Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/265/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6706202432 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6706202432.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci žalobcov 1. M. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, K., 2. W. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX, 3. Q. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXXX/XX, 4. P. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. X, D., 5. Z. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, 6. A. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, 7. Q. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. S. XXXX, 8. T. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, 9. P. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX, 10. A. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, F. S., 11. K. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, F. S., 12. V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. C. XX, 13. B. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, žalobcovia 1. až 13. zastúpení JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou, Advokátska kancelária, so sídlom Železničná 5, Poltár, 14. Q. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX, 15. Q. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, K., 16. Z. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. ul., K., 17. V. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, 18. J. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, E., 19. Q. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX, 20. V. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. X, 21. A. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. B. XXX, XX. J. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. J.. č. XX/XX/XX, R., 23. V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. R. M. XXXX/XX, D. a 24. F. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, F. S., 25. F. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, C., 26. V.. P. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. A. XX, A. A. - B., 27. V. S. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, K., 28. V. S., trvale bytom X.V. XXX/XX, B., 30. P. K., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX, S., 31. V. W., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. B. XXXX/XX, A. A., 32. M. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X.. XXX/X, M., 34. R. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XX, 35. W. S., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX, 36. T. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XX, 37. V. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XX, H., H., 38. D. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XX, H., 39. M. C., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XX, H., H., 40. Q.. P. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Dr. Q. X/XX, D. nad S., 41. C. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XX 42. S. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. B. 20XX/XX, D., 43. W. Q., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. K. XXX/XX, D., 44. Q. Q., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Ul. XX. V. č. XX, D., 46. V. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. č. XXX, 47. P. F., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, A. A., 48. M. V., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, A. A., žalobcovia 14. až 28., 30. až 44., 46. až 48. zastúpení splnomocneným zástupcom žalobcom v 2. rade W. S., bytom R. XX proti žalovaným 1. P. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, M. C., 2. J.. J. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. B. XXXX/XX, T. B., 3. Q. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. X/XXX, T. B., 4. H. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. X/XXX, T. B., zastúpený žalovaným 2., 5. V. S., nar. XX. XX. XXXX, M. X, K., zastúpená žalovaným 2., 6. Z. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. B. XX, okres T. B., všetci zastúpení žalovaným 2. J.. J. S., 7. Q. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/XX, R., 8. W. