Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/195/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708211651 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6708211651.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa : Základná škola, so sídlom 960 01 Zvolen, Námestie mládeže 587/17, IČO : 378 312 32, zastúpený splnomocnenou advokátkou JUDr. Alenou Cvopovou, so sídlom Advokátska kancelária 960 01 Zvolen, Nográdyho 37, proti odporkyni : K. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J., G. M. XXX/XX, zastúpená ustanoveným advokátom JUDr. Ing. Bernardom Pekárom, PhD., so sídlom Advokátska kancelária so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Kukučínova 24, o zaplatenie 562,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 05.04.2012 a odvolaní odporkyne zo dňa 02.04.2012 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo konania 11C/50/2009-367 zo dňa 14.03.2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd po tom, čo vo veci meritórne rozhodol rozsudkom č.k. 11C/50/2009-341 zo dňa 28.06.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14C/328/2011-358 zo dňa 24.01.2012, rozhodol následne postupom v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách prvo a druhostupňového konania. Súd uložil odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 94,78 eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľa presne špecifikovaný vo výroku uznesenia, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a po konštatovaní miery procesného úspechu navrhovateľa percentuálne vyjadreného vo výške 91,94 % k jeho procesnému neúspechu 8,06% následne priznal navrhovateľovi trovy konania vo výške 83,88 % zo sumy 112,99 eur, ktoré boli vyčíslené právnou zástupkyňou navrhovateľa v podaní datovanom dňa 20.10.2008 (č.l. 19 spisu). Súd konštatoval, že napriek nadobudnutia nároku aj na ďalšie trovy konania po tomto dátume, v spise sa aktuálne vyčíslenie trov konania nenachádza a tak navrhovateľovi nemohli byť priznané všetky trovy, ktoré v konaní účelne vynaložil. Súd poznamenal, že právna zástupkyňa navrhovateľa bola povinná vyčísliť si trovy konania do troch pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to bez vyzvania súdu, pričom rozsudok vo veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 06.02.2012, teda najneskôr do 09.02.2012 mala právna zástupkyňa navrhovateľa doručiť súdu vyčíslenie trov konania. Vzhľadom na to, že si trovy konania nevyčíslila v tejto lehote, právo na ich náhradu jej síce nezaniklo, ale sa obmedzilo a to na trovy, ktoré si vyčíslila. Súd rozhodol aj o vyčíslených trovách konania z podania zo dňa 03.02.2012, v ktorom právna zástupkyňa žiadala uložiť odporkyni znášať trovy konania aj zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 51 eur. Súd navrhovateľovi tento nárok na náhradu trov konania neuznal s odôvodnením, že odporkyňa bola uznesením č.k. 11C/50/2009-145 zo dňa 21.01.2010 oslobodená od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu. Proti predmetnému uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ i odporkyňa. Právna zástupkyňa navrhovateľa v odvolaní namietala záver súdu, že si riadne v zákonnej lehote trovy konania neuplatnila a z toho dôvodu jej ich náhradu súd priznať nemohol. Namieta, že trovy konania si uplatnila písomne podaním zo dňa 01.08.2011 vo výške 940,38 eur, pričom toto podanie osobne doručila do podateľne Okresného súdu Zvolen dňa 02.08.2011 a toto podanie sa malo nachádzať v spise. Považuje tak za prekvapujúce tvrdenie, že sa v spise nenachádza. Originál podania opečiatkovaný Okresným súdom Zvolen s dátumom prijatia dňa 02.08.2011 doložila v prílohe odvolania. Následne toto vyúčtovanie trov doplnila podaním zo dňa 03.02.2012, v ktorom sa odvoláva na list zo dňa 01.08.2011. Je tak zrejmé, že trovy konania boli uplatnené včas. Navrhuje preto, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu tak, že odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 864,58 eur a pre prípad úspechu si navrhovateľ uplatnil a vyčíslil aj trovy odvolacieho konania v sume 58,87 eur, všetko na špecifikovaný účet právnej zástupkyne navrhovateľa. Odporkyňa v odvolaní proti uzneseniu súdu o trovách konania sa dovoláva aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., nakoľko sa domnieva, že súd mal vziať na zreteľ zrejmú hmotnú núdzu, v ktorej sa nachádza. Hmotná núdza odporkyne trvá počas celého priebehu konania, je dlhodobo evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, nachádza sa v zlej ekonomickej situácii a to nie vlastnou vinou, v dôsledku čoho jej bolo aj súdom priznané oslobodenie od súdneho poplatku a boli jej súdom ustanovení právni zástupcovia na základe ustanovenia § 30 ods. 1 O.s.p. Hmotnú núdzu odporkyňa doložila aj listinnými dôkazmi pripojenými k odvolaniu. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil mu vec z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia na nové rozhodnutie. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že jej tvrdenia o hmotnej núdzi nie sú pravdivé, nakoľko žije v spoločnej domácnosti už vyše dva roky so svojim druhom p. T.. M. I., ktorý je zamestnaný, pričom spolu hospodária a podieľajú sa spoločne aj na nákladoch spojených s užívaním bytu, čo je všeobecne známe celej J. Z., v priestoroch ktorej sa byt odporkyne nachádza. Taktiež navrhovateľ poukázal aj na okolnosti prípadu, prakticky kvôli odporkyni sa konalo 9 pojednávaní v skutkovo jednoduchej veci zaplatenia nedoplatku na nájomnom z dôvodu, že odporkyňa menila právnych zástupcov, nedôverovala im, stále špekulatívne vykonštruovávala nové veci, aby dlžnú sumu nájmu nemusela zaplatiť. Navrhovateľ zdôraznil, že v iných prípadoch pri neplatení nájmu by už dávno bola z bytu deložovaná. Odporkyňa zámerne predlžovala súdne konanie a tým aj navyšovala trovy konania, ktoré je tak povinná znášať. Navrhovateľ v závere vyjadrenia k odvolaniu odporkyne podotkol, že podľa ustanovenia § 15 ods. 4 zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi, ak súd zaviazal oprávnenú osobu na náhradu trov konania, tieto trovy znáša oprávnená osoba bez zreteľa na to, či bola oslobodená od súdnych poplatkov. Navrhovateľ upresnil svoje odvolanie v tom smere, že navrhuje priznať mu 83,88% z uplatnených trov konania, t.j. v sume 788,79 eur, ako aj trovy odvolacieho konania v sume 49,38 eur. Odporkyňa sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. V dôsledku podaných odvolaní krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia (§ 142 ods. 3 O.s.p.). Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 11C/50/2009-341 zo dňa 28.06.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14C/328/2011-358 zo dňa 24.01.2012, bolo vo veci meritórne rozhodnuté, keď súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 792,66 eur z titulu dlžnej sumy nájomného a nákladov spojených s užívaním bytu a v časti istiny v sume 69,51 eur nárok navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Okresný súd správne pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal na mieru procesnej úspešnosti oboch účastníkov a postupoval v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. Po určení pomeru úspechu navrhovateľa 91,94 % a úspechu odporkyne 8,06 % konštatoval, že navrhovateľ bol pomerne úspešný v rozsahu 83,88 % uplatneného nároku. Je potom v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti súdneho konania uložiť odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v takto určenej pomernej časti vzhľadom na procesný úspech navrhovateľa. Bol by správny a zákonný aj postup súdu, ktorý by priznal len trovy konania procesne úspešného účastníka ktoré boli riadne a včas v konaní uplatnené a vyčíslené, a to v zákonnej lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia, s tým, že súd nemá povinnosť účastníka vyzvať, resp. upozorniť na splnenie tejto povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. Tento postup, ktorý súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania použil, však nie je možné považovať za zákonný a správny za predpokladu, ak bolo v konaní preukázané, že trovy konania boli navrhovateľom riadne a včas uplatnené. Vychádzajúc z obsahu spisu, rozsudok okresného súdu vo veci samej bol vyhlásený na pojednávaní dňa 28.07.2011, na ktorom okrem ostatných výrokov súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Právna zástupkyňa navrhovateľa v odvolacom konaní predložila ako listinný dôkaz podanie datované dňa 01.08.2011, v ktorom špecifikovala a vyčíslila trovy právneho zastúpenia v sume 940,38 eur, pričom relevantná je skutočnosť, že toto podanie je opatrené podacou pečiatkou podateľne Okresného súdu Zvolen zo dňa 02.08.2011 (č.l. 380 spisu). Je síce pravda, že v spisovom materiáli toto procesné podanie z neznámeho dôvodu zažurnalizované nie je, no z tejto skutočnosti, nasvedčujúcej pochybeniu súdu, nemôžu byť vyvodzované zásadné dôsledky upierajúce práva účastníkovi konania. Pokiaľ súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatuje, že si právna zástupkyňa navrhovateľa neuplatnila trovy konania najneskôr dňa 09.02.2012 (okrem trov uplatnených podaním zo dňa 20.10.2008 (č.l. 19 spisu), predložený a hodnoverný listinný dôkaz zo dňa 02.08.2011 nasvedčuje tomu, že trovy konania v tejto lehote na príslušnom súde a k príslušnému konkrétnemu konaniu uplatnené a vyčíslené skutočne boli. Bude tak úlohou súdu pátrať po tomto podaní, ktoré podateľňa súdu dňa 02.08.2011 fyzicky prijala a prihliadnuť naňho aj pri novom rozhodovaní o náhrade trov konania (teda vychádzať z vyčíslenia trov konania navrhovateľa z č.l. 19, č.l. 364 a z č.l. 380 spisu). Odvolací súd po preskúmaní správnosti napadnutého uznesenia konštatuje aj ďalšiu nesprávnosť a nezákonnosť postupu súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania a to pokiaľ súd nepriznal navrhovateľovi právo na náhradu zaplateného súdneho poplatku za návrh s odôvodením, že jeho predošlým uznesením č.k. 11C/50/2009-145 zo dňa 21.01.2010 bola odporkyňa oslobodená od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu. Odvolací súd poznamenáva, že skutočnosť, ak bol niektorý z účastníkov konania v konaní oslobodený od platenia (svojich) súdnych poplatkov, nemá žiaden vplyv na jeho následnú povinnosť znášať náhradu trov konania procesne úspešného účastníka, spočívajúce okrem trov právneho zastúpenia, prípadne iných účelne vynaložených trov konania, aj v náhrade zaplateného súdneho poplatku. Povinnosť platiť (vlastné) súdne poplatky nemožno stotožňovať s povinnosťou znášať náhradu trov konania v prípade procesného neúspechu. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, odporkyňa sa vo svojom odvolaní dovoláva zváženia eventuálnej aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ustanovenia ak by tu boli dôvody hodné osobitného zreteľa, súd výnimočne nemusí úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania alebo môžu vyplynúť z určitej procesnej situácie. Druhá oblasť možnosti aplikácie moderačného oprávnenia súdu sa týka sociálnych aspektov účastníkov konania. Dochádza k nej vtedy, ak by z prierezu konania vystupovala do popredia konkrétna okolnosť, z ktorej je zrejmé, že povinný účastník nemôže nahradiť trovy konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo môže ich uhradiť len so značnými ťažkosťami. Odvolací súd však, zohľadniac konkrétne okolnosti prípadu, sa domnieva, že v predmetnom konaní žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa nie sú zjavné a nie je namieste aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., a to vzhľadom na predmet sporu, povahu uplatneného nároku, s akcentom na právny základ, z ktorého nárok vzišiel a vzhľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti prípadu, ako napr. postoj odporkyne v priebehu konania. Je pritom potrebné mať na zreteli, že procesné ustanovenia umožňujú použiť pri rozhodovaní o náhrade trov konania ustanovenie § 150 O.s.p. len výnimočne, pokiaľ by bolo vzhľadom na určitú konkrétnu skutočnosť uloženie povinnosti nahradiť trovy konania v zmysle všeobecnej zásady úspešnosti celkom zjavne nespravodlivé a neprimerane tvrdé. Z obsahu spisu totiž nevyplynulo, že by odporkyňa bola v takej nepriaznivej sociálnej a majetkovej situácii, ktorá by odôvodnila naplnenie zákonných predpokladov pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. a znášanie trov v pomernej časti zodpovedajúcej procesnému úspechu navrhovateľa by malo taký zásadný vplyv na jej momentálnu sociálnu a majetkovú situáciu, že by vážne ohrozovalo jej životnú úroveň. Je tak nielen v súlade so zásadou pomeru úspešnosti v konaní, no aj v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti konania, aby bola odporkyňa zaťažená povinnosťou nahradiť v pomere procesného úspechu trovy konania navrhovateľa, ktoré mu objektívne a účelne v konaní vznikli. Súd je oprávnený aplikovať ustanovenie § 150 O.s.p. len vo výnimočnom prípade, jednoznačne nie je zákonom sledovaným účelom „hľadať“ v konaní prípadné okolnosti na možnosť aplikácie § 150 O.s.p. a obísť tak povinnosť procesne neúspešného účastníka niesť aj procesné dôsledky neúspechu v konaní. Odvolací súd, vzhľadom na všetky konštatované skutočnosti, uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie o trovách konania, vrátane uplatnených a vyčíslených trov odvolacieho konania, s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 3 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.