Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/88/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6705200106 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6705200106.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa P. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. A. XXX, V., zastúpeného JUDr. Vladimírom Rybovičom, advokátom, so sídlom Nám. Š. Moyzesa 4, Banská Bystrica, proti odporcovi Lesy Slovenskej republiky, š. p., so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. SNP 8, IČO: 36 038 351, zastúpených JUDr. Jánom Hudobom, advokátom, so sídlom vo Zvolene, Sládkovičova 2, o vydanie nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 12. 12. 2011, č. k. 6C/2/2005 - 420, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol a zároveň rozhodol, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal vydania nehnuteľností vedených na Katastrálnom úrade v B. B. - Správa katastra v L., na LV č. XXXX, pre obec a kat. úz. E., ako parc. č. KN XXX/X o výmere 18167 m2, lesné pozemky, a parcely č. KN XXX/X o výmere 2255 m2, lesné pozemky. Navrhovateľ tvrdil, že je výlučným vlastníkom sporných lesných pozemkov, ktoré mu neoprávnene zadržiava odporca. Tvrdil, že zmluva zo dňa 20. 08. 1973, ktorou mali sporné nehnuteľnosti odpredať jeho rodičia štátu, nemôže byť platná, pretože podpis rodičov na zmluve nie je ich, pretože boli analfabeti. Tvrdil, že na strane predávajúcich nebola vôľa predať tieto nehnuteľnosti, lebo išlo o nátlak a mocenský vplyv príslušných ľudí predrevolučného obdobia. Odporca žiadal návrh zamietnuť, pričom poukázal na to, že z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že dotknuté osoby vo svojom živote podpísali viac listín, ako nepodpísali. Rodičia navrhovateľa podpísali zmluvu zo dňa 26. 06. 1948, č. d. 2314/50, kde sú vlastnoručne podpísaní ako nadobúdatelia. Touto zmluvou nadobúdali sporné nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o spornú zmluvu, pri podpisovaní týchto zmlúv na Látkach nešlo o uzavretie individuálnej zmluvy, ale o veľkú akciu, o ktorej vedeli všetci, kde boli doslova aj ústredné orgány, ako vláda, krajské národné výbory, okresné národné výbory zainteresované na týchto prevodoch. Výsledkom celej takto štátom plánovanej a riadenej akcie je existujúce vodné dielo Málinec, v okolí ktorého sa nachádzajú lesy, ktoré slúžia ako ochranné pásmo tohto vodného diela. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, ako aj listinnými dôkazmi, taktiež nariadil znalecké dokazovanie grafológom na identifikáciu podpisov manželov X.. Z neho mal za preukázané, že listiny z roku 1948, 1957, zo dňa 27. 08. 1973 a kúpnu zmluvu zo dňa 13. 05. 1982 z vyššou mierou pravdepodobnosti podpísal pod menom X. X. ten istý človek. V doplňujúcom znaleckom posudku znalkyňa uviedla, že kúpnu zmluvu zo dňa 13. 05. 1982 s vysokou mierou pravdepodobnosti nepodpísala pod menom A. X. tá istá osoba, ktorá podpísala všetky ostatné v posudku uvedené listiny. Okresný súd vec posúdil podľa § 126 ods. 1 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spornú zmluvu zo dňa 20. 08. 