Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/90/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708201205 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6708201205.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu : H.. H. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B., Y. XXXX/XX, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Jiřím Machalom, Advokátska kancelária so sídlom XXX XX B., J. F. XXX/X, proti žalovanému : K. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B., A. P. XXXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu zo dňa 03.02.2012 proti rozsudku Okresného súdu Zvolen číslo konania 14C/14/2008-400 zo dňa 06.12.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti nahradiť trovy konania m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 30 617,21 eur, pozostávajúce z náhrady zaplateného súdneho za návrh na začatie konania vo výške 16 596,96 eur, súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,19 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 13 987,06 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jiřího Machalu, so sídlom Advokátska kancelária XXX XX B., J. F. XXX/X, vedený v V., a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote do troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 572,84 eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jiřího Machalu, so sídlom Advokátska kancelária XXX XX B., J. F. XXX/X, vedený v V., a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote do troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam presne špecifikovaným vo výroku rozsudku. Súd prikázal predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorému uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 272 000 eur v stanovenej lehote, ako primeranej náhrady za vyporiadaný spoluvlastnícky podiel nehnuteľností pre žalovaného v jednej polovici, vychádzajúc z hodnoty sporných nehnuteľností stanovených znaleckým posudkom. Súd uložil súčasne žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania štátu v sume 762,96 eur a žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu v sume 62,96 eur v stanovenej lehote, pričom súd zohľadnil zloženú zálohu na znalecké dokazovanie účastníkmi konania. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov konania nemal právo na náhradu trov konania. Súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol na to, že žalobca, hoci bol v konaní úspešný, navrhoval, aby bola prisúdená žalovanému náhrada za vyporiadaný spoluvlastnícky podiel v sume 246 514,79 eur, súd však žalovanému prisúdil náhradu v sume 272 000 eur a rozdiel oproti navrhovanej sume je 25 485,21 eur, čo nie je nezanedbateľná čiastka. Súd taktiež pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol na to, že žalobca menil navrhovaný spôsob vyporiadania rovnako, ako i žalovaný. Súd taktiež zohľadnil skutočnosti predchádzajúce uplatneniu nároku na súde a uviedol, že nie je nevýznamné, že žalobca podal ponuku na navrhovaný spôsob vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam dňa 20.01.2008, v nej určil lehotu 5 dní od doručenia ponuky a krátko na to, dňa 29.01.2008, už podal žalobu na súd. Aj na túto skutočnosť súd prihliadol, keď rozhodoval o náhrade trov konania. Proti výroku rozsudku o povinnosti nahradiť trovy konania podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Pokiaľ súd rozhodoval o trovách konania podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., teda podľa ustanovenia, ktoré dopadá na prípady, keď každý z účastníkov v konaní dosiahne čiastočný úspech a čiastočný neúspech, pre účely náhrady trov konania toto ustanovenie rieši náhradu rozdelením podľa pomeru úspechu strán sporu a súd tak nemohol konštatovať, že nepriznáva nárok na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov. Je síce pravda, že ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu rozhodnúť, že náhradu trov neprizná, avšak len v prípade, že pomer úspechu a neúspechu účastníkov v konaní bude rovnaký. Žalobcovi pritom súd v celom rozsahu vyhovel, až na výšku náhrady, ktorú žalobca navrhoval žalovanému prisúdiť. Suma rozdielu medzi navrhovanou výškou náhrady a súdom priznanou náhradou za vyporiadané spoluvlastníctvo, ktorá bola 25 485,21 eur, predstavuje 9,37 % neúspechu žalobcu a jeho úspech v spore predstavuje 90,63 %. Obaja účastníci v konaní robili vzájomné ponuky na vyporiadanie spoluvlastníctva, pričom súd mohol zohľadniť aj fakt, že požiadavka žalovaného bola o 61 598,88 eur vyššia než mu prisúdil súd. Súd mal taktiež prihliadať na skutočnosť, že žalobcova ponuka náhrady bola o 25 485,21 eur vyššia, než bola ustálená súdnym znalcom v dôsledku toho, že žalobca túto výšku náhrady ponúkol na základe znaleckého posudku, ktorý si na tento účel dal vypracovať. Stanovenie výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel bolo technicky obtiažne aj pre súd (súdnych