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX, A. A., 9. F. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXXX/X, T. II., A., 10. P. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX, Q., okres X., 11. Z. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. X, A., 12. P. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, E., 13. F. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, 14. C. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, 15. V. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX, 16. Q. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX/X, K., 17. Q. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX/X, K., 19. Z. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, 20. J. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX, 21. Q. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, 22. A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. II./XX, R., žalovaní 7. až 22. zastúpení Mgr. Viktóriou Hellenbart, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom M. Rázusa 32, Lučenec, 23. V. F., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. W. XX, okres T. B., 24. Z. Q., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. B. XXXX/X, T. B., 26. F. X., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. X, A., 27. M. M., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. X, K., 28. J.. P.. V. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXX/XX B., 29. K. C., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. str. XX, G., B. republika N., 30. V. R., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XX, B., 31. V. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, D., 32. V. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, D., 33. W. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XXXX/ XXX, R., 34. V.. R. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, K., o určenie, že parcela registra „E" evidovaná na mape určeného operátu č. XXXX o výmere 55.480 m2 - orná pôda zapísaná u Správy katastra F. na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie R. patrí do dedičstva po Q. S., ktorý zomrel XX. XX. XXXX, o odvolaní žalobcov v 1. až 48. rade proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 11C/13/2006-675 zo 17. 03. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd (v poradí druhým) rozsudkom žalobu o určenie, že parcela registra „E" č. XXXX - orná pôda o výmere 55480 m2 zapísaná na LV č. XXXX u Správy katastra F. pre obec a katastrálne územie R. patrí v podiele 1/1 do dedičstva po nebohom Q. S., ktorý zomrel XX. XX. XXXX, zamietol z dôvodu, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že vlastník pozemnoknižnej parcely č. XXXX z pozemnoknižnej vložky č. XXX pre kat. úz. V. je právny predchodca žalobcov. Právny predchodca žalobcov mal nadobudnúť pozemnoknižnú parcelu č. XXXX na základe kúpnej zmluvy uzavretej 24. 04. 1898 s predávajúcim W. K., o uzavretí ktorej sa v pozemnoknižnej vložke č. XXX kat. úz. V. vykonal zápis na základe uznesenia č. 3692 dňa 18. 06. 1898. Za účelom identifikácie predávajúceho a kupujúceho pátral súd po uznesení č. 3692 z 18. 06. 1898 a po potomkoch predávajúceho W. K., v oboch prípadoch bezúspešne. Priamy svedok uzavretia kúpnej zmluvy už nežije. V konaní vypočutí svedkovia navrhnutí účastníkmi sa vedeli vyjadriť iba k tomu, kto v akom období parcelu XXXX užíval. Svedkovia pri výsluchu, účastníci aj svedkovia pri ohliadke identifikovali nehnuteľnosti v prírode, označili ich ako pozemok na „A." alebo „A.", na ktorom pásli ovce právni predchodcovia žalobcov. Po prevzatí nehnuteľnosti organizáciou lesného hospodárstva pasenie oviec ustalo a pozemok bol Lesmi Slovenskej republiky, š. p., Odštepný závod Kriváň zalesnený. Lesy SR, š. p., Odštepný závod Kriváň užívali parcely ležiace v polohe ako súčasná parcela EKN XXXX parcelnými číslami XXXX/a/XX, XXXX/a/XX a XXXX/a/XX. Po zápise Registra obnovenej evidencie parciel do katastra nehnuteľností je parcela EKN XXXX v užívaní urbariátu Látky. Žalovaní v 1. až 17. rade (a žalovaná v 34. rade - poznámka odvolacieho súdu) nadobudli nehnuteľnosti dedením po poručiteľovi nebohom Q. S., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX na základe Osvedčenia o dedičstve vydaného notárkou JUDr. Janou Rovnou pod sp. zn. D 595/96 zo dňa 03. 10. 1997 a v následných dedičských konaniach po zomrelých účastníkoch (dedičoch) konania D 595/96. Notárka JUDr. Jana Rovná vypočutá v konaní ako svedkyňa ozrejmila, že pôvodne žiadali dedičia nebohého Q. S. zomrelého XX. XX. XXXX radiť do súpisu aktív dedičstva iba parcely z troch pozemnoknižných vložiek. Keď prišli na prejednanie dedičstva 13. 06. 1996, oznámili notárke, že poručiteľ prichádza ako vlastník aj k iným nehnuteľnostiam vedeným v pozemnoknižných vložkách katastrálneho územia V.. Notárke predložili zoznam pozemnoknižných vložiek so zápisom vlastníka Q. S., notárka z katastra nehnuteľností vyžiadala podklady k prejednaniu dedičstva a na ďalšom pojednávaní dňa 03. 10. 1997 za osobnej prítomnosti 11-tich dedičov sa majetok z jednotlivých pozemnoknižných vložiek stotožňoval, zisťovalo sa, či majetok patrí poručiteľovi alebo nie. Na základe vyhlásenia dedičov konkrétny majetok notárka pojala do osvedčenia o dedičstve. U niektorých pozemnoknižných vložiek dospeli dedičia k názoru, že vlastník označený ako Q. S. nie je ich právny predchodca, ale jeho menovec. V čase prejednania dedičstva si nevšimla, že nadobúdateľ parcely XXXX v pozemnoknižnej vložke č. XXX kat. úz. V. by mal byť v čase kúpy maloletý. Ani tieto nové skutkové zistenia podľa názoru okresného súdu nepreukázali, že Q. S. zapísaný ako vlastník nehnuteľností v pozemnoknižnej vložke č. XXX, ktorý kúpil nehnuteľnosť od W. K. je práve právny predchodca žalobcov. Z dokazovania vyplynulo, že v rozhodnom období žilo v R. viac Q. S.. Skutočnosť, že v pozemnoknižnej vložke zapísaný Q. S. nemal prímenie „W.", ktoré slúžilo na identifikáciu právneho predchodcu žalovaných, automaticky neznamená, že táto nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom predkovi žalobcov. Zo zápisu o kúpe nevyplýva vek ani rodinný stav Q. S., na základe údajov z pozemnoknižnej vložky nie je možné ho identifikovať. Rozhodnutie o trovách konania vyhradil podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok okresného súdu napadli odvolaním žalobcovia v 1. až 48. rade. JUDr. Bronislava Garajová, právna zástupkyňa žalobcov v 1. až 13. rade v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zo svedeckých výpovedí svedkov Z. S., W. B., P. M., V. V., Q. B., Q.. P. A., V. K. a M. K., ktorí sa vyjadrovali k tomu, ktorá rodina pásavala dobytok na spornom pozemku, mal okresný súd vyvodiť skutkový záver, že parcela EKN XXXX bola vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov. O vlastníctve predka žalobcov svedčil aj listinný dôkaz, a to vyhlásenie posledného predsedu urbáru Q. S., podľa ktorého mali bratia Q. a Q. S. svoje vlastné pozemky na vrchu A. a to Q. naľavo od hrotu a Q. napravo od hrotu. Aj tento listinný dôkaz preukazoval vlastníctvo právneho predchodcu žalobcov. Súd mal z úradnej povinnosti skúmať podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Vydržanie je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Sporný pozemok je nepochybne spôsobilým predmetom vydržania. Právny predchodca žalobcov a jeho potomkovia ho užívali nepretržite až do odovzdania nehnuteľností socialistickej organizácii v 60. rokoch a o dobromyseľnej a nerušenej držbe svedčia svedecké výpovede a listinné dôkazy. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že Q. S. W. na A. nikdy dobytok ani ovce nepásli a do dedičstva po právnom predchodcovi žalovaných bola nehnuteľnosť zaradená len na základe tvrdenia dedičov a pre omyl notárky. Aj súčasný užívateľ nehnuteľnosti Pozemkové spoločenstvo v R. považuje parcelu EKN XXXX za vlastníctvo žalobcov. Splnomocnený zástupca žalobcov v 14. až 48. rade odôvodnil odvolanie ustanovením § 205 ods. 2 písm. e/ O. s. p. s tvrdením, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, nakoľko ich žalobcovia bez svojej viny nemohli označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Až po vyhlásení rozsudku sa žalobcom podarilo získať z Geodetického a kartografického úradu Bratislava mapu z roku 1850, na ktorej je pozemok žalobcov vedený pod parcelným č. XXXX. Žalobcovia získali aj pôvodný zoznam vlastníkov celého katastrálneho územia R.. V zozname vlastníkov je vedený ako vlastník parcely č. XXXX Q. K., ktorý je starým otcom Q.. Q. K.. Identifikáciou parcely je možné stotožniť parcelu č. XXXX s parcelou vedenou v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako parcela registra „E" č. XXXX. W. K. bol prastarým otcom Q.. Q. K.. Všetci žalobcovia navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu zo 17. 