1973 podpísali tie isté osoby (ide o manželov X.), ktoré podpísali aj ostatné listiny a zmluvy, na ktoré sa znalkyňa v znaleckom posudku odvoláva, okrem jednej listiny, ktorá nebola podpísaná v mene A. X. tou istou osobou. Z dokazovania vyplynulo, že je málo pravdepodobné, že by v časovom úseku viac desiatok rokov podpisovala za manželov X. úradné listiny vždy jedna konkrétna osoba, čo je prakticky málo pravdepodobné, až vylúčené. Z hľadiska ust. § 40 ods. X H. zákonníka bolo v zmysle názoru Najvyššieho súdu právne bezvýznamné, či sa osoba neovládajúca čítania alebo písania vedela podpísať svojím menom, iba to, či takáto osoba vedela čítať a písať, t. j. mala reálnu možnosť oboznámiť sa s obsahom písomného právneho úkonu. Súd konštatoval, že pokiaľ by rodičia navrhovateľa boli naučení podpisovať sa svojím menom bez nutnosti absolvovania základnej gramotnej výuky v rozsahu čítania a písania, nemožno z vykonaného dokazovania vyvodiť, že aj za tejto situácie im neboli jasné obsahy dotknutých listín, predovšetkým kúpnej zmluvy zo dňa 20. 08. 1973, nakoľko mohli byť a aj pravdepodobne aj boli oboznámení s obsahom danej listiny, členovia komisie by v takýchto prípadoch určite oboznamovali predávajúcich, pravdepodobne aj tých, ktorí boli gramotní. Súd mal taktiež za preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľa boli pozemnoknižní vlastníci sporných nehnuteľností, keďže tieto nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 26. 06. 1948 od M. P., rod. L., M. L. a P. L.. Poukázal na citáciu zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu v zmysle Občianskeho zákonníka 946/1811, § 886, v zmysle ktorého práve z tejto zmluvy, ktorej obsah bol súdu v dokazovaní preukázaný je zrejmé, že nebohý X. X. a A. X. zmluvu podpísali. Takto nadobudli spoluvlastnícky podiel. Nie je právne bezvýznamné, že dedičské rozhodnutie iba deklaruje prechod vlastníctva k pozemkom. Odporca preukázal, že vlastnícke právo prešlo na štát na základe spornej zmluvy, ktorá sa stala predmetom zápisu v evidencii nehnuteľností. Navrhovateľom uvádzané dôvody pri osvedčení vydržania neboli presvedčivo preukázané. Keďže navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, návrh zamietol a zároveň rozhodol v súlade s ust. § 151 ods. 3 OSP, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Proti rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ. Odvolanie odôvodnil s poukazom na § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p., keď súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. keď rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a § 205 ods. 2 písm. b) O. s. p., keď konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nesprávnosť právneho posúdenia videl navrhovateľ v právnom posúdení otázky platnej zmluvy zo dňa 20. 08. 1973, ktorou malo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam z právnych predchodcov navrhovateľa na Československý štát. Trvá na tom, že zmluva je absolútne neplatná pre nedodržanie zákonom predpísanej formy. Na základe svedeckých výpovedí, výpovede navrhovateľa bolo preukázané, že jeho rodičia boli negramotní. V notárskej zápisnici N 117/2004 spísanej JUDr. Janou Rovnou, jeho matka prehlásila, že je negramotná, nevie čítať a písať a ani ako samouk sa nenaučila čítať a písať do dňa vyhotovenia zápisnice. Naučila sa písať len svoje meno. Taktiež prehlásila, že jej manžel X. X. a jej brat H. Q. s manželkou boli negramotní. Túto skutočnosť prehlásila aj v iných zápisniciach, N 66/2004 spísaná notárom JUDr. Jánom Šimovom, N 223/2005 spísaná notárkou JUDr. Martou Jurinovou, N 94/2005 spísaná notárkou JUDr. Janou Rovnou. Taktiež negramotnosť A. X. potvrdili svedecké výpovede P. X., L. B. a G. L.. Z vykonaného znaleckého dokazovania nevyplýva, že skúmané listiny podpísali práve nebohí rodičia. Bežnou praxou bolo, že za X. X. aj za A. X. podpisoval listiny niekto iný, či už susedy alebo X. L., G. L., P. X. alebo L. B.. Zo znaleckého posudku nevyplýva, že by osobou, ktorá podpísala listiny, bol práve otec navrhovateľa, ani jeho matka. Dokazuje to len to, že namiesto matky podpisovali listiny iné osoby. K záveru