Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoP/30/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709211449 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6709211449.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci nesvojprávneho R. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O., A. P. XXXX/XX, t. č. bytom O., M. R. L. XXXX/XX, zastúpeného opatrovníkom J. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., A. P. XXXX/XX, o návrhu J. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XXX, prechodne bytom O., M. R. L. XXXX/XX, o zmenu opatrovníka na odvolanie J. O., proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 27. 03. 2012 č. k. 5P/485/2009 - 233, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd nesvojprávnemu R. O., nar. XX. XX. XXXX, ustanovil za opatrovníčku J. N., nar. XX. XX. XXXX na ochranu jeho práv a záujmov. Opatrovníčka je oprávnená a povinná zastupovať nesvojprávneho v bežných záležitostiach, pred štátnymi orgánmi, prijímať za neho dôchodok a s týmto hospodáriť. V závažných záležitostiach týkajúcich sa nesvojprávneho však vyžaduje schválenie súdu. Opatrovníčka je povinná vždy k 30. 06. a k 30. 12. každého roka predkladať správu o výkone funkcie opatrovníka. Týmto došlo k zmene uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. P/173/98 - 37 zo dňa 17. 11. 1998. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že uznesenie zo dňa 22. 09. 2010 č. k. 5P/485/2009 - 88 nesvojprávnemu ustanovil za opatrovníčku navrhovateľku, pričom došlo k zmene opatrovníctva upraveného v rozhodnutí zo dňa 17. 11. 1998 č. k. P/173/98 - 37. Dospel k záveru, že opatrovníctvo nespĺňalo svoj účel vzhľadom na to, že medzi opatrovníkom a nesvojprávnym sú dlhodobo narušené vzťahy. Opatrovník si dostatočne neplnil svoje povinnosti. Proti uzneseniu podal odvolanie opatrovník, odvolací súd uznesením 15CoP/62/2010 - 104 zo dňa 08. 12. 2010 uznesenie zrušil a vec vrátil na doplnenie dokazovania výsluchom starej matky, sesternice opatrníka ako aj na zistenie vzťahom medzi otcom a synom. Prvostupňový súd po doplnení dokazovania mal za preukázané, že opatrovníctvo nespĺňa účel vzhľadom na to, že vzťahy medzi opatrovníkom a nesvojprávnym sú vážne narušené, pričom vychádzal aj zo záverov znaleckého posudku, kde znalec jednoznačne potvrdil, že navrhovateľka je na túto dobu schopná vykonávať funkciu opatrovníka v plnej miere. Súd prihliadol aj na to, že navrhovateľka vykonáva prácu v Rakúsku, avšak je schopná počas doby, pokiaľ je na území Slovenskej republiky, zabezpečovať potreby nesvojprávnemu. Proti rozhodnutiu sa odvolal doterajší opatrovník J. O.. Namietal, že sudkyňa vôbec nešetrila množstvo dôkazov, ktoré predložil. Opatrovníčka J. N. na súde a v návrhu nepovedala jediné pravdivé slovo, napríklad, že od syna neustále vymáhal vrátenie nehnuteľnosti, ktorú mu daroval, bol by ho za to zabil, preto sa s ním takmer nerozpráva a komunikuje so synom cez matku. Zdôraznil, že všetci z jej rodiny sa pozabíjali v NVÚ, obesili sa, matka od bitky zomrela na krvácanie do mozgu, mali byť nesvojprávny. Opatrovníčka sa s matkou bila, preto nemohli žiť spolu. Nikdy nerobila, vždy ju vyhodili z práce a za 30 rokov ničnerobenia sa naučila 100 slov o nemecky a plní posledné želania chlapov - ležiakov, lebo nič iné nedokáže - aj taká práca je potrebná. Uviedol, že šetrenie súdu nie je objektívne, nestranné, zaujaté v jeho neprospech. V podstate sa nič nezmenilo, synovi sa zlepšilo zdravie, naďalej sa o neho stará ako predtým, navštevuje často jeho matku, ktorá mu dáva peniaze a stravuje ho. Po smrti jeho matky bude syn potrebovať ozajstného a spoľahlivého opatrovníka, jeho matka je podvodníčka ako väčšina Rómov. Jeho matka je pre vnuka všetkým, ak zomrie a nekúpia mu byt alebo ak ho nepresťahuje do garsónky, ktorú vlastní, môže byť bezdomovec, zneužije jeho, syna a jeho matku. Opatrovníčka násilím odsťahovala syna do garsónky a nasľubovala mu nemožné, že bude pracovať v Rakúsku na benzínke. Synovi nemôže poskytnúť žiadne výhodné podmienky do budúcnosti, iba sklamania. Poukázal na to, že syn má kúpenú luxusnú