03. 2011 tak, že žalobe vyhovie alebo aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili len žalovaní v 7. až 22. rade. Žalobcovia dôkazné bremeno o tvrdení, že ich právny predchodca nadobudol vlastnícke právo k pozemnoknižnej parcele č. XXXX zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre katastrálne územie a obec R. (správne V. - poznámka odvolacieho súdu) dôkazné bremeno neuniesli. Svedok, ktorého žalobcovia označili ako právneho nástupcu predávajúceho W. K. nepotvrdil, že pozemok bol predaný právnemu predchodcovi žalobcov. Prvé dedičské konanie vo vzťahu k pozemnoknižnej parcele XXXX bolo vedené u notárky JUDr. Jany Rovnej po poručiteľovi Q. S., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX. Neexistencia poznámky v Pozemkovej knihe, že Q. S. bol v čase zápisu vlastníctva do pozemnoknižnej vložky maloletý, nie je dôkazom o tom, že sa tento zápis týka právneho predchodcu žalobcov. Poznámka sa mohla zabudnúť zapísať alebo sa zápis týka otca poručiteľa Q. S., zomrelého XX. XX. XXXX, ktorý sa tiež volal Q. S. a narodil sa v roku XXXX. Závažnejšou je tá skutočnosť, že žalovaní u notárky tvrdili vlastnícke právo ich právneho predchodcu a žalobcovia ani ich právni predchodcovia sa k tejto parcele nehlásili ani v dedičskom konaní po poručiteľovi Q. S., zomrelom XX. XX. XXXX vedenom pod sp. zn. D 140/6/1924 zapísaného do Pozemkovej knihy dňa 09. 03. 1925 do zápisníc č. 700, 940, 850 a 413, nie však do zápisnice č. 817 a nehlásili sa k tejto parcele ani v dedičskom konaní po poručiteľovi Q. S., ktorý zomrel XX. XX. XXXX (správne XX. XX. XXXX - poznámka odvolacieho súdu), po ktorom bolo na Okresnom súde Lučenec prejednané dedičstvo pod sp. zn. D 305/87 a D 834/96. Prvý krát sa žalobcovia zaujímali o túto nehnuteľnosť až v roku 2005. Toto správanie sa žalobcov značne oslabuje argumentáciu žalobcov, že sa k spornej parcele správali ako vlastníci. Žalobcovia a žalovaní sú vzdialenými príbuznými. Žalovaní sa z lokality, kde sa nachádza sporný pozemok, odsťahovali v roku 1929 a prenechali ho do užívania svojim príbuzným. Výpovede svedkov navrhnutých žalobcami, ktorí vypovedali o tom, že v 50. a 60. rokoch až do odovzdania parcely XXXX do užívania socialistickej organizácii pásavali dobytok právni predchodcovia žalobcov, nie je dôkazom o tom, že tento pozemok aj vlastnícky patril právnemu predchodcovi žalobcov. Žalobcom ani súdu sa nepodarilo zadovážiť dôkaz o tom, že práve žalobcovia odovzdali parcelu do užívania socialistickej organizácie. Námietka žalobcov, že súd mal ex offo skúmať nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, nie je dôvodná. Súd je viazaný žalobným návrhom. Žalobcovia sa domáhali v konaní určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po ich predkovi Q. S., ktorý zomrel XX. XX. XXXX, titulom kúpnej zmluvy a zápisu v Pozemkovej knihe vo vložke č. XXX. Ak by malo byť titulom nadobudnutia vlastníckeho práva poručiteľom Q. S. nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, 32-ročná vydržacia doba podľa Obyčajového práva platného na území Slovenska až do 31. 12. 1950 by uplynula najskôr v roku 1930 a poručiteľ Q. S. zomrel v roku XXXX. Q. S., zomrelý v roku XXXX, nemohol vlastnícke právo k parcele XXXX nadobudnúť vydržaním. Súd správne žalobu o určenie vlastníckeho práva zamietol. Pojednávania dňa 17. 03. 