súdu, že v priebehu niekoľkých desiatok rokov podpisovala úradné listiny menom rodiča navrhovateľa tá istá osoba uviedol, že s rodičmi navrhovateľa chodila podpisovať úradné listiny vždy tá istá osoba, aby sa rodičia vyhli tomu, aby museli zakaždým hľadať inú osobu, ktorá by bola ochotná podpísať za nich listinu a ktorej by museli nanovo vysvetľovať, že sú negramotní. Hoci odporca poukázal na zápis na kúpnej zmluve, podľa ktorého rada MNV v E. potvrdila, že prevodca je členom rady osobne známy, je oprávnený ako vlastník a užívateľ so svojím vlastníctvom disponovať a že zmluvu osobne a vlastnoručne pred členmi rady MNV podpísal, navrhovateľ trvá na tom, že takýto zápis nič nepotvrdzuje. V predmetnej zmluve išlo o vopred napísané tlačivo, ktoré bolo predkladané na podpis každému predávajúcemu. Do tlačiva boli individuálne údaje o vlastníkoch - predávajúcich, kúpna cena, dátum a miesto podpísania zmluvy. Ostatné ustanovenia boli predtlačené, a preto toto potvrdenie sa nevzťahuje na konkrétne osoby a nepostačuje na overenie totožnosti účastníka zmluvy a overenie pravosti jeho podpisu. Ak by aj rodičia nakreslili svoj podpis, nemali reálnu možnosť sa s obsahom zmluvy oboznámiť, lebo nevedeli si zmluvu prečítať. To, že obsah zmluvy bol oznámený členmi rady MNV, nebolo preukázané. Nie je vylúčené, že za účelom dosiahnutia zoštátnenia pozemkov neboli rodičia navrhovateľa o obsahu zmluvy informovaní vôbec alebo nie dostatočne úplne a zrozumiteľne. Ak by im aj bolo pri podpise zmluvy povedané, čoho sa zmluva týka, nedošlo tak za prítomnosti nezávislých svedkov. Taktiež nemajú vedomosť o tom, že by im bola vyplatená kúpna cena, čo odporca nijako nepreukázal. Spornou zostala aj otázka registrácie zmluvy zo dňa 20. 08. 1973 a evidencia prechodu vlastníckeho práva z rodičov navrhovateľa na štát. Napriek tomu, že odporca predložil v konaní doklad, podľa ktorého mal byť vykonaný zápis vlastníckeho práva štátu v evidencii nehnuteľností, v súčasne platnej evidencii - v katastri nehnuteľnosti - vlastnícke právo štátu k sporným nehnuteľnostiam nikdy nebolo zapísané. Namieta, že táto skutočnosť v konaní vysvetlená nebola a nemožno ju odôvodňovať len domnienkou, že sa jednalo o omyl, v dôsledku ktorého nebolo vlastníctvo štátu zaevidované. V dôsledku uvedeného tak došlo zo strany štátu k anulovaniu prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Taktiež k predloženému dokladu - výkaz zmien uviedol, že o registrácii zmluvy zo dňa 20. 08. 1973 nebol doložený žiadny dôkaz. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného v danom čase bola totiž pre prechod vlastníctva k nehnuteľnosti vyžadovaná registrácia zmluvy štátnym notárstvom. Namietal, že zmluva bola uzatvorená v prospech štátu, štátne orgány znalé práva mali dbať na to, aby sa prevod uskutočnil v súlade so zákonom, a keď tak neurobili, je spochybnená dobromyseľnosť zo strany štátu a jeho orgánov. Preto žiadal zmeniť rozsudok okresného súdu a návrhu vyhovieť. K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca. Rozsudok okresného súdu žiadal potvrdiť ako vecne správny a nahradiť trovy odvolacieho konania. Uviedol, že v prevažnej miere všetky skutočnosti, ktoré navrhovateľ uvádza v odvolaní, boli predmetom v dôsledku podaného odvolania už opakovaného prvostupňového konania a s týmito sa konajúci súdu náležite po druhýkrát opakovane vyporiadal. Poukázal na síce zrušený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/303/2005, v odôvodnení ktorého sú uvedené jednoznačne nemenné zistenia skutkového stavu veci, právne vyhodnotenie jednotlivých právnych úkonov. V tomto odôvodnení sú dané odpovede