r.o., Moyzesova 8, 821 08 Bratislava, proti povinnému G. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., I. X, vedenej pod sp. zn. EX 356/2003 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 729, 40 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/2961/2003-32 zo dňa 24.11. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd podľa § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len “Exekučný poriadok“) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. V dôvodoch uznesenia uviedol, že exekúcia je v danom prípade vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, č. N 1722/2003, NZ 58831/2003 dňa 13.07.2003. Splnomocnený zástupca povinného Mgr. Tomáš Kušnír substitučne zastúpený Mgr. Brunom Žlnayom uznal v mene povinnej dlh voči oprávnenému v sume 729,40 EUR. Dlh povinného vznikol neplnením záväzkov povinného zo zmluvy o úvere č. 6110513 uzavretej dňa 24.03.2003. Dlžník (povinný) v zmluve splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice, aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie na celý majetok povinného do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Splnomocnenie Mgr. Tomáša Kušníra je uvedené priamo v úverovej zmluve, ktorá ma podobu formulárovej zmluvy. Okresný súd dospel k záveru, že oprávnený vopred určil osobu, ktorá má právo konať za povinného, čím je spochybnený základný predpoklad pre udelenie plnej moci. Takýto právny úkon je absolútne neplatný, preto notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Na základe uvedených skutočností okresný súd exekúciu z dôvodu jej neprípustnosti zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Proti uzneseniu okresného súdu sa oprávnený v podaní zo dňa 02. 03. 2012 odvolal. V odvolaní uviedol, že okresný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci. Uviedol, že exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Zdôraznil, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie. Všeobecný súd konajúci v pozícii exekučného súdu je v oblasti prieskumu exekučného titulu (notárskej zápisnice) limitovaný ust. § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), ktorý vyjadruje verejnoprávny charakter výkonu notárskeho úradu a nadväzuje na generálne ustanovenie § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku. Z uvedeného podľa oprávneného vyplýva, že ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Podľa oprávneného bol to predovšetkýmj notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas vykonateľnosti so zákonom a dobrými mravmi (ust. § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku). Ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Oprávnený v odvolaní poukázal tiež na ust. § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku a uviedol, že postup exekučného súdu, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty. Uviedol, že exekučný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi, pretože nemôže ani v prípade pasívneho správania účastníka konania naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Navrhol, aby v prípade ak sa exekučný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2, veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1, veta prvá Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený v odvolaní ďalej uviedol, že súd svojím postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p.) . Exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu, úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Poukázal aj na zákaz diskriminácie v zmysle čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a článku 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Tiež uviedol, že aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Z okolností daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť odlišné zaobchádzanie s oprávneným, a to ani v súvislosti s jeho postavením ako podnikateľského subjektu. Tiež poukázal na potrebu ústavnej aplikácie právnych noriem a na skutočnosť, že exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva. Exekučný súd aplikoval ustanovenie smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nemá všeobecnú záväznosť. Navyše exekučný súd svoje rozhodnutie založil aj na viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie, čo je v danej veci neprípustné a úplne nemožné. Okresný súd bez jeho vypočutia rozhodol o jeho právnom postavení, pričom nemal možnosť vyjadriť sa a reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Postup, ktorý zvolil exekučný súd, dal povinnej dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie obáv z reakcie žalobcu, došlo k zmareniu exekúcie s poukazom aj na zásadu kontradiktórnosti konania. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a úplným uskutočnením judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Negácia zásady dvojinštančnosti súdneho konania exekučným súdom ohľadom posúdenia merita veci je v podmienkach právneho štátu neprípustná a porušuje právo žalobcu na súdnu ochranu, ako aj jeho právo na spravodlivý súdny proces. Ako tretí dôvod odvolania oprávnený uviedol, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie. Rozhodnutie súdu môže byť založené len na dôsledne zistenom skutkovom stave a pokiaľ súd nemá dostatočný podklad pre rozhodnutie, je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli. Ako posledný dôvod odvolania oprávnený v odvolaní uviedol, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Podľa oprávneného súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza, že udelené plnomocenstvo považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, pričom