2011, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobcov v 1. až 13. rade JUDr. Bronislava Garajová aj splnomocnený zástupca žalobcov 14. až 48. rade, žalobcovia 1., 2. a 40. rade, žalovaní v 2., 19. a 21. rade a právna zástupkyňa žalovaných v 7. a 22. rade. Pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania poučil prvostupňový súd prítomných účastníkov podľa § 120 ods. 4 O. s. p. o povinnosti účastníkov predkladať dôkazy a označiť skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Právna zástupkyňa žalobcov v 1. až 13. rade, ani splnomocnený zástupca žalobcov v 14. až 48. rade (žalobca v 2. rade) žiadne návrhy na dokazovanie nepredniesli. Svoje dovtedajšie tvrdenia a návrhy iba zhrnuli, vyjadrili sa k dokazovaniu a právnej stránke veci. Rovnaký prejav po poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p. predniesla aj právna zástupkyňa žalovaných v 7. až 22. rade. Právna zástupkyňa žalobcov 1. až 13. v odvolaní proti rozsudku okresného súdu netvrdí existenciu nového dôkazu, ktorý nemohli žalobcovia získať bez svojej viny do rozhodnutia vo veci samej, hoci zastupuje aj žalobcu v 2. rade. Existenciu nového dôkazu, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa v súvislosti s odvolacou námietkou podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O. s. p. tvrdí len žalobca v 2. rade v pozícii splnomocneného zástupcu žalobcov 14. až 48., nie ako účastník konania žalobca v 2. rade vo svojom odvolaní, ktoré za neho podala advokátka JUDr. Bronislava Garajová. V odvolaní žalobcov 14. až 48. ich splnomocnený zástupca nerozviedol, z akého dôvodu žalobcovia v 14. až 48. rade nemohli získať predkladaný dôkaz bez svojej viny pred rozhodnutím prvostupňového súdu, ani neuviedol, kedy žalobcovia 14. až 48. tento dôkaz získali. Z mapy zobrazujúcej časť chotára v katastrálnom území V., ani z časti listín, v ktorých splnomocnený zástupca žalobcov 14. až 48. poukazuje na zápis vlastníka Q. K. k parcele XXXX nevyplýva žiadna väzba k súdenej veci, keď predmetom konania je určenie, že do dedičstva po poručiteľovi Q. S. patrí parcela označovaná v Pozemkovej knihe parcelným číslom XXXX a rovnakým parcelným číslom aj v registri „E" a predávajúci uvedený v pozemnoknižnej vložke č. XXX sa volal Q. K. a W. K. a nie Q. K.. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom podľa § 205a ods. 1 O. s. p. len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z obsahu odvolania žalobcov 14. až 28. nie je možné konštatovať naplnenie žiadneho z dôvodov vymedzených v § 205a ods. 1 O. s. p. a preto odvolací súd na dôkaz predkladaný splnomocneným zástupcom žalobcov 14. až 48. neprihliadol a konštatuje, že nimi uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O. s. p. nebol uplatnený dôvodne. Žalobcovia v 1. až 13. rade v odvolaní vytýkali okresnému súdu nesprávne skutkové zistenia vyvodené z vykonaných dôkazov a nesprávne právne závery. Po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. dospel odvolací súd k názoru, že ani táto odvolacia námietka nebola uplatnená dôvodne a rozsudok okresného súdu je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. v celom rozsahu potvrdil. Odvolací súd už v uznesení zo 17. 06. 2008 sp. zn. 17Co/284/2007 podrobne vysvetlil, ktoré sporné otázky musí pre správne rozhodnutie vo veci okresný súd skúmať a nielen súdu, ale aj účastníkom dal návod, akým spôsobom je možné zistiť totožnosť vlastníka Q. S. zapísaného v pozemnoknižnej vložke č. XXX. Po zrušení skoršieho rozsudku okresného súdu aj z dôvodov, že účastníkmi konania o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi nebohom Q. S. ktorý zomrel XX. XX. XXXX sa okruh účastníkov konania upravil tak, že do konania na strane žalobcov vstúpili právni nástupcovi nebohého Q. S., zomrelého XX. XX. XXXX, na strane žalobcov a tí, ktorí nemali záujem vystupovať v konaní ako žalobcovia, sa stali účastníkmi konania na strane žalovanej na základe návrhu žalobcov. V priebehu konania viacerí účastníci zomreli. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku by sa právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania stali účastníkmi konania zo zákona, bez rozhodnutia súdu o pripustení ich vstupu do konania. Skutočnosť, že okresný súd nadbytočne uznesením pripúšťal vstup právnych nástupcov po nebohých účastníkoch konania, nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V záhlaví rozhodnutia sú žalobcovia i žalovaní označovaní poradovými číslami. Pokiaľ v záhlaví nenasledujú poradové čísla označenia účastníkov konania za sebou (na strane žalobcov chýba poradové číslo 29, 33, 45 a na strane žalovaných poradové číslo 18 a 25) je tomu tak z dôvodu, že účastníci vystupujúci pôvodne pod týmito poradovými číslami zomreli a ich právni nástupcovia sú označení v