na takmer všetky otázky a pochybnosti vyslovené v odvolaní. Namietal, že Najvyšší súd sa nezaoberal obsahom jeho vyjadrenia k dovolaniu navrhovateľa, v ktorom tento uviedol nepravdivé údaje ohľadom predmetu vydania, ktoré vôbec nesúviseli s predmetom sporu. Namietal presvedčivosť zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu a na základe tohto úspechu navrhovateľ opakuje dookola to isté, čo už vypovedal. Rodičia navrhovateľa doteraz negramotní neboli, jednoznačne sú o tom dôkazy uzatvorenia štyroch zmlúv, naopak laznícka mentalita je veľmi obozretná a tvrdá na skutočnosť, aby sa takýto človek dal len tak obrať o pôdu. O účelovosti chovania v otázke gramotnosti právnej predchodkyne navrhovateľa A. X. svedčí aj listinný dôkaz založený v spise, uvedený v zápisnici z pojednávania konaného dňa 19. 09. 2011, t. j. osobitné písomné vyjadrenie A. X. o tom, že nemá výhrady proti vzniku vlastníckeho práva P. X., ktoré vlastnoručne podpísala v súvislosti so spísaním notárskej zápisnice Nz 76598/2003, a ktoré predložil notárke JUDr. Máčajovej vo Zvolene osobne P. X., ktorý teraz tvrdí niečo úplne iné, t. j. pochybuje sám o sebe. Predložené znalecké posudky potvrdzujú, že A. X. podpísala skúmané kúpne zmluvy. Sú pochybné výpovede svedkov L., X., B., ktorí v čase podpisovania spornej kúpnej zmluvy v roku 1973 A. X. zrejme ani nepoznali, lebo táto žila na E. a nie v I., odkiaľ boli svedkovia, a o takmer 40 rokov bol zrejme aj jej psychický a fyzický stav iný, t. j. horší. Kúpna cena bol všetkým účastníkom kúpnych zmlúv riadne vyplatená, lebo išlo o výkup na základe uznesenia vlády z roku 1967 zalesniť povodie rieky Ipeľ, aby sa zabránilo povodniam. Už ubehla skartačná doba, preto boli doklady o prevode kúpnej ceny v Slovenskej sporiteľni skartované. Otázka znie, kde vzali peniaze rodičia navrhovateľa na kúpu nehnuteľnosti v I. a prečo sa spokojne odsťahovali z E., preto si nikdy neuplatnili reštitúciu, keď boli tak ukrivdení, prečo sa nikdy neozvali za vyplatenie kúpnej ceny. Nepravdivé je aj tvrdenie, že kúpna zmluva nebola podľa vtedy platného občianskeho zákonníka zaregistrovaná bývalým štátnym notárstvom. Navrhovateľ pozabudol, že podľa vtedy platnej tzv. Registračnej smernice, ktorou sa vykonával Občiansky zákonník, prevody majetku zo súkromného do socialistického vlastníctva nepodliehali registrácii štátnym notárstvom. Keďže prevod nepodliehal registrácii štátnym notárstvom, aj následnému vyznačeniu poznámky v pozemkovej knihe o vykonanom prevode to umožnilo dať si prejednať nehnuteľnosti v dedičskom konaní. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne. Odvolací súd zotrváva na svojom pôvodne vyslovenom právnom názore ako aj na skutkových zisteniach vykonaných prvostupňovým súdom a jeho doplnením pred odvolacím súdom. Odvolací súd sa vo svojom zrušujúcom uznesení podrobne zaoberal ním vykonanými dôkazmi, tieto odôvodnil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach. Po zrušujúcom uznesení odvolacím súdom prvostupňový súd doplnil ďalšie dokazovanie v zmysle intencií Najvyššieho súdu ako aj odvolacieho súdu. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu 2Cdo/146/2006 okrem iného vyplynulo, že odvolací súd pochybil, keď svoje zmeňujúce rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré neboli predmetom posúdenia pred súdom prvého stupňa a neobstaral si dostatok rovnocenných dôkazov na zmenu skutkových záverov okresného súdu. Vzhľadom na tento záver odvolací súd v zmysle daného názoru zrušil pôvodné rozhodnutie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K výkladu ust. § 40 ods. 2 Najvyšší súd uviedol, že nebolo významné, či sa rodičia navrhovateľa vedeli podpísať svojim menom, ale to, či mali reálnu možnosť oboznámiť sa s obsahom písomného právneho úkonu. Prvostupňový súd po doplnení dokazovania, zvlášť znalcom grafológom, dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Prvostupňový súd na základe ním vykonaného dokazovania dospel k záveru, že spornú zmluvu zo dňa 20. 