Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/230/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6706200436 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6706200436.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci exekúcie oprávneného EOS KSI Slovensko , s. r. o., so sídlom 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843 proti povinným 1/ F. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX X. č. XXX, 2/ P. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX X. č. XXX, vedenej pod sp. zn. EX 375/2006 súdnym exekútorom Mgr. Milošom Dubovcom, Exekútorský úrad Bratislava, Geologická 21, pre vymoženie pohľadávky 4 774, 60 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 16Er/36/2006 - 58 zo dňa 27. 12. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výrokoch o trovách exekúcie p o t v r d z u j e . Uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie zostáva nedotknuté. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s ust. § 104 ods. 1 veta prvá OSP, keďže povinný 1/, ako aj povinný 2/ zomrel. O trovách exekúcie okresný súd rozhodol tak, že tieto určil sumou 372, 18 eur. Súdny exekútor vo vyúčtovaní trov exekúcie uviedol, že uspokojená suma trov exekúcie predstavuje sumu 388, 70 eur. Táto suma prevyšuje sumu, v akej súd určil trovy exekúcie, preto exekučný súd osobitným výrokom rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Proti uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1 OSP) odvolanie súdny exekútor. Poukázal na rozdiel v jednotlivých sumách trov exekúcie, ktoré si uplatnil vo vyúčtovaní a tých, ktoré mu súd priznal. Uviedol, že v exekučnom konaní bola vymožená celková suma vo výške 863, 40 eur, z ktorej bola uspokojená časť vymáhaného nároku oprávneného vo výške 474, 70 eur a časť trov exekúcie vo výške 388, 70, t. j. na úhradu ešte zostáva časť trov exekúcie vo výške 482, 03 eur. Odvolaciemu súdu opätovne predložil vyúčtovanie trov exekúcie, na základe ktorého rozhodoval súd prvého stupňa a uznesenie okresného súdu navrhol zmeniť v súlade s predloženým vyúčtovaním trov exekúcie. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v medziach daných odvolaním ( § 212 ods. 1 OSP) v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 OSP a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil ako vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolaním súdneho exekútora boli napadnuté len výroky uznesenia okresného súdu týkajúce sa trov exekúcie, odvolací súd preto rozhodoval len o týchto výrokoch uznesenia. Výrok, ktorým bola exekúcia zastavená odvolaním napadnutý nebol a sa stal právoplatným ( § 206 ods. 3 OSP) Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6, 64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. V ust. § 15 ods. 1 vyhlášky je obsiahnutý taxatívny výpočet úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných paušálnou sumou. Podľa § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Samotná vyhláška v § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 200 ods. 1 Exekučného poriadku vyžaduje, aby bola odmena určená účelne, a to podľa počtu hodín vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Použitie pojmu „účelný“ v texte citovaných právnych prepisov potom odôvodňuje jednak sčítavanie času skutočne potrebného na vykonanie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a jednak odôvodňuje aj výklad, ktorý prijal v napadnutom uznesení okresný súd. V ustanovení § 14 ods. 1 vyhlášky sú v písm. a) a písm. b) zakotvené dva postupy pre určenie odmeny súdneho exekútora. Logickým výkladom citovaného ustanovenia je možné dospieť k tomu, že medzi týmito dvoma postupmi je rozdiel vyžadujúci ich oddelenú úpravu v písm. a) a v písm. b). Rozdiel spočíva v tom, že podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky je odmena stanovená za účelne vynaložený čas na exekúciu bez ohľadu na počet jednotlivých úkonov a podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky je odmena stanovená paušálne za jednotlivý úkon. Uvedená vyhláška ukladá exekútorovi vyhotoviť časovú a nie hodinovú špecifikáciu úkonov. Za účelne vynaložené hodiny sa pokladajú potom tie, ktoré exekútor skutočne a účelne vynaložil, a ktoré boli nevyhnutné na to, aby získal poznatky potrebné pre výkon exekúcie a jej realizáciu. Počet účelne vynaložených hodín, ktoré exekútor potreboval na uskutočnenie exekúcie, predstavuje potom súčet časov a nie hodín. V prejednávanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť týchto dôvodov. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, na základe akých ustanovení zákona (vyhlášky) rozhodoval a akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil. Rozhodnutie o priznaní trov exekúcie ( resp. ich určení) v nižšej sume, než akú požadoval súdny exekútor, náležite vysvetlil a odôvodnil, prečo nepriznal trovy exekúcie tak, ako ich vyčíslil súdny exekútor. Súd prvého stupňa svojím rozhodnutím súdnemu exekútorovi priznal trovy, ktoré mal z exekučného spisu preukázané a ktoré považoval za účelné, primerané a vynaložené v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Odvolací súd nezistil žiadne procesné pochybenie, či nesprávne právne posúdenie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súdny exekútor v podanom odvolaní neuviedol, v čom považuje rozhodnutie súdu za nesprávne a prečo má postup súdu pri určení trov za nesprávny. Pokiaľ súdny exekútor len poukázal na pôvodne uplatňované a vyčíslené trovy exekúcie na jednej strane a na súdom priznanú sumu na strane druhej, takúto odvolaciu námietku nepovažoval odvolací súd za dôvodnú a odôvodnenú. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že súdny exekútor opätovne odvolaciemu súdu predložil vyúčtovanie trov exekúcie, ktorým sa už zaoberal a na základe ktorého rozhodol súd prvého stupňa. Pokiaľ mal súd prvého stupňa preukázané, že trovy exekúcie v určenej výške súdny exekútor už v priebehu konania vymohol ( pričom túto skutočnosť zhodne uviedol i sám súdny exekútor v podanom odvolaní), rozhodol správne, keď osobitným výrokom rozhodol, že trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva. V danom prípade nie je dôvodné rozhodnúť o náhrade trov exekúcie, nakoľko tieto už boli priebežne v exekučnom konaní vymožené a sú tak v dispozičnej sfére súdneho exekútora. S poukazom na uvedený dôvod odvolací súd sa s uznesením okresného súdu vo výrokoch o trovách exekúcie stotožnil a podľa ust. § 219 ods 1, 2 OSP uznesenie ako vecne správne potvrdil. O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.