záhlaví rozhodnutia pod novými poradovými číslami. Pre lepšiu zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolací súd ponechal označenie účastníkov v záhlaví v súlade s rozsudkom okresného súdu. Za účelom zistenia, či nehnuteľnosť zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XXX kat. úz. V. ako parc. č. XXXX v prospech Q. S. patrí do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov mal okresný súd zisťovať, či iná vetva právnych nástupcov po nebohom Q. S., zomrelom XX. XX. XXXX sa v dedičských konaniach po deťoch Q. S., zomrelého XX. XX. XXXX domáhala prejednania dedičstva z pozemnoknižnej vložky č. XXX, či sa k tomuto majetku hlásili, dopytom na kataster nehnuteľností mal prvostupňový súd zistiť užívacie vzťahy k tejto parcele do najvzdialenejšej minulosti za účelom zistenia, kto vniesol parcelu XXXX do užívania socialistickej organizácie, pretože z týchto dôkazov by bolo možné vyvodiť skutkový záver, ktorej rodine S. nehnuteľnosť XXXX patrila. Právna zástupkyňa žalobcov aj súd pátrali po dokumentoch uvádzaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX, na základe ktorých sa nehnuteľnosť z pôvodného vlastníka Q. K. prevádzala na W. K. a následne na Q. S.. Zisťovali právnych nástupcov predávajúceho W. K.. Uznesenie Č.d. 3692 z 18. 06. 1898, na základe ktorého bolo do pozemnoknižnej vložky č. XXX zapísané vlastnícke právo Q. S. k parcele č. XXXX sa nepodarilo získať zo žiadneho osloveného archívu, ani z katastra nehnuteľností. V archívnych dokumentoch sa nenašlo ani rozhodnutie D/140/6/924 o prejednaní dedičstva po Q. S. vedenom ako vlastníkovi parciel v pozemnoknižných vložkách č. XXX pod A o ktorom žalobcovia tvrdia, že ide práve o poručiteľa Q. S., zomrelého XX. XX. XXXX, z ktorého by bolo možné zistiť, či sa domáhali dedičia po tomto poručiteľovi prejednania dedičstva aj k parcele č. XXXX z pozemniknižnej vložky č. XXX, prípadne, aké iné nehnuteľnosti z Pozemkovej knihy boli po Q. S., zomrelom XX. XX. XXXX prejednané, aby bolo možné identifikovať tohto poručiteľa na základe jeho označenia v ostatných vložkách. Obec R. súdu nevedela oznámiť, kto bol W. K., ani kto sú jeho potomkovia. Žalobcovia tvrdili (č. l. 376 spisu) bez bližšieho odôvodnenia, že právnymi nástupcami W. K., predávajúceho parcely č. XXXX z pozemnoknižnej vložky č. XXX sú Q.. Q. K., nar. XX. XX. XXXX z H. a Q. M., nar. XX. XX. XXXX z H.. Prvostupňový súd vypočul ako svedka Q.. Q. K. na pojednávaní dňa 17. 03. 2011. Q.. Q. K. uviedol, že jeho otcom bol V. K., nar. XX. XX. XXXX a jeho starý otec Q. K. zomrel v roku XXXX ako 65-ročný. Na vzdialenejších predkov si nespomínal. Nevedel identifikovať osoby označené v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako Q. K. a W. K.. Týmto žalobcami navrhnutým dôkazom nebolo preukázané, že Q.. Q. K. je potomkom predávajúceho z Pozemkovej knihy W. K., výpoveď tohto svedka nemal žiadnu výpovednú hodnotu a k ozrejmeniu sporných skutočností neprispel. Ani správa Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný závod Kriváň (č. l. 458) nevyjasnila osobu pôvodného vlastníka parcely EKN XXXX. Lesná organizácia tvrdila, že na mieste, kde sa nachádza teraz parcela EKN XXXX sa pred zápisom Roep-u evidovali parcely XXXX/a/XX, XXXX/a/ XX a XXXX/a/XX ako bývalé pastviny, ktoré na základe rozhodnutia Okresného národného výboru v Lučenci v období od 1965 do roku 1975 zalesnili a po zapísaní Registra obnovenej evidencie parciel do katastra nehnuteľností odovzdali tieto lesné pozemky do užívania urbáru R.. O tom, na základe akého právneho titulu vstúpili Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, OZ Kriváň do užívania parcely XXXX/a/ XX, XXXX/a/XX a XXXX/a/XX v správe nie je zmienka a na základe doloženej mapy na č. l. XXX až 461 nie je možné ani identifikovať, či ide o parcely totožné s parcelou EKN XXXX. Ani tento dôkaz nepotvrdil tvrdenia žalobcov, že práve ich právny predchodca vniesol do užívania socialistickej organizácie parcelu PKN XXXX. Výsluch notárky JUDr. Jany Rovnej, ktorá ako súdna komisárka prejednávala dedičstvo po nebohom Q. S., zomrelom XX. XX. XXXX, v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. D 595/96 iba objasnil spôsobom prejednávania dedičstva v konaní D 