08. 1973 podpísali rodičia navrhovateľa, pričom na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že je málo pravdepodobné, že by v časovom úseku viac desiatok rokov podpisoval za manželov X. úradné listiny jeden človek. Taktiež dospel k záveru, že aj keby skutočne nevedeli rodičia navrhovateľa čítať a písať, mohli byť pravdepodobne aj boli oboznámení s obsahom danej listiny. K námietke navrhovateľa uvedenej v odvolaní, že nebolo preukázané, že bola vyplatená kúpna cena, odvolací súd dodáva, že žiada od navrhovateľa preukázať niečo, čo nie je reálne v súčasnosti možné v dôsledku skartovania príslušných dokumentov, pričom odvolací súd dodáva, že nie je možné danú skutočnosť vyhodnotiť na neprospech odporcu a na prospech navrhovateľa, a to z dôvodu, že navrhovateľ žiada od odporcu niečo, čo nie je reálne možné a naviac navrhovateľ ani právny predchodcovia navrhovateľa sa nikdy nedomáhali, aspoň to nebolo preukázané ani tvrdené navrhovateľom, vyplatenia kúpnej zmluvy, ani vydania sporných nehnuteľností v reštitúcii. Odvolací súd poukazuje na § 1 Občianskeho súdneho poriadku, z ktorého vyplýva, že Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Nie je preto spravodlivé, aby skutočnosť, že došlo k zákonnému postupu ohľadom evidencie platieb bola zneužitá voči odporcovi, čo v konečnom dôsledku možno považovať za zneužitie práva, čo je v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Pokiaľ ide o preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľa, odvolací súd zdôrazňuje, že dedičské rozhodnutie iba deklaruje prechod vlastníckeho práva k pozemkom a aj keď sporné nehnuteľnosti sú zapísané na LV na navrhovateľa, platí do dovtedy, pokiaľ nie je preukázaný opak. Odporca v konaní nepochybne preukázal, že vlastnícke právo prešlo na štát. Odvolací súd vo svojom pôvodnom rozhodnutí na č. l. 5 až 6 dostatočne podrobne vysvetlil, aká bola genéza zápisov v evidenčných pomôckach, a to na základe vykonaného dôkazu jednak s listinnými dôkazmi, ale aj správou katastra nehnuteľností. Bolo preukázané, a to z vyrozumenia o urobení zápisu do evidencie nehnuteľností podľa § 6 ods. 4 vyhl. č. 23/1964 Zb., že podľa listiny č. VHLP - 344/73 bol urobený zápis v evidencii nehnuteľností obce E. na LV č. XX. Z rozhodnutia ONV v E. zo dňa 06. 09. 1973 vyplynulo, že došlo k vyznačeniu vlastníckeho práva do evidencie nehnuteľností, ako aj to, že ONV podľa § 4 ods. 2 zák. č. 22/1964 Zb. dal súhlas na zápis vlastníckeho práva pre Československý štát v správe štátnych lesov, n. p. Banská Bystrica. Z dôvodov vyplynulo, že prevodnými zmluvami boli nehnuteľnosti prevzaté za účelom zalesňovania, o čom boli upovedomení H. Q. a spol.. Z vyjadrenia Správy katastra L. zo dňa 23. 11. 2005 vyplynulo, že v roku 1975 boli v katastrálnom území E. vykonané hospodársko-technické úpravy aj sporných pozemkov, novovytvorené parcely boli vedené len na evidenčných listoch a nie na LV. Preto na LV XX nebola zapísaná ani do poznámky pozemkovej knihy parcela č. XXXX/d/X/X. Z výkazu zmien vyplynulo, že do vykonania HTÚP na sporných parcelách, bol ako vlastník zapísaný Československý štát na základe rozhodnutia ONV VHLP č. 344/73 zo dňa 06. 09. 