Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/238/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708210842 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6708210842.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľov: 1/ DT net s.r.o., IČO: 36 840 238, so sídlom Detva, A. Hlinku 4, a 2/ C. E., nar. X.XX.XXXX, bytom P. XXX, obidvaja zastúpení advokátkou JUDr. Janou Sivokovou, so sídlom Hriňová, Partizánska cesta 1465, proti odporcovi: O.. E. M., nar. X.XX.XXXX, bytom C., S. J. XXXX/X, zastúpený advokátskou kanceláriou Aequitas s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Na Troskách 26, IČO: 36 628 841, o vylúčenie vecí z exekúcie, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 8C/78/2008-440 zo dňa 10.4.2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznáva p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom a po súhlase odporcu. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. zohľadňujúc osobitný zreteľ predmetného konania tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a to proti výroku, ktorým prvostupňový súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Odôvodnil to tým, že súdna prax vyslovila názor, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania, v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR uverejnené pod č. R49/1993. Má za to, že konanie v tejto právnej veci bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne navrhovateľovi a ako procesnoprávny úkon je prejavom autonómnej vôle navrhovateľa, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania, teda je takou subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Má za to, že použitie § 150 ods. 1 O.s.p. v danej veci je nesprávne, keď v danom prípade neboli dôvody hodné osobitného zreteľa k tomu, aby súd nepriznal odporcovi náhradu trov konania. Podľa názoru odvolateľa v danom prípade nie je rozhodujúce, či navrhovatelia zavinili výmaz povinného, ale je rozhodujúce, že zavinili zastavenie konania tým, že zobrali návrh na vylúčenie veci z exekúcie späť. Exekučné konanie vedené u súdneho exekútora ku dňu podania späťvzatia žaloby nebolo zastavené. Taktiež uviedol, že navrhovatelia zobrali svoj návrh späť až pred pojednávaním dňa 8.2.2012, avšak k výmazu povinného došlo už 1.2.2011, preto má za to, že mu vznikli v konaní o návrhu na vylúčenie veci z exekúcie trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia a ich nepriznanie by bolo porušením jeho práv. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok o trovách tak, že navrhovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.812,35 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovatelia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že prvostupňový súd postupoval správne, keď účastníkom náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a § 150 ods. 1 O.s.p. nepriznal. Uviedli, že prvostupňový súd správne vyvodil záver, že každé konanie je potrebné posudzovať individuálne s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré viedli k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že návrh bol podaný dôvodne, bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, z ktorého je zrejmé, že predmetné veci nie sú a nikdy neboli vo vlastníctve povinného a že tieto nadobudla do vlastníctva navrhovateľka 2/, ktorá tieto potom previedla ako súčasť telekomunikačnej siete na navrhovateľa 1/, a teda že predmetné veci boli spísané v exekúcii neoprávnene. Z uvedeného vyplýva, že odporca by nemal nárok na náhradu trov konania podľa výsledku sporu, ale nárok by mali navrhovatelia 1/ a 2/, ktorí však boli nútení podať podnet na zastavenie konania z dôvodu, že bez ich zavinenia odpadol právny dôvod žaloby a právny záujem na pokračovaní v konaní. Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací sú uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., odvolaním napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o trovách konania podľa § 219 ods. 1,2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. V odvolaním nenapadnutej časti zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté - právoplatné. Podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Z predloženého spisu má odvolací súd za preukázané, že právna zástupkyňa navrhovateľov 1/ a 2/ pred pojednávaním dňa 8.2.2012 vzala návrh za obidvoch navrhovateľov späť z dôvodu, že spoločnosť NetSpace, s.r.o., Detva bola vymazaná z obchodného registra a na základe toho bude zastavená aj exekúcia voči spoločnosti (ako povinnému) a teda odpadol predmet sporu a je potrebné konanie zastaviť. Zároveň navrhli nepriznať trovy konania žiadnemu z účastníkov, nakoľko ani jeden z nich spor nezavinil. Odporca uviedol, že on spor nezavinil a náhradu trov konania si bude žiadať. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 13.2.2012 si odporca uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.586,50 €. Návrh na vylúčenie veci z exekúcie sa týkal exekučného konania vedeného na Exekútorskom úrade JUDr. Miroslava Šupu, súdneho exekútora v Nitre pod sp. zn. EX 159/2008. Predmetné konanie bolo vedené medzi oprávneným O.. E. M. (odporcom) a povinným NETspace Detva s.r.o. (predtým ARCO- net, s.r.o.) IČO: 36648868, Detva. V priebehu predmetného konania bola spoločnosť povinného na základe Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 26Cbr/126/2008 zo dňa 25.11.2010 zrušená bez likvidácie a následne ex offo dňa 18.5.2011 vymazaná z obchodného registra. Nakoľko povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, ide tu o nedostatok konania, ktorý nemožno odstrániť, lebo došlo k zrušeniu právnickej osoby, ktorá nemá právneho nástupcu, preto bude musieť byť exekučné konanie zastavené. Podľa § 96 ods. 1,2 O.s.p. môže navrhovateľ vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. V predmetnom konaní odporca so späťvzatím návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ súhlasil a preto súd konanie zastavil. V zmysle judikatúry sa späťvzatie návrhu považuje podľa § 146 ods. 2 O.s.p. za zavinenie, pre ktoré sa konanie muselo zastaviť. Odvolací súd sa v tejto časti plne stotožňuje s názorom okresného súdu, že každé konanie je potrebné posudzovať individuálne. Ustanovenie o náhrade trov konania, ktoré bolo zastavené, nie je obmedzené len na určité konanie, ani na dôvody zastavenia konania. Platí preto pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. aj z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania, či už čiastočného, alebo úplného (§ 96). V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto zásady existujú dve výnimky: Prvou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta). Zavinenie môže existovať tak na strane žalobcu, ako aj žalovaného. Na strane žalobcu existuje napr. vtedy ak bez dôvodu vzal žalobu späť, ale tiež aj vtedy, ak vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný vzniesol oprávnenú námietku premlčania. Súdna prax vyslovila názor, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Druhou výnimkou je, že ak sa pre správanie odporcu (žalovaného) vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca - žalovaný (§146 ods. 2 druhá veta). Ak nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej alebo druhej výnimky, platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené. Nakoľko nie je možné konštatovať, že by navrhovatelia 1/ a 2/ vzali návrh späť bez dôvodu, ani, že by výmaz povinného zavinili navrhovatelia 1/ a 2/ ale ani to, že exekúcia bude zastavená (hoci do dnešného dňa je povolený iba odklad exekúcie uznesením zo dňa 10.2.2009) zavinením niektorého z účastníkov. Nie je možné ani konštatovať, že by zavinením navrhovateľov 1/ a 2/ bolo zastavené dané konanie o vylúčenie vecí z exekúcie, ktoré je späté s prebiehajúcou exekúciou. Z uvedeného vyplýva, že ak bude zastavená exekúcia, zaniká aj naliehavý právny záujem na určení o vylúčení vecí z exekúcie a to aj bez toho, aby danú skutočnosť niektorý z účastníkov zavinil. Odvolací súd má zhodne s prvostupňovým za to, že samotný úkon späťvzatia návrhu bol iba formálnym úkonom, nakoľko pokračovanie v konaní nebolo potrebné a nie je možné pripisovať zavinenie ani jednému z účastníkov konania. Čo sa týka použitia ust. § 150 O.s.p. jeho aplikácia prichádza do úvahy, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania, a takéto okolnosti v danom konaní nastali, keďže počas prebiehajúceho konania došlo k zániku povinného v súvisiacom exekučnom konaní, a vedenie daného konania stratilo význam a zmysel s ohľadom na zánik subjektu a v dôsledku čoho dôjde k následnému zastavenie súvisiacej exekúcie. Pokiaľ bude zastavená exekúcia vytráca sa aj naliehavý právny záujem na určení o vylúčení vecí z exekúcie. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie okresného súdu vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov konania ako vecne správne podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Rozhodnutie bolo prijate senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.