595/96 a podal vysvetlenie na odvolacím súdom nastolené otázky v uznesení 17Co/284/07, z akého dôvodu bola dodatočne k návrhu na prejednanie novoobjaveného majetku priradená aj pozemnoknižná vložka č. XXX, kto vykonal rukou napísaný zápis, že nehnuteľnosť z pozemnoknižnej vložky č. XXX patrí do dedičstva po nebohom Q. S., zomrelom XX. XX. XXXX a z akého dôvodu sa pozemnoknižné vložky č. XXX, XXX a XXXX z prejednávania dedičstva v konaní D 595/96 vyradili, ale zostala nezodpovedaná otázka, kto a na základe akých indícii dospel k záveru, že Q. S. zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. XXX je právnym predchodcom Q. S., zomrelého XX. XX. XXXX a nejde o právneho predchodcu žalobcov. Nosným dôvodom, pre ktorý prvostupňový súd zamietol žalobu o určenie, že do dedičstva po ich právnom predchodcovi patrí parcela EKN XXXX v kat. úz. R. bol právny záver, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia o vlastníctve parcely EKN XXXX. Účastník podávajúci návrh na začatie konania v návrhu v súlade s § 79 uvádza rozhodujúce skutočnosti (tvrdenia), od ktorých svoj nárok odvodzuje. Dôkazná povinnosť účastníka predložiť na svoje tvrdenia dôkazy je zakotvená nielen v § 79 ods. 1 O. s. p., ale osobitne aj v § 120 ods. 1 O. s. p., ktorý ukladá účastníkovi povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi, ktorý z existencie tvrdenej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky. Zmyslom dôkazného bremena je aj umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v tých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, teda, keď výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by tvrdená skutočnosť účastníkom nebola pravdivá. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. So záverom okresného súdu, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, že Q. S. zapísaný ako vlastník pozemnoknižnej parcely XXXX v pozemnoknižnej vložke č. XXX kat. úz. V. je ich právny predchodca, odvolací súd súhlasí. Už v uznesení 17Co/284/2007 zo 17. 06. 2008 Krajský súd v Banskej Bystrici poukázal na to, že právny predchodca žalobcov Q. S., ktorý zomrel XX. XX. XXXX sa v Pozemkovej knihe označoval prídomkom „horný", čo je zrejmé z pozemnoknižnej vložky č. XXX kat. úz. V. pod B3. Rovnakým prídomkom bol Q. S., po ktorom bolo prejednané dedičstvo v konaní D 140/6/924 označený aj v pozemnoknižnej vložke č. XXX pod B3. Naproti tomu v pozemnoknižnej vložke č. XXX kat. úz. V. je poručiteľ Q. S., po ktorom bolo dedičstvo prejednané pod sp. zn. Okresného súdu Lučenec D 140/6/924 bol označený iba ako Q. S.. Aj v tomto prípade dedičia v konaní D 834/94 Okresného súdu Lučenec tvrdili, že ide o toho istého Q. S., ktorý sa v iných pozemnoknižných vložkách označuje ako Q. S. „horný". Na žiadosť dedičov v konaní D 834/96 Okresného súdu Lučenec bol do aktív dedičstva na návrh dedičov Q. S., ktorý zomrel XX. XX. XXXX (podľa tvrdenia žalobcov syn pôvodného pozemnoknižného vlastníka Q. S. z pozemnoknižnej vložky č. XXX) zaradený aj podiel vo vložke č. XXXX pod B54 v prospech vlastníka označeného ako S. Q. „mladý", hoci zo zápisu pod B54 vložky XXXX nevyplýva žiadny súvis s konaním D 140/6/924, ktoré malo byť konaním o prejednaní dedičstva po nebohom Q. S., zomrelom XX. XX. XXXX. Z týchto skutočností odvolací súd vyvodil záver, že sami žalobcovia nemajú jasno v tom, akým spôsobom sa ich právny predchodca označoval v Pozemkovej knihe. Za nepriamy dôkaz o tom, že Q. S. z pozemnoknižnej vložky č. XXX nemusí byť právnym predchodcom žalobcov, je možné považovať všetky dedičské konania po priamych potomkoch Q. S., zomrelého XX. XX. XXXX, v ktorých sa dedičia nikdy nedomáhali zaradenia parcely XXXX z vložky XXX do dedičstva po právnych predchodcoch. Spochybnením vlastníctva poručiteľa Q. S., zomrelého XX. XX. XXXX k parcele XXXX vo vložke XXX je aj vyhlásenie žalobcu v 2. rade W. S. na pojednávaní dňa 17. 06. 