garsónku v centre Zvolen, kde ho nemôže zatiaľ presťahovať. Opatrovníčka sa neporadila s ním, rieši všetko násilím, nikdy v živote nepovedala nikomu pravdu. Žiada, aby v týchto veciach sa vyjadril psychiater, napr. či syn môže bývať bez dozoru sám, aby vyšetril opatrovníčku, či je spôsobilá vykonávať túto prácu. Sudkyňa mu v tejto veci nevyhovela. Uviedol, že jeho psychológ nezaujíma, nakoľko aj malé dieťa podľa psychológa bude zverené do výchovy tomu, ku komu dieťa chce ísť. V prípade jeho syna tak nebolo, inak nemusel ochorieť na schizofréniu. Oveľa lepším opatrovníkom môže byť pracovník úradu alebo súdu. Namietal, že jeho matka za žiadnych okolností nemohla diktovať jeho sesternici aký je skutkový stav. Je proti nemu zaujatá. Poukázal aj na to, že po skončení pojednávania mu opatrovateľka zakričala, že ho zabije. Syna má rád, chce mu pomôcť, ale za týchto podmienok to nie je možné. Uviedol aj to, že susedia nevedia, kto pri dome kričí z plného hrdla, bol to syn, vyčítal mu, že bol v Kremnici. Tým, že ho odsťahovala, zachránila život jemu a jeho matke. Syna nemohol za žiadnych okolností prenasledovať, naopak syn ho takmer každý deň bil a nevedel čo ďalej, potom nechcel ísť do garsónky bývať. Nikdy nekričal na svoju matku, veľmi dobre vychádzajú. Zdôraznil, že trvalú poruchu osobnosti, emočnú labilitu majú hlavne vysokoškolsky vzdelaní ľudia a agresívnej povahy, ktorí nevedia čo so sebou robiť a vždy majú pravdu. On je kľudnej povahy, liečiť by sa mala jeho sesternica, ktorá učí na škole pre hluchonemým v Kremnici. Nevie si predstaviť, že kúpi jednoizbový byt, v ktorom býva s jeho matkou a bude si nárokovať na jeho štvrtinu rodinného domu. Rozhodnutie súdu považuje za nesprávne, prevláda stereotyp, žiadna snaha zistiť do hĺbky pravdivé skutočnosti. Navrhol, aby sudcovia absolvovali ročné psychotesty, byť pripravení na pojednávanie, pretože nevedia, čo vlastne majú šetriť, majú byť dokonale oboznámení so spisom. Preto v žiadnom prípade nesúhlasil, aby sa opatrovníčkou stala matka nesvojprávneho, súhlasí s tým, aby opatrovníkom bol niekto iný, rozumnejší človek a nie polorómka. V doplnenom podaní zo dňa 15. 05. 2012 uviedol, že pojednávanie vôbec nemuselo byť, keby navrhovateľka bola normálna. Vždy všetko riešila ako pravá Rómka, silou, podvodom, zmätkami, neporadila sa s ním. Poukázal aj na to, že po smrti jeho matky „syna pochováte na Vaše náklady !!!“. Namietal, že R.. R., ale aj synova matka vôbec nevedia, že syn sa bude musieť odsťahovať do garsónky súdnou cestou za výmenu čiastky rodinného domu, ktorú syn vlastní. Ďalej uviedol, že toto všetko je zbytočné - vidíte čo robia Rómovia - chaos a bodrel !!!“ K odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka - ustanovená nová opatrovníčka. Uviedla, že v minulosti často dochádzalo k neustálemu vzájomnému napádaniu a ohrozovaniu a vyhrážaniu sa otca synovi R. O. kvôli majetku, nakoľko vlastní 1/3 domu, čo je základom všetkého zlého snaženia otca o to, aby ona ako matka nebola synovou opatrovníčkou, pretože podľa jeho dogmatického myslenia sa stane dedičkou spomenutej 1/3 domu. Fyzicky napadol niekoľkokrát aj vlastnú matku, čo svedčí o jeho neprimeranej agresivite. Táto jeho základná charakterová črta sa zapísala už dávnej minulosti na zlom psychickom stave R. a nej, čo viedlo k rozpadu manželstva. Dôkazom jeho nenapraviteľnej povahy je aj fakt, že menovaný J. O. nikdy nebol schopný založiť si fungujúcu rodinu a nežije usporiadaným životom a ostatnými svojimi deťmi z predošlých vzťahov (manželské aj nemanželské). Pokiaľ exmanžel J. O. tvrdí, že sa usiluje získať synovo dedičstvo 1/3 domu, nie je na to odkázaná. Sama vlastní po svojom druhom manželovi zdedený dom v Z., ktorý po jej smrti bude dediť len jej jediný syn R. O.. Naopak, snaží sa mu byť skutočnou dobrou opatrovníčkou s jediným úmyslom, dokázať nielen jeho otcovi ale aj odborníkom, znalcovi, že syn dokáže žiť samostatne a vie sa takmer vo všetkom o seba postarať. Pre týranie z otcovej strany, ktorý tvrdil, že je synovým opatrovníkom a pritom opak bol pravdou, lebo v skutočnosti sa o neho starala stará mama a v ostatnom