1973. Až následne na základe dedičského rozhodnutia D 725/83 boli potvrdené vlastnícke práva k parcele č. XXXX/d/X/X z pozemnoknižnej vložky č. XXXX v prospech A. X.. Dané pochybenie v evidencii nič nemení na skutočnosti, že bolo dostatočne preukázané, že nehnuteľnosti skutočne boli zapísané v prospech Československého štátu a až v dôsledku omylu pri vedení evidencie došlo k ich prejednaniu v dedičskom konaní. V dedičskom rozhodnutí Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodoval ako súd odvolací v roku 1984, do tohto obdobia nebolo preukázané, že by právny predchodcovia navrhovateľa uplatňovali nejaké právo k sporným nehnuteľnostiam alebo sa domáhali vyplatenia kúpnej ceny. Námietka, že zmluvy boli uzatvárané na predtlači, nie je odôvodnená, pretože v danom prípade nejde o „spotrebiteľské spory", ktoré v minulosti ešte neprebiehali, v tom období nebola technika, ktorá by umožnila vyhotovovať zmluvy počítačom, nič nebránilo účastníkom zmluvy, zvlášť, ak išlo o takú veľkú akciu, ako bolo vodné dielo F., aby zmluvy boli vopred pripravené, keďže je nepochybné, že išlo o veľkú akciu garantovanú štátom, o ktorej boli obyvatelia dostatočne informovaní. Preto bez významu nie je ani skutočnosť, že v závere zmluvy je pripojená doložka o tom, že podpisujúce osoby sú známe, a že pred týmito osobami bola zmluva podpísaná. Naviac, treba dodať, že nemuselo byť v povedomí týchto úradných osôb to, či ten ktorý z množstva podpisujúcich účastníkov zmlúv vie čítať a písať, ak túto zmluvu pred nimi riadne podpísal. V konaní navrhovateľ nepreukázal, že práve túto zmluvu by za rodičov podpisovala iná osoba. K platnosti uzatvorenej zmluvy odvolací súd zdôrazňuje, že aj keď by otec navrhovateľa a matka navrhovateľa nevedeli čítať a písať, ako sa to preukazuje z odkazov na notárske zápisnice, nebolo preukázané, že by v notárskych zápisniciach zmluvu vlastnoručne nepodpísal otec navrhovateľa, prípadne, by sám vyhlásil pred notárom, že čítať a písať nevie, tak ako to mala urobiť A. X.. Z notárskej zápisnice N 117/2004 vyplýva len to, že A. X. sa naučila písať len svoje meno a to, že aj jej manžel nevedel čítať ani písať, a že sa nenaučil ani podpísať svoje meno. Taktiež z bodu 3 notárskej zápisnice vyplýva vyhlásenie, že v minulosti uzatvárané zmluvy týmito občanmi obsahujú tri krížiky, pretože títo občania boli negramotní, okrem iného aj X. X.. Na doplnenie odvolací súd dáva do pozornosti len skutočnosť, že notárska zápisnica bola uzatváraná až v roku 2004 dňa 02. 04. 2004, pričom návrh v tejto veci bol následne podaný dňa 07. 01. 2005. Okrem toho nie je pravdou, že by v minulosti uzatvárané zmluvy týmito občanmi, teda aj jej manželom X. X. obsahoval krížik, pretože jej manžel zmluvy podpisoval. Z dohody napísanej 01. 07. 1957, ktorou X. X. a A. X. odpredávali nehnuteľnosti, vyplýva, že síce kupujúci H. Q. uviedol tri krížiky, avšak X. X. aj A. sa podpísali. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou, že nehnuteľnosti boli „vzaté do družstva", ako to uvádza vo svojom odvolaní navrhovateľ, keď tvrdí, že predmetné pozemky boli neskôr združstevňované na základe rozhodnutie MNV E. č. 8/73 zo dňa 02. 03. 1973. Predmetný - sporný pozemok nebol združstevnený, pretože podľa daného rozhodnutia došlo k združstevneniu nehnuteľností zapísaných vo vložke č. 350 a tam uvedených parciel, ktoré nie sú však tie, ktoré boli predmetom predaja v spornej zmluve zo dňa 20. 08. 