neprijateľnosť podmienky vidí v hrubom nepomere medzi právami a povinnosťami povinného a oprávneného, a to v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Povinný však na seba neprevzal žiadne nové povinnosti, resp. záväzky a oprávnenému tiež nevznikli žiadne práva, resp. výhody. Udelením plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice, pričom povinný mohol plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b/ kedykoľvek odvolať. Práva na odvolanie plnomocenstva sa nemohla vzdať a vo výkone tohto práva jej nebránila žiadna prekážka. Plnomocenstvo nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, lebo plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné a preto nie je možné dospieť k záveru o neurčitosti udeleného plnomocenstva. Súd v odôvodnení tiež nesprávne konštatoval, že povinný udelil plnomocenstvo v čase, keď dlh neexistoval. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, čo si vyžaduje aj určenie, dokedy bude dlh splatený. Nie je preto možné dospieť k záveru, že zástupca nebol oprávnený v notárskej zápisnici uviesť, dokedy povinný dlh splatí. Súd tiež dospel k nesprávnemu záveru, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech. Tento záver nevyplýva z vykonaného dokazovania a ide len o domnienku a subjektívny názor súdu. Zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo. Poukázal aj na ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa ktorého osoba povinná a oprávnená majú byť v notárskej zápisnici vyznačené. Nie je potrebné, aby notárska zápisnica bola úkonom oboch osôb s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Co 7/2007 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2000. Otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, súd posudzoval, keď poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súd môže podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a len v spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie. Neexistujú ani dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, pretože od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne a ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou osobou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť aj rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 31 ods. 4 OZ ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka určitého právneho úkonu. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého súd v rozpore so záujmami zastúpeného. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal záväzok z úveru do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň bolo medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté, že ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom (čl. 18 Všeobecné podmienky poskytnutia úveru). Z notárskej zápisnice vyplýva, že bola spísaná 13. 07. 2003 potom, ako sa na notársky úrad dostavil Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučnej plnej moci zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra, konajúceho za povinného, ktorý požiadal o spísanie notárskej zápisnice, osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e) O.s.p. a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.. Splnomocnený advokát za povinného uznal dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 729,40 EUR a ďalej vyhlásil, že dlh opísaný v notárskej zápisnici v celkovej sume 729,40 EUR vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25% denne od 26.04.2003 do zaplatenia povinný splatí v lehote do 20.07.2003; v opačnom prípade súhlasil s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka krajský súd skúmal, či advokát Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocnený na úkony v takom rozsahu ako ich vykonal a či zmluvné zastúpenie medzi ním a povinnou podľa § 31 OZ nie je absolútne neplatné. Uvedenú skutočnosť skúmal aj preto, že dvojstranný právny úkon zastúpenia vznikol zároveň v deň uzatvorenia zmluvy o úvere v čase, keď žiadny dlh neexistoval a keď bolo možné len do budúcna predpokladať, že by dlh mohol vzniknúť, nebolo však zrejmé v akej výške. V zmluve o úvere si účastníci dohodli, že ich zmluvný vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom (ďalej len „OBZ“). Podľa § 323 OBZ, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, ak pohľadávka veriteľa v čase uznania už bola premlčaná. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3 OBZ. Uznať dlh alebo záväzok je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí, pretože závisí od okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Z citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka vyplýva, že nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Uvedená dohoda je neplatná s poukazom na ustanovenie § 39 OZ. Právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti je právom, ktoré v čase uzatvorenia dohody nie je ešte známe a nemožno ním disponovať. Ak teda v čase uzatvorenia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, povinný potom v tom čase nemohol ani realizovať svoje právo uznať dlh alebo ho neuznať. Z tohto dôvodu potom povinný nemohol splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na uvedené právo. Krajský súd vzal do úvahy tiež rozpor záujmov povinného a jeho zástupcu. V zmysle §22 Občianskeho zákonníka je v danom prípade zrejmé, že povinný pri uzatváraní zmluvy nemal možnosť voľby právneho zástupcu, pretože ako z obsahu spisu vyplýva, zmluva o úvere je vyhotovená vo forme predtlače, obsahuje už meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Oprávnený tak dopredu určil osobu, ktorá bude oprávnená konať za povinného, čím