Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/85/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707208459 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6707208459.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, zastúpená JUDr. Katarínou Kalabovou, advokátkou so sídlom Vazovova 9, 811 07 Bratislava proti povinnému MERKÚR - interiér s.r.o., so sídlom Rákoš 1697/12, 960 01 Zvolen, IČO: 36 310 328 vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, Zvolen na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 454,46 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 7. decembra 2011 č.k. 11Er/3588/2007-25 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen zo dňa 7. decembra 2011 č.k. 11Er/3588/2007-25 v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie mení tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trovy exekúcie nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd vo Zvolene napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa ustanovenia § 57 odseku 1, písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný v priebehu exekučného konania zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie vo výške 44,52 Eur. Na odôvodnenie rozhodnutia o trovách exekúcie uviedol, že oprávneného zaviazal na úhradu trov exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa § 14, 15, 22 a 23 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. priznal súdnemu exekútorovi trovy vo výške 44,52 Eur pozostávajúce z časovej odmeny za 2 hodiny exekučnej činnosti po 200,- Sk, tj. vo výške 400,- Sk (13,28 Eur), z paušálnej odmeny za 5 úkonov exekučnej činnosti (získanie poverenia, lustrácia motorových vozidiel, lustrácia účtov, doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu) po 100,- Sk, tj. spolu 500,- Sk (16,60 Eur), z náhrady hotových výdavkov (poštovné) vo výške 8,66 Eur a 20% DPH z odmeny vo výške 5,98 Eur. Proti výroku rozhodnutia o trovách exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom s poukazom na § 196 Exekučného poriadku uviedol, že povinný nemôže byť zviazaný na zaplatenie trov exekučného konania z dôvodu, že k jeho zániku došlo bez právneho nástupcu. Oprávnený poukázal, že v danom prípade nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov uvedených v § 203 Exekučného, a preto povinnosť znášať trovy exekúcie nemôže byť uložená ani oprávnenému. Samotnú skutočnosť, že počas vykonávania exekúcie došlo k zániku povinného nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a ani za taký dôvod zastavenia, ktorý mohol predvídať. Z uvedeného dôvodu nie je možné preniesť na oprávneného procesnú zodpovednosť za výsledok exekučného konania a zaviazať ho na úhradu trov exekúcie. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 12/05 zo dňa 13.01.2005. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody oprávnený navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor podaním zo dňa 11.07.2007 požiadal Okresný súd vo Zvolene o udelenie poverenia na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vo výške 13.691,- Sk s príslušenstvom a okresný súd vydal dňa 24.07.2007 pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie č. 5611 016197*. Súdny exekútor dňa 06.07.2011 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra. Zároveň žiadal, aby súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť mu trovy exekúcie vo výške 44,52 Eur. Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti povinného MERKÚR - interiér s.r.o., so sídlom Rákoš 1697/12, 960 01 Zvolen, IČO: 36 310 328 zapísanej v Obchodnom registri Okresného súd Banská Bystrica v odd.: Sro vo vložke č.: 6853/S odvolací súd zistil, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 1K 54/2010-80 zo dňa 10.03.2011 zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka (povinného). Z uvedeného dôvodu došlo dňom 09.04.2011 k zrušeniu spoločnosti MERKÚR - interiér s.r.o.. Následne bola spoločnosť povinného ku dňu 04.05.21011 vymazaná z obchodného registra ex offo. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. platného a účinného ku dňu 23.04.2007 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 57 ods. 1 psím. h) zákona Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Zastavenie exekúcie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať podľa písmena g) § 57 ods. 1) EP prichádza do úvahy, ak pokračovanie v nej by sa priečilo zásadám exekučného konania. Zákon takéto dôvody nešpecifikuje, avšak za takýto dôvod treba považovať aj existenciu neodstrániteľnej procesnej podmienky konania, ktorou je aj spôsobilosť byť účastníkom konania. Podľa § 196 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Aj keď súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania, tento je možné uplatniť a priznať len v súlade s čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. za splnenia zákonných podmienok na jeho priznanie, ktoré sú v prejednávanej veci a v posudzovanom prípade obsiahnuté v exekučnom poriadku. Právo na náhradu trov exekučného konania je upravené v § 200 až 203 Exekučného poriadku, z ktorých vyplýva, že exekútor má vždy právo na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti a na odmenu za tie úkony, ktoré už vykonal. Na tejto skutočnosti nič nemení ani zastavenie konkurzného konania na majetok dlžníka, proti ktorému sa exekúcia viedla. V prejednávanej veci bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, čím došlo podľa ust. § 68 ods. 3 písm. d) k zrušeniu spoločnosti povinného a následne bol povinný z obchodného registra vymazaný ex offo bez právneho nástupcu, v dôsledku čoho tak súdny exekútor nevymohol od povinného pohľadávku oprávneného a trovy exekučného konania. Je treba zdôrazniť, že exekútor nesie vždy riziko, že v niektorých prípadoch nemusia byť jeho nároky vzniknuté pri výkone exekúcie uspokojené, avšak toto je nesporne vyvážené inými výhodami, ktoré súvisia s výkonom tejto profesie (Uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 432/08, II. ÚS 27/08). Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd rozhodol správne, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, keďže mal preukázané, že po začatí exekučného konania povinný zanikol bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra, a teda vznikol dôvod, pre ktorý nebolo možné exekúciu vykonať. Samotná skutočnosť, že konkurzné konanie bolo zastavené pre nedostatok majetku dlžníka, ktorý v exekučnom konaní vystupuje ako povinný nezakladá predpoklad, že majetok, ktorý dlžník má v čase vydania takéhoto rozhodnutia nebude stačiť ani na úhradu trov v exekučnom konaní, keďže podmienky na základe ktorých konkurzný súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka upravuje zákon o konkurze a vyrovnaní a vykonanávacie predpisy k nemu, zatiaľ čo podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 písm. h) Exekučného poriadku sa posudzujú podľa Exekučného poriadku a vykonávacieho predpisu k nemu. Podľa § 203 odseku 1 Exekučného poriadku pri zastavení exekučného konania z iného dôvodu ako predpokladá ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je možné zaviazať aj oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, avšak len za predpokladu, ak je nesporné, že nesie na zastavení konania zavinenie. Pri zisťovaní zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie je potrebné posudzovať, či zastavenie konania zavinil z procesného hľadiska. V prejednávanej veci oprávnený nezavinil, že počas exekúcie povinný zanikol bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra, a preto mal okresný súd rozhodnúť tak, že aj keď má súdny exekútor vždy právo na náhradu trov exekúcie, ktoré mu výkonom exekučnej činnosti vznikli, nemohol mu ich náhradu súd z vyššie uvedených dôvodov priznať. Na rozhodnutie, ktorým bol oprávnený zaviazaný k povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy konania nie sú splnené podmienky podľa § 203 Exekučného poriadku, pretože v konaní nebolo jednoznačne preukázané zavinenie oprávneného na zastavení exekučného konania a k zastaveniu exekučného konania nedošlo pre nemajetnosť povinného podľa § 57 písm. h) Exekučného poriadku . Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania podľa § 220 O.s.p. zmeniť tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trovách exekúcie nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.