Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/14/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707202979 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6707202979.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky A.. D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., O. č.XXXX/X, t.č. bytom G., P. č.XXX, zastúpenej JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom so sídlom vo Y., E.. S. č. XX/XX, proti odporcovi U.. K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., O. č.XXXX/X, t.č. bytom S., X. č.XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému A. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y. na čas po rozvode manželstva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 9C/43/2007-487, zo dňa 24.11.2009, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporcu prispievať na výživu maloletého A. I. z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 15Co/56/2010-570, zo dňa 17.03.2010 potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o povinnosti odporcu prispievať na výživu maloletého A. a zároveň rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku odporcu s maloletým A. zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Na dovolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.03.2010, sp. zn. 15Co/56/2010 Najvyšší súd SR uznesením č.k. 1Cdo/138/2010, zo dňa 30.11.2011 zrušil rozsudok krajského súdu v napadnutom potvrdzujúcom výroku o povinnosti odporcu prispievať na výživu maloletého A. a v rozsahu zrušenia vrátil vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Dovolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie poukazom na chybný postup odvolacieho súdu, ktorým odňal odporcovi možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.. Dospel k záveru, že odvolací súd porušil právo odporcu na spravodlivý proces, pretože v rozpore s princípom rovnosti účastníkov mu oneskorene (až po vyhlásení svojho rozsudku), doručil vyjadrenie navrhovateľky k jeho odvolaniu, v dôsledku čoho už odporca na tvrdenia navrhovateľky v tomto vyjadrení nemohol reagovať. Zároveň uviedol, že odvolací súd na zdôvodnenie potvrdzujúceho výroku o vyživovacej povinnosti odporcu uviedol okrem iného aj to, že odporca predal nehnuteľnosti za viac ako 6.000.000,-- Sk a následne podľa vlastného vyjadrenia uvažoval aj o stavbe rodinného domu a tiež, že odporca v trestnom konaní proti nemu vedenom udelil plnomocenstvo na zastupovanie dvom advokátom. Ide o skutočnosti, ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku neuviedol, a z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako odvolací súd k týmto skutkovým zisteniam dospel. Navrhovateľka a jej právny zástupca už pred súdom prvého stupňa tvrdili, že odporca predal rodinný dom, avšak na preukázanie týchto tvrdení neboli v prvostupňovom konaní vykonané žiadne dôkazy. Tvrdenie o obhajobe odporcu v trestnom konaní dvomi advokátmi sa prvýkrát vyskytlo až vo vyjadrení právneho zástupcu navrhovateľky v k odvolaniu odporcu. Dovolací súd považoval za zjavné, že odvolací súd mohol k predmetným skutkovým zisteniam dospieť len tak, že doplnil dokazovanie listinami, ktoré boli priložené k spomínanému vyjadreniu právneho zástupcu navrhovateľky. A keďže tak urobil bez toho, aby vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom by tieto listinné dôkazy zákonným spôsobom vykonal a umožnil účastníkom sa k nim vyjadriť, zaťažil odvolacie konanie vadou podľa § 237 písm.f/ O.s.p.. Z týchto dôvodov Najvyšší súd SR rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti uznesením zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods.2 písm.a/ O.s.p. a rozsudok okresného súdu bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods.2 O.s.p. v napadnutej časti o výživnom zrušil podľa § 221 ods.l písm.f/ O.s.p.. Vec v rozsahu zrušenia podľa § 221 ods.2 O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k. 9C/43/2007-487, zo dňa 24.11.2009 rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, na čas po rozvode manželstva zveril maloletého A. I., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá dieťa bude zastupovať a spravovať jeho majetok, uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. I. výživné vo výške 200 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a zároveň upravil oprávnenie odporcu stretávať sa s maloletým dieťaťom v presne vymedzenú dobu s tým, že v stanovenú dobu je povinný odporca dieťa prevziať od navrhovateľky pred bytom navrhovateľky a na tom istom mieste ho odovzdať. Navrhovateľke uložil povinnosť v stanovenú dobu dieťa pred svojím bytom odporcovi odovzdať a v stanovenú dobu na tom istom mieste dieťa od odporcu prevziať. Zároveň rozhodol, že účastníci nemajú právo na ich náhradu. Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku odporcu s maloletým dieťaťom zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie rozsudkom č.k. 15Co/56/2010-570, zo dňa 17.03.2010. Okresný súd je preto povinný ďalej sa zaoberať v konaní rozsahom úpravy styku. Po odporcom podanom dovolaní a zrušení rozsudku krajského súdu uznesením Najvyššieho súdu SR, ako dovolacieho súdu, aj v rozsahu napadnutého potvrdzujúceho výroku o povinnosti odporcu prispievať na výživu maloletého dieťaťa, krajský súd, ako súd odvolací, zrušil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o povinnosti odporcu prispievať na výživu maloletého A.. V zmysle § 75 ods.l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby. Pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného je potrebné prihliadnuť najmä na jeho faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania. Je potrebné čo najobjektívnejšie zistiť príjmy, a to nielen v rozsahu, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť a pod.. Rovnako majetkové pomery je potrebné posudzovať komplexne. Zahrňujú totiž jednak majetok povinného, ako objektívnu kategóriu (vlastníctvo k veciam, pohľadávky, záväzky, atď.) a jednak jeho životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady). Pokiaľ ide o majetok povinného, prihliada sa najmä na výnosy, ktoré majetok povinnému prináša, resp. by mohol prinášať. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Na strane oprávneného platí zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, jeho životná úroveň má byť približne rovnaká. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa môže premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Z tohto tiež vyplýva, že miera vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu nemusí byť rovnaká. Je nutné porovnať uvedené faktory u oboch rodičov navzájom (možnosti, schopnosti, majetkové a iné pomery) a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o dieťa. Vzhľadom na to, že od rozhodnutia prvostupňovým súdom o výživnom, rozsudkom zo dňa 24.11.2009 prebehla dlhšia doba, ktorej uplynutie mohlo mať výrazný vplyv na zmenu okolností tak na strane oprávneného ako aj na strane povinnej osoby, bolo potrebné rozsudok okresného súdu aj v časti o určení výživného zrušiť, aby sa súd mohol podrobne zaoberať jednak odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa v nadväznosti na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že doteraz nie je právoplatne rozhodnuté ani o úprave styku maloletého dieťaťa s otcom, pričom rozsah úpravy styku môže mať tiež vplyv na výšku výživného. Odporca v čase podania odvolania bol práceneschopný, preto okresný súd bude povinný zadovážiť si preukázanie dĺžky práceneschopnosti odporcu, zistiť, či zlý zdravotný stav pretrváva aj v súčasnom období, ako sa zdravotný stav premietol do príjmov odporcu. Bude tiež povinný zaoberať sa otázkou ďalšej vyživovacej povinnosti odporcu (k dospelému synovi Z.), pokiaľ táto vyživovacia povinnosť trvá. Vplyv pri skúmaní primeranosti výživného však nebude mať tá skutočnosť, že odporca ako poistník platí poistné na základe poistnej zmluvy v prospech maloletého dieťaťa. Pokiaľ je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pri stanovení výšky výživného je potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že navrhovateľka je povinná zabezpečovať maloletému dieťaťu výživu v širšom zmysle, t. j. zabezpečuje stravu, ošatenie, obuv, zdravotnú starostlivosť, uspokojuje bytovú potrebu dieťaťa, zabezpečuje školské pomôcky a potreby, a to aj pre mimoškolské záujmy prispievajúce k rozvoju osobnosti dieťaťa, stará sa rozvoj jeho spoločenskej a kultúrnej úrovne. Z tohto hľadiska je preto neprípustné poukazovať len na zárobkové a majetkové pomery navrhovateľky v porovnaní so zárobkovými a majetkovými pomermi odporcu. V rámci týchto hľadísk je rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné. Odporcovi bola odňatá možnosť reagovať na vzniknutú situáciu, preto rozsudok okresného súdu v tejto časti musel byť zrušený postupom v zmysle § 221 ods.l písm.f/ O.s.p.. Okresný súd vo veci samej sa bude opätovne zaoberať rozhodovaním ohľadne výšky výživného na maloletého A. I. ako aj úpravy styku otca s dieťaťom. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu X:X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.