Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/375/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708212295 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6708212295.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Moyzesova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. XXXX/X, XXX XX T., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 8464/08, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 312,65-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 26Er/847/2008-44 zo dňa 06.04.2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods.2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“) v spojení s § 45 ods.1 písm. b), písm. c), § 45 ods.2 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej v príslušných častiach len ako „ZoRK“). V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd okrem iného uviedol, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., sp. zn. SR 06252/08 zo dňa 10.7.2008. Po preskúmaní zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 01.08.2007, ktorá bola podkladom na vydanie exekučného titulu, okresný súd zistil, že jej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 235,-Eur, pričom dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o 185,88-Eur, teda celkovo zaplatiť sumu 418,23-Eur. Vo vyššie uvedenom rozhodcovskom rozsudku bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy vo výške 312,65-Eur spolu s 0,25% denným úrokom z omeškania zo sumy 282,81-Eur od 15.04.2008 do zaplatenia a na náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 125,30-Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti uvedeného rozsudku. Z odôvodnenia vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku, ako aj zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru (bodu č.17) vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené výlučne pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 80% a úroku z omeškania vo výške 0,25% denne, t.j. 91,25% ročne z dlžnej sumy okresný súd považuje za plnenie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 45 ods.1 písm. b) , písm. c) ZoRK , na základe čoho v spojení s § 45 ods.2 ZoRK podľa § 57 ods.2 Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Uviedol, že dojednanie sankcie za nesplnenie zmluvnej povinnosti v uvedenej výške je nielen v rozpore s ustanoveniami európskeho aj vnútroštátneho práva o ochrane spotrebiteľa, aj v rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou. Sankcia v uvedenej výške je sama osebe v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti plniť včas. O náhrade trov predmetnej exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie, nakoľko v čase rozhodovania nemal k dispozícii vyúčtovanie trov predmetnej exekúcie. Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal oprávnený a v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím predmetného uznesenia okrem iného z nasledovných dôvodov: - všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, akoby bol exekučný titul zrušený, - exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. § 40 a nasl. ZoRK, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe, - z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže ten istý štátny orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje, - všeobecný súd interpretoval a následne aplikoval označené ustanovenia tak, akoby upravovalo konanie bez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v rozsudku rozhodcovského súdu nedostatky bližšie špecifikované v ust.§ 45 ods. 1 písm. b) alebo c) ZoRK, - exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov rozhodcovského konania úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou, - dohodnutá výška úrokov z omeškania nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR, v prípade dohodnutej úrokovej sadzby z omeškania, musí dlžník platiť úroky v dohodnutej výške. Výška úrokov 0,25% denne nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku ( sp.zn. 1 Obo 34/2004), ako aj, že každý odporca pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka mal možnosť zvážiť zmluvné podmienky /schopnosť splácať záväzok/ a musel si byť vedomý následkov /v prípade neplnenia záväzku/, t.j. aj povinnosti platiť úroky z omeškania v dohodnutej výške (napríklad sp.zn. 2 Obo 26/2004), - v zmysle § 499 Obchodného zákonníka (ďalej len ako „OBZ“), v zmysle ktorého za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa, si oprávnený mohol dojednať odplatu- príslušný poplatok pozostávajúci v 1/3 z dohodnutého úroku a v 2/3 z nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere. V závere odvolania oprávnený navrhol, aby súd uznesenie okresného súdu č.k. 26Er/847/2008-44 zo dňa 06.04.2011 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p.“), nakoľko nemienil odvolaniu vyhovieť. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdil. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie v danej veci) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa § 57 ods.1 písm. a) Exekučného poriadku (v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie v danej veci), súd exekúciu zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa doposiaľ nestalo vykonateľným. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie v danej veci), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 45 ods. 1 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok (§ 45 ods. 3 ZoRK). Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka /ďalej len ako „OZ“/ (účinného ku dňu uzavretia zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (ods.1). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods.2). Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods.3). Podľa § 53 ods. 1, 4 OZ (účinného ku dňu uzavretia zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka) -(ods. 1). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (ods. 4). Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ (účinného ku dňu uzavretia Zmluvy) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (ods. 1) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (ods. 2). Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku ako aj ZoRK vyplýva, že exekučný súd je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh, ale aj bez návrhu) a v prípade, že sú zistené nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne zareagovať. Aj zákon o rozhodcovskom konaní ukladá exekučnému súdu v štádiu prebiehajúceho exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaviť. Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi oprávneným a povinným odvolací súd považuje za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle OZ, čo je zrejmé z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a z obsahu zmluvy. Uvedenému nebráni ani skutočnosť, že predmetná zmluva bola uzatvorená pred 01.01.2008, nakoľko to, či určitá zmluva (určitý zmluvný typ) má povahu spotrebiteľskej zmluvy sa posudzuje podľa iných kritérií, než podľa akých OBZ rozlišuje záväzkové vzťahy na obchodné záväzkové vzťahy (absolútny obchod, relatívny obchod, resp. fakultatívny obchod). Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale jedná sa o druh (povahu) zmluvy, pre ktorú najmä OZ, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a náležitosti, ktoré musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Označenie zmluvy o úvere (absolútny obchod) nie je prekážkou na aplikáciu ustanovení § 52 až § 54 OZ o spotrebiteľských zmluvách, a to vychádzajúc zo subsidiarity OZ. Z tohto dôvodu je potrebné aplikovať na tento právny vzťah právo týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia exekučného súdu, že priznané plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 80% z poskytnutého úveru a taktiež aj úroku z omeškania vo výške 0,25% denne, t.j. 91,25% ročne z dlžnej sumy je rozpore s dobrými mravmi. Je preukázateľné, že rozhodcovský súd pri vydávaní rozsudku v danej veci sa nezaoberal ochranou spotrebiteľa, čo mu vyplýva z ustanovení vnútroštátnej úpravy (ust. Exekučného poriadku, § 52 a nasl. OZ, § 45 ZoRK), ako aj z európskej judikatúry a priznal plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž rozhodcovská zmluva neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý odvodzoval svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zastavenie exekúcie, ktorá začala na základe takéhoto exekučného titulu trpiaceho neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej nemožno pokračovať. Odvolací súd preto konštatuje, že exekučný súd mal v danej veci prednostne zaoberať povahou účastníkov daného právneho vzťahu a následne na to platnosťou rozhodcovskej doložky, pretože priznané plnenie rozhodcovským rozsudkom by nemuselo byť v zásade rozporné s platným právom, a v prípade ak by daná vec nebola spotrebiteľskou, muselo by prísť k oveľa širšiemu preskúmaniu plnenia priznaného rozhodcovským súdom. Napriek tomuto odvolací súd považuje vydané rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie za vecne správne, aj keď čiastočne z iných dôvodov, pretože je preukázateľné, že zmluva o úvere, na základe ktorej vznikol zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným a bolo priznané plnenie rozhodcovským rozsudkom je zmluvou spotrebiteľskou. Z tohto dôvodu sa na ňu vzťahuje právna úprava týkajúca sa ochrany spotrebiteľa upravená vnútroštátnou právnou úpravou ako aj európskou judikatúrou. Rozhodcovská doložka upravená v bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere), na základe ktorej v danej veci vznikol exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovského konania vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu (porovnaj CSACH, K. Štandardné zmluvy. Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. s. 214). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 OZ neplatná. V predmetnej veci teda bolo možné s ohľadom na Exekučný poriadok zastaviť exekúciu aj s poukázaním na § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, pretože rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka, pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje znaky nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto nemohol byť spôsobilým exekučným titulom. Vada v postupe exekučného súdu, ktorý pristúpil k posudzovaniu dovolenosti priznaného plnenia bez vyhodnotenia platnosti rozhodcovskej doložky nespôsobuje v danom prípade nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko exekučný súd v konečnom dôsledku rozhodol správne. Odvolací súd preto rozhodnutie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd považuje argumentáciu exekučného súdu pri zastavení exekúcie v predmetnej veci na § 45 ods.1 písm. b) ZoRK ako nesprávnu a zrejme nadbytočnú, nakoľko v zmysle citovaného ustanovenia zastavenie exekúcie prichádza do úvahy vtedy, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) ZoRK. V zmysle § 40 ods.1 písm a) ZoRK, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania / písm a)/; rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní /písm. b) citovaného ustanovenia/. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.