bola spochybnená podstata a základný predpoklad udelenia plnej moci v tom, že splnomocnenec má hájiť záujmy povinného, keďže ide o osobu, ktorá pri spisovaní predtlače zmluvy o úvere bola v kontakte s oprávneným. Z uvedeného vyplýva, že zmluvné zastúpenie je v danom prípade neplatný právny úkon, čo znamená, že Mgr. Tomáš Kušnír svojím konaním nemohol platne uznať dlh povinnej čo do dôvodu aj jeho výšky a ani v mene povinného súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Z vecného hľadiska je povinnosťou súdu skúmať, či exekučný titul, ktorého výkon je navrhovaný, bol vydaný oprávneným orgánom a či je formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnení a povinní vecne legitimovaní a či je exekúcie navrhovaná v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky oprávneného. Pokiaľ ide o iné exekučné tituly, ako rozhodnutia uvedené v ustanovení § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, sú vykonateľné len vtedy, ak obsahujú presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, ich individualizáciu, rozsah plnenia a presne stanovenú lehotu na plnenie. Uvedeným titulom sú potom aj notárske zápisnice podľa § 41 ods. 2 písm. c) EP, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená osoba oprávneného a povinného, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba s vykonateľnosťou v notárskej zápisnici súhlasila. V prejednávanej veci sa oprávnený domáhal exekúcie na základe notárskej zápisnice, z ktorej vyplýva, že jej účastníkom je povinný zastúpený advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom. Obsahom uvedeného zápisu je vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v zastúpení advokátom, že dlhuje oprávnenému z titulu zmluvy o úvere sumu 729,40 EUR, z toho úver a poplatok predstavujú sumu 605,45 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 26.04.2003 do zaplatenia, s tým, že dlh zaplatí do 20.07.2003. Titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 písm. c) EP nie je hmotnoprávny úkon uvedený v notárskej zápisnici, ale notárska zápisnica. Notárskou zápisnicou sa rozumie listina spísaná notárom, ktorá spĺňa náležitosti stanovené na spisovanie notárskych zápisníc zák. č. 323/1992 Zb. (Notársky poriadok), a ktorá má charakter verejnej listiny. Podľa notárskej zápisnice je možné nariadiť exekúciu vtedy, ak spĺňa nielen náležitosti stanovené pre spisovanie notárskych zápisníc Notárskym poriadkom, ale aj náležitosti uvedené v ustanovení § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Notársku zápisnicu je možno vykonať len vtedy, ak je vykonateľná po formálnej a materiálnej stránke. Ustanovenie § 46 nasl. Notárskeho poriadku obsahuje formálne náležitosti notárskej zápisnice ako titulu pre exekúciu, pričom ustanovenie § 41 ods. písm. c) Exekučného poriadku určuje obsahovú stránku notárskej zápisnice ako titulu pre exekúciu, tak že vymedzuje predpoklady materiálnej vykonateľnosti. Jedným z predpokladov je, aby išlo o notársku zápisnicu, ktorá obsahuje právny záväzok. Zo znenia § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku tiež vyplýva, aká povinnosť môže byť cestou notárskej zápisnice so súhlasom k vykonateľnosti vymáhaná. Uvedené ustanovenie určuje, že musí ísť o povinnosť zo záväzku, t. j. zo záväzkovo právneho vzťahu. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti obsahuje záväzok vtedy, ak obsahuje takú povinnosť vyplývajúcu zo záväzku, ktorá má byť na jej podklade vymožená. Odvolacie námietky oprávneného nepovažoval krajský súd za opodstatnené. Predpokladom na vedenie exekúcie voči povinnému ako dlžníkovi je exekučný titul, ktorý spĺňa náležitosti vyžadované zákonom. Exekučný súd v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúma exekučný titul pri posudzovaní žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, na námietku povinného proti exekúcii a na návrh povinného na zastavanie exekúcie. Súd môže v danom rozsahu zároveň skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, teda v každom štádiu exekučného konania na návrh účastníka alebo aj bez návrhu. V prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky jeho formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti, exekúciu môže aj bez návrhu zastaviť. V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Bruna Žlnaya pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom o tom, že povinný zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom uznáva dlh voči oprávnenému a že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd postupoval správne, keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú a podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a zastavil ju. Z uvedených dôvodov krajský súd považoval rozhodnutie okresného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie za vecne správne, preto ho ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil, konštatujúc, že aj ostatné odvolacie námietky oprávneného sú bez právnej relevancie vo vzťahu k vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného obsiahnutú v odvolaní, týkajúcu sa vyhodnotenia plnomocenstva v zmluve o úvere č. 6110513 zo dňa 24. 03. 2003 ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, odvolací súd konštatuje, že okresný súd predmetné plnomocenstvo z hľadiska neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 23a ods. 2 z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa tak ako na to oprávnený v odvolaní poukázal vôbec neposudzoval, preto možno konštatovať, že odvolanie oprávneného v tejto časti nekorešponduje s odôvodnením odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.