znalcov), tým skôr to muselo byť obtiažne pre žalobcu a teda nemožno otázku úspechu v spore posudzovať len mechanicky porovnaním žalobcom navrhovanej a súdom prisúdenej čiastky. V neposlednom rade od momentu, kedy boli predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva právnych predchodcov účastníkov navrátené, to bol práve žalobca, ktorý sa po celý čas o ne staral, na rozdiel od žalovaného a zabezpečoval a zabezpečuje plnenie všetkých povinností, ktoré mali vlastníci nehnuteľností či už voči štátu, alebo nájomcom nehnuteľností. Návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva bol jediným riešením pretrvávajúcich nezhôd a konfliktov medzi účastníkmi tohto konania. Žalobca z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok vo výroku o povinnosti nahradiť trovy konania zmeniť tak, že súd uloží žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy prvostupňového konania, ktoré aj špecifikoval a podrobne vyčíslil a súčasne si uplatnil aj trovy odvolacieho konania. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. l Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „O.s.p.“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a 2 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia (§ 142 ods. 3 O.s.p.). Žalobou zo dňa 28.01.2008 sa žalobca domáhal voči žalovanému zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam presne špecifikovaným v petite žaloby s tým, že navrhoval prikázať ich do svojho výlučného vlastníctva a uložiť mu povinnosť zaplatiť žalovanému z titulu náhrady za vyporiadaný spoluvlastnícky podiel sumu vyjadrenú v tej dobe platnej mene 7 426 504,66 Sk (246 514,79 eur), nakoľko nedošlo k dohode medzi spoluvlastníkmi o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní žalobe vyhovel, o sume náhrady za vyporiadané spoluvlastnícke podiely k sporným nehnuteľnostiam rozhodol na základe hodnoty nehnuteľností stanovenej znaleckým posudkom. Odvolací súd vychádzajúc z dôvodov a rozsahu odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) po preskúmaní veci sa s právnym názorom okresného súdu pri rozhodovaní o trovách konania nestotožňuje. Právny záver o nepriznaní náhrady trov konania, ktorý prijal prvostupňový súd, vzhľadom na skutkové okolnosti veci nebol správny. Okresný súd, pokiaľ pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania prihliadal na mieru procesnej úspešnosti oboch účastníkov a postupoval v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., mal percentuálne vyčísliť mieru úspechu jedného a druhého účastníka konania a v nadväznosti na túto mieru úspechu potom náhradu trov konania pomerne rozdeliť. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že žalobca bol v konaní úspešný pokiaľ sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj v spôsobe tohto vyporiadania (prikázanie nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva), čiastočný neúspech by bolo možné konštatoval len pokiaľ ide o prisúdenú náhradu za vyporiadané nehnuteľnosti, pričom rozdiel medzi navrhovanou sumou náhrady a súdom ustálenou sumou náhrady zodpovedá 9,37 % neúspechu žalobcu a jeho úspech v spore predstavuje 90,63 %. Je zrejmé, že takýto neúspech v konaní je možné hodnotiť ako pomerne nepatrný. Odvolací súd však zohľadnil, že vzhľadom na špecifickosť daného konania súd v konečnom rozhodnutí pokiaľ určuje konkrétnu sumu zodpovedajúcu vyporiadanému spoluvlastníckemu podielu odstupujúceho podielového spoluvlastníka, vychádza v zásade zo záverov obsiahnutých v znaleckom posudku ustanoveného nezávislého súdneho znalca v konaní a tak spravidla žalobca pri konkretizovaní sumy, ktorú navrhuje na začiatku konania ako náhradu za vyporiadaný spoluvlastnícky podiel ani nemôže (alebo iba výnimočne) túto sumu určiť zhodne s konečným verdiktom súdu. Odvolací súd zohľadnil, že suma navrhovaná v petite žaloby ako náhrada odstupujúcemu spoluvlastníkovi bola taktiež žalobcom vyčíslená na základe znaleckého posudku, ktorý si dal vyhotoviť pred začatím konania, pričom v zásade závery znalca žalobca nemal dôvod spochybňovať. Odvolací súd tak vzhľadom na procesný výsledok konania, ako aj zohľadniac špecifickosť daného konania, dospel k záveru, že je v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti súdneho konania uložiť žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania, a to s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p., nakoľko žalobca hoci mal vo veci úspech len čiastočný, odvolací súd mu priznal plnú náhradu trov konania, pretože mal neúspech v pomerne nepatrnej časti nároku a súčasne rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia (§ 142 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal výšku a oprávnenosť vyčíslených trov prvostupňového konania žalobcu. Žalobcovi v konaní vznikli trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16 596,96 eur, súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,19 