1973. Zo zápisnice č. N/43/56 napísanej pred štátnym notárom Dr. Andrejom Kojnokom vyplýva, že X. X. odpredal nehnuteľnosti, pričom je uvedené, že je podpísaný vlastnou rukou. Zároveň pod zápisnicou N/48/56 je uvedené, že A. X. nevie čítať a písať, a preto boli prizvaní dvaja svedkovia. Z notárskej zápisnice č. N 494/78 síce vyplýva, že A. X. nevie písať a sú pribratí svedkovia, avšak aj túto zmluvu vlastnoručne podpísal X. X.. Z tejto zápisnice nevyplýva, že by X. X. nevedel čítať a písať. Podobne z kúpnej zmluvy zo dňa 13. 05. 1982 nevyplýva, že by X. X. túto zmluvu nepodpísal. Na pojednávaní dňa 31. 03. 2008 navrhovateľ uviedol, že mamu podpisoval pán G. L., niekedy susedy. Svedkyňa P. X., sestra navrhovateľa, okrem iného vypovedala, že niektorá zo susied prišla domov v čase, keď matka preberala dôchodok a podpísali prevzatie dôchodku. Nevedela sa však vyjadriť k tomu, či to podpísali v mene matky alebo v mene svojom. Podobne vypovedala L. B., ktorá síce potvrdila, že pani X. nevedela písať, ona prevzala dôchodok s tým, že napísala „svedok prevzatia". Odvolací súd k daným dôkazom okrem iného len dopĺňa, že išlo o bežný postup podľa poštového poriadku, kedy osoba preberajúca dôchodok, ak sa nemohla podpísať z dôvodu, že nevedela čítať alebo písať, ale aj z dôvodu choroby, napr. tras rúk, zlý zrak, mohol dôchodok byť odovzdaný za prítomnosti svedka prevzatia, ktorou mohla byť iná osoba, napríklad aj suseda, ako sa to uvádza vo výpovediach. Odvolací súd dodáva, že vo veci vypovedala L. B., ktorá je narodená v roku XXXX a uviedla, že býva v I. 9 rokov, to znamená, že od roku 2003. Z vyjadrenia pošty zo dňa 07. 03. 2008 vyplynulo, že dôchodok A. X. preberala do 20. 08. 1998 osobne sama a až od tohto dátumu bol vyplácaný za prítomnosti svedkov z dôvodu, že menovaná sa už nevedela pre starobu podpísať. Je pravdou, že vyššie uvedená svedkyňa hovorila pravdu, že dôchodok bol vyplácaný A. X. tak, že táto ho už osobne nepodpisovala, avšak táto výpoveď nesvedčí o tom, že by nevedela čítať alebo písať, ale podľa potvrdenia pošty išlo o tento postup z dôvodu staroby poberateľky dôchodku. Odporca v konaní poukazoval na vyjadrenie A. X. k osvedčeniu vlastníctva navrhovateľom. Z notárskej zápisnice Nz 76598/2003, napísanej dňa 03. XX. 2003, vyplýva, že navrhovateľ P. X., nar. XX.R.. XXXX požiadal JUDr. Annu Máčajovú, notárku so sídlom vo Zvolene o osvedčenie, že splnil zákonné podmienky pre vydržanie vlastníctva k nehnuteľnosti podľa zák. č. 323/1992 Zb., a to k lesným pozemkom. Uviedol, že držbu vykonáva od začiatku 90 - tych rokov osobne, pričom mu tieto nehnuteľnosti darovala začiatkom 90 - tych rokov matka. Zároveň uviedol, že dovtedy boli v užívaní Stredoslovenských štátnych lesov Banská Bystrica. Zároveň podľa § 63 ods. a) bod 1 predložil osobitné písomné vyjadrenie dotknutej vlastníčky o tom, že nemá výhrady proti vzniku jeho vlastníckeho práva, pričom touto vlastníčkou je A. X., r. č. XXXXXX/XXX bytom I. č. XX. Z tohto vyjadrenia je zrejmé, ako bolo vyššie uvedené, že spoluvlastníčka súhlasí s úpravou vlastníckych práv a z tohto vyjadrenia je aj zrejmé, že je vlastnoručne podpísané A. X.. Sám navrhovateľ predložil osobitné vyjadrenie dotknutej vlastníčky, pričom mal vedomosť o tom, že rodičia nevedia čítať a písať. Potom jeho tvrdenia uvádzané v konaní sú spochybnené, ba priam vyvrátené dôkazmi poskytnuté odporcom o tom, že aj A. X. i napriek tomu, že prehlásila pred notármi, že nevie čítať a písať, aj pred týmito vyhláseniami od roku 1948 podpisovala kúpne zmluvy, taktiež ich podpisoval X. X.. Pokiaľ by súd dal za pravdu navrhovateľovi, že skutočne nevedeli čítať ani písať, potom by súd musel dospieť k záveru, že ani sporné nehnuteľnosti, ktoré jeho rodičia mali nadobudnúť v roku 1948 kúpnou zmluvou, nemohli riadne nadobudnúť do vlastníctva a teda navrhovateľ by nemohol byť aktívne legitimovaný v tomto spore. Argumentácia odporcu v tomto prípade bola správna. Odvolací súd na základe vyššie uvedených dôkazov sa stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, ktorý dospel k záveru, že navrhovateľ hodnoverne dostatočným spôsobom nepreukázal, že by jeho rodičia nevedeli čítať a písať alebo, že by pri podpisovaní kúpnej zmluvy dňa 20. 