2008 pred Krajským súdom v Banskej Bystrici, že Q. S., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX ešte za svojho života daroval parcelu XXXX z pozemnoknižnej vložky XXX svojmu synovi Q. S., narodeným XX. XX. XXXX, zomrelý XX. XX. XXXX, po ktorom bolo prejednané dedičstvo pod D 834/96 na Okresnom súde Lučenec. Napriek tomuto tvrdeniu sa dedičia po Q. S., zomrelom XX. XX. XXXX nedomáhali prejednania dedičstva vyplývajúceho aj z vložky XXX, i keď dedičské konanie prebehlo v troch fázach ako základné konanie a dve konania na základe návrhu o prejednaní novoobjaveného majetku. Žalobcovia iba tvrdili, že ich právny predchodca bol vlastníkom parcely XXXX z vložky č. XXX kat. úz. V., ale žiadnymi dôkazmi toto svoje tvrdenie nepreukázali. Už v prvom svojom rozhodnutí odvolací súd vyslovil záver, že neurčité vyjadrenia svedkov o tom, ktorá rodina S., v akej oblasti katastrálneho územia V. alebo R. užívali určité nehnuteľnosti, nie sú postačujúce pre spoľahlivé zistenie, kto je Q. S., vlastník zapísaný vo vložke č. XXX. Tvrdenie žalobcov v odvolaní, že vlastníctvo ich právneho predchodcu preukázali listinným dôkazom, nie je pravdivé. Vyhlásenie predsedu pozemkového spoločenstva o skutočnostiach, o ktorých je sám presvedčený, nie je listinným dôkazom o vlastníckom práve. Neobstojí ani tvrdenie žalobcov v odvolaní proti rozsudku okresného súdu, že do dedičstva po právnom predchodcovi žalovaných bola parcela XXXX z PK vložky XXX zaradená len z dôvodu omylu notárky, ktorá si nevšimla, že právny predchodca žalovaných Q. S., ktorý zomrel XX. XX. XXXX nemohol v roku 1898 kupovať nehnuteľnosti z dôvodu, že bol maloletý. Aktíva dedičstva v dedičskom konaní spisuje notár na základe vyhlásenia dedičov o poručiteľovom majetku (§ 175d ods. 1 O. s. p.). Za správnosť súpisu majetku notár nezodpovedá. Zaradenie určitého majetku do aktív dedičstva a jeho prejednanie v dedičskom konaní ani nie je dôkazom o vlastníckom práve poručiteľa k prejednanému dedičstvu. Žalobcovia 1. až 13. bezdôvodne prvostupňovému súdu v odvolaní vytýkajú, že ex offo neskúmal nadobudnutie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti vydržaním. Z odvolania ani nie je zrejmé, kto podľa žalobcov 1. až 13. mal vydržať vlastnícke právo k parcele EKN XXXX, či ešte poručiteľ Q. S., zomrelý XX. XX. XXXX alebo jeho potomkovia. Okresný súd nemal dôvod skúmať podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním u Q. S., ktorý je v pozemnoknižnej vložke pod B3 zapísaný ako vlastník, keď titulom nadobudnutia vlastníckeho práva podľa zápisu v tejto pozemnoknižnej vložke je kúpna zmluva uzavretá s W. K. 24. 04. 1898 a nebol dôvod skúmať ani nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním u niektorého z potomkov Q. S. zomrelého XX. XX. XXXX, keď žiaden zo žalobcov netvrdil, že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti, všetci zhodne žiadali určiť, že nehnuteľnosť parcela XXXX v súčasnosti zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. a obec R. patrí do dedičstva po nebohom Q. S. zomrelom XX. XX. XXXX. I napriek tomu, že v sporovom konaní majú účastníci dôkaznú povinnosť, môže súd za účelom správneho rozhodnutia vo veci výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako účastníci navrhujú (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Aj v týchto prípadoch ale zodpovednosť za výsledok konania spočíva na účastníkovi. Žalobcovia skutočnosť významnú podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci (vlastnícke právo ich právneho predchodcu k pozemnoknižnej parcele XXXX z pozemnoknižnej vložky č. XXX) dôkazmi ponúknutými súdu nepreukázali. Táto skutočnosť nebola preukázaná ani dôkazmi navrhovanými protistranou a vykonanými súdom prvého stupňa z vlastnej iniciatívy. Výsledky prevedeného dokazovania v konaní neumožňujú prijať záver koho tvrdenie o vlastníctve parcely XXXX (žalobcov alebo žalovaných) je pravdivé. Za tohto skutkového stavu prijal okresný súd správny právny záver, že žalobcovia o svojich tvrdeniach neuniesli dôkazné bremeno a skutočnosti tvrdené v návrhu, že parcela XXXX z pozemnoknižnej vložky č. XXX bola vlastníctvom ich právneho predchodcu, nepreukázali. Nepreukázanie tvrdených skutočností z návrhu, od ktorých sa návrh odvodzoval, správne viedol okresný súd k zamietnutiu žaloby. Odvolací súd vychádzajúc z rovnakých skutkových a právnych záverov ako súd prvého stupňa jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania v súlade s § 224 ods. 4 O. s. p. rozhodne súd prvého stupňa. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.