čase ona, syn bol nútený požiadať súd o zmenu. Samostatné bývanie R. vybavila z dôvodu, aby sa vymanil spod zlého vplyvu otca a skúsili, ako sa mu bude dariť zvládať normálny život. Ukazuje sa, že je to vynikajúca voľba. Kazí to len otec syna, ktorý vyvoláva konflikty, dokonca obťažuje susedov s tým, že ich straší, že tam bude bývať nebezpečný schizofrenik. Je pravdou, že syn sa viac rokov lieči na schizofréniu, je pod pravidelným lekárskym dohľadom a jeho stav je dlhodobo stabilizovaný, čo viackrát potvrdila aj jeho vtedajšia lekárka R.. L.. Pán O. vo svojom odvolaní dokazuje, aký má v skutočnosti charakter, aký je despota a je všetkého schopný, aj zastrašovať lekárov, znalcov susedov. Krajský súd, ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1, 2 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 OSP uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP. Z ust. § 219 ods. 2 OSP vyplýva, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Odvolací súd v danej veci už rozhodoval a vec zrušil na doplnenie dokazovania ohľadom sporných skutočností, ktoré neboli jednoznačne preukazované spôsobom podľa Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle inštrukcie a pokynov odvolacieho súdu prvostupňový súd vyčerpávajúcim spôsobom doplnil dokazovanie, a to jednak nariadeným znaleckým dokazovaním, výsluchom matky, doterajšieho opatrovníka J. O., jeho sesternice, pričom tieto dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti prvostupňový súd v rozhodnutí vyhodnotil v súlade s ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd na doplnenie správnosti rozhodnutia okresného súdu poukazuje, že odvolateľ si vo svojom odvolaní čiastočne protirečí, žiada doplniť dokazovanie, pritom takéto dokazovanie už bolo vykonané práve znalcom R.. J. V., a to v odbore psychiatria, pričom bol vyšetrený sám odvolateľ J. O. ako aj J. N. a bol vykonaný pohovor aj s nesvojprávnym. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že J. N. je bez známok duševnej poruchy a je schopná vykonávať funkciu opatrovníčky a neboli zistené žiadne prekážky, ktoré by ju z tohto vylučovali. Naopak, z vyšetrenia doterajšieho opatrovníka (omylom v znaleckom posudku napísané, že pri vyšetrení Y. O., ktorý však vyšetrovaný nebol) bolo zistené, že je tu prítomná psychopatická štruktúra osobnosti, hlavne s rysmi emočnej lability, hypoparanoidity a emočnej lability, teda ide o trvalú poruchu osobnosti. Pokiaľ otec namieta, že sudkyňa nešetrila množstvo dôkazov, ktoré predložil, treba poukázať na to, že súd vykonal všetky podstatné a rozhodujúce dôkazy. Odvolateľ neuvádza, ktoré z množstva dôkazov, ktoré predložil, by mali byť tie rozhodujúce, na ktoré súd neprihliadol a ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci a boli by schopné vyvrátiť, či už výpovede svedkov, prípadne znalecký posudok. Z odvolania skôr vyplývajú subjektívne poznatky, ktoré odvolateľ hodnotí vo vzťahu k situácii v širšej rodine. Z odvolania však jednoznačne vyplýva aj to, že v skutočnosti prikladá aj význam starostlivosti jeho matky o syna, keď poukazuje, že keď táto zomrie, bude syn potrebovať spoľahlivého opatrovníka. Aj v závere odvolania poukazuje na to, že súhlasí, aby opatrovníkom bol niekto iný. Bolo preukázané aj to, že so synom má vážne rozpory, tri roky sa nerozprávajú. Teda sám neuvádza, že by on chcel byť opatrovníkom, avšak nesúhlasí ani s tým, aby opatrovníčkou bola jeho matka. Pokiaľ uvádzal bližšie okolnosti vo vzťahu k rodine, jeho vzťahu k matke, tieto zo spisu jednoznačne vyplývajú a boli preukázané svedeckými výpoveďami, ale vo vzťahu k predmetu konania nie je potrebné sa bližšie nimi zaoberať. Vo svojom odvolaní píše aj to, že je kľudnej povahy, avšak zo spôsobu podaného odvolania táto skutočnosť nevyplýva, skôr svedčí o opaku, o záveroch znaleckého posudku. Neboli preukázané ani skutočnosti tvrdené vo vzťahu k novej opatrovníčke, pretože táto už dlhšiu dobu pracuje v zahraničí s primeraným príjmom, teda nie je pravdou, že by sa práci vyhýbala tak, ako to tvrdí v odvolaní doterajší opatrovník. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.