08. 1973 by neboli oboznámení s obsahom zmluvy a že by nemali vedomosť o tom, že o čo v zmluve ide. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že ide o podpisy jednej a tej istej osoby a odvolací súd sa stotožňuje s logickým predpokladom aj záverom, že je nepravdepodobné, že by v priebehu niekoľko desiatok rokov podpisovala za rodičov navrhovateľa jedna a tá istá osoba všetky dokumenty, keď je zrejmé, že A. X. si osobne podpisovala osobne prevzatie dôchodku do roku 1998. Ak v súvislosti s osvedčením navrhovateľ predložil písomné vyhlásenie svojej matky o tom, že nemá výhrady k vzniku jeho vlastníckeho práva, potom jeho súčasné tvrdenia sú v rozpore s tým, čo prehlásil v danej zápisnici. Záverom odvolací súd doplňuje, že okresný súd správnym spôsobom aplikoval ust. § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Treba zdôrazniť, že aj táto právna norma je výsledkom legislatívnej činnosti a jej účelom je regulovať chovanie adresátov práva. Interpretácia právnej normy má pre právnu prax zásadné funkcie. Jednou zo zásad je zabezpečenie hodnôt právnej istoty , formálnej spravodlivosti, a materiálnej spravodlivosti založenej na určitom rovnakom hodnotení, ktoré sú príznačným zmyslom samotnej existencie práva. Pre výklad právnej normy majú význam základné zásady. Jednou z ústavných zásad, teda zásad platných pre právny poriadok ako celok je okrem iného aj zákaz zneužitia vlastníckeho práva na ujmu práv druhých. V rozhodovanom prípade od roku 1973, kedy bola zmluva uzavretá, sa právni predchodcovia navrhovateľa, ani on nedomáhali z tohto vzťahu žiadneho práva, dokonca ani po roku 1990, kedy v prípade, ak boli poškodení, mohli uplatniť reštitučný nárok. Nestalo sa tak, resp. nebolo to v konaní preukázané. Bolo nepochybne preukázané, že nehnuteľnosť prešla na štát a bola riadne zapísaná do evidenčných pomôcok, nič na tom nemení ani skutočnosť, že následne chybou registrácie bolo dedičstvo prejednané. Táto skutočnosť sama o sebe nezakladá právo navrhovateľa. Odporca od roku 1973 obhospodarujúc dané lesy bol v oprávnenej domnienke, že došlo k riadnemu prevodu nehnuteľností, mal dôveru k nadobudnutým právam. Argument, v konaní odkazujúci na skutočnosť, že právni predchodcovia navrhovateľa nevedeli čítať ani písať, keď toto tvrdenie bolo spochybnené predloženými dôkazmi odporcom, nie je v súlade s výkladom práva tak, ako to má na mysli ust. § 1 Občianskeho súdneho poriadku a § 3 Občianskeho súdneho poriadku vo vzťahu k výkladovým pravidlám v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že za rodičov podpisovali zmluvy iné osoby, jednoznačne však nepreukázal, ktoré osoby to boli a skutočne, že sa tomu tak stalo. Takýto dôkaz nebol poskytnutý, preto táto skutočnosť ani nebola preukázaná. Z výpovedí vypočutých svedkov nevyplynulo, že by oni podpisovali za rodičov navrhovateľa kúpne zmluvy alebo, že by tieto zmluvy podpisovali iné osoby. O týchto skutočnostiach neposkytli žiadne priame poznatky. Odvolací súd zohľadniac výsledky obsiahleho dokazovania, všetkého čo v konaní vyšlo najavo dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je správne, zákonné a spravodlivé. O trovách konania rozhodne prvostupňový súd vrátane trov konania odvolacieho. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.