eur, zaplateného preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 332 eur a z trov právneho zastúpenia, vyčíslených v sume 13 987,06 eur. Žalobcovi ako oprávnene uplatnené trovy prvostupňového konania odvolací súd priznal nárok na náhradu zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 16 596,96 eur a súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,19 eur. Nárok na náhradu zaplateného preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 332 eur odvolací súd žalobcovi nepriznal z dôvodu nutnosti rešpektovať rozhodnutie prvostupňového súdu o náhrade trov štátu pozostávajúceho zo znalečného v sume 2 189,91 eur. Okresný súd pokiaľ v rozsudku rozhodol o povinnosti oboch účastníkov nahradiť trovy štátu, a to s poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p., ktoré dovtedy platil, zohľadnil zložené zálohy oboch účastníkov konania na znalecké dokazovanie. Žalobca zaplatil zálohu na znalečnom v sume 331 eur, žalovaný zaplatil zálohu v sume 1 032 eur, pričom súd nedoplatok na znalečnom po zohľadnení záloh v sume 825,91 eur, ktorý dovtedy hradil štát, uložil žalobcovi zaplatiť v sume 762,96 eur a žalovanému v sume 62,96 eur. V zmysle tohto výroku rozsudku, ktorý už nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.), tak bola obom účastníkom konania uložená povinnosť podieľať sa na náhrade trov štátu pomerne v jednej polovici (obaja v sume 1 094,96 eur), čo odvolací súd považuje vzhľadom na predmet sporu a skutočnosť, že znalecké dokazovanie bolo v záujme oboch účastníkov, za spravodlivé. Napokon, ani žalobca nenapadol odvolaním správnosť výroku o povinnosti nahradiť trovy konania štátu. Z uvedeného dôvodu potom odvolací súd žalobcovi požadovanú náhradu za zloženú zálohu na znalecké dokazovanie v sume 331,- eur nepriznal. Trovy prvostupňového konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia žalobcu po preskúmaní ich oprávnenosti boli odvolacím súdom priznané nasledovne : a to za 12 úkonov právnej služby priznaných podľa § 14 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len „vyhláška“), : 1. prevzatie a príprava zastúpenia , 2. podanie žalobného návrhu z 29.01.2008, 3. účasť na pojednávaní konanom dňa 18.11.2008, 4. účasť na znaleckej ohliadke dňa 24.08.2009, 5. písomné podanie na súd - vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 30.09.2009, 6. účasť na pojednávaní dňa 25.11.2009, 7. písomné podanie na súd - vyjadrenie k dodatku znaleckého posudku z 15.02.2010, 8. písomné podanie na súd - vyjadrenie k dodatku č. 2 znaleckého posudku z 25.05.2010, 9. zastupovanie na pojednávaní dňa 22.06.2010, 10. účasť na znaleckej ohliadke dňa 22.10.2010, 11. zastupovanie na pojednávaní dňa 03.11.2011 a 12. zastupovanie na pojednávaní dňa 06.12.2011, pričom základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby (§ 10 ods. 1 vyhlášky) vychádzal zo sumy súdom priznaného nároku v sume 272 000,- eur (§ 142 ods. 3 O.s.p.), teda 964,37 eur. Odmena za právne zastupovanie potom predstavuje sumu 12 x 964,37 eur, spolu 11 572,44 eur + 3 x režijný paušál po 6,31 eur za úkony v roku 2008, + 3 x režijný paušál po 6,95 eur za úkony v roku 2009, + 4 x režijný paušál po 7,21 eur za úkony v roku 2010 + 2 x režijný paušál za úkony v roku 2011 (§ 16 ods. 3 vyhlášky), ďalej sadzba 20% DPH (advokát predložil potvrdenie o registrácii platcu DPH) vo výške 2 331,18 eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky), spolu suma trov právneho zastúpenia 13 987,06 eur. Odvolací súd tak zmenil výrok rozsudku ohľadom trov prvostupňového konania podľa ustanovenia § 220 O.s.p. tak, že uložil žalovanému podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 30 617,21 eur, pozostávajúce z náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 16 596,96 eur, súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,19 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 13 987,06 eur, a to na účet právneho zástupcu žalobcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.) špecifikovaného vo výroku tohto uznesenia v súdom stanovenej lehote troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. V odvolaním nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ako v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi, priznal náhradu trov druhostupňového konania, pozostávajúcich z odmeny za 1 úkon právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky - písomného podania na súd - odvolania zo dňa 31.01.2012 smerujúceho len proti trovách konania, odmena za úkon právnej služby v sume 469,74 eur (§ 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky), tejto sume zodpovedajúcu sadzbu 20% DPH vo výške 95,47 eur a režijný paušál 7,63 eur, spolu trovy právneho zastúpenia v sume 572,84 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.) špecifikovaného vo výroku tohto uznesenia v súdom stanovenej lehote troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.