Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/162/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709211669 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6709211669.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci navrhovateľky Q.. A. J., nar. XX. 1. XXXX, bytom R., L. C. XX, proti odporcovi N.. R. J., nar. 7. 4. XXXX, bytom P., L. XX, v konaní právne zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Veselým, Advokátska kancelária so sídlom Veľký Krtíš, Mierová 1, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 11C/181/2009-275 zo dňa 29. 3. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky príspevkom vo výške 100 Eur mesačne počnúc dňom 3. 1. 2010, najdlhšie do 21. 6. 2012, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol, vo výroku, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen súdny poplatok z návrhu vo výške 72 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e . Vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke zameškaný príspevok na výživu navrhovateľky za obdobie od 3.1.2010 do 31. 3. 2012 vo výške 2 693,55 Eur v mesačných splátkach po 100 Eur počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia, mení tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke zameškaný príspevok na výživu navrhovateľky za obdobie od 3.1.2010 do 31. 3. 2012 vo výške 2 693,55 Eur v mesačných splátkach po 200 Eur počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, vždy do 15-teho dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol na základe návrhu navrhovateľky zo dňa 19. 3. 2008 tak, že uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100 Eur mesačne počnúc dňom 3. 1. 2010, vždy do 15-teho dňa v mesiaci najdlhšie do 21. 6. 2012 (prvý výrok). Odporcovi zároveň uložil povinnosť zameškaný príspevok na výživu navrhovateľky za obdobie od 3. 1. 2010 do 31. 3. 2012 v sume 2.693,55 Eur vyplácať navrhovateľke v mesačných splátkach po 100 Eur počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, vždy do 15-teho dňa v mesiaci a to pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich (druhý výrok). V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol (tretí výrok). Odporcovi uložil aj povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky vo výške 72 Eur (štvrtý výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (piaty výrok). V dôvodoch rozsudku okresný súd zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania uviedol, že sú splnené podmienky pre priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky za obdobie od 3. 1. 2010 do 21. 6. 2012 a teda návrh je v tejto časti dôvodný, lebo navrhovateľka je dlhodobo práceneschopná a zo zdravotných dôvodov sa nemôže zamestnať. V dôsledku invalidity nie je schopná prácou si zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na živobytie, pričom k tejto situácii nedošlo jej zavinením. Ďalej uviedol, že priznanie výživného za obdobie od 19. 3. 2008 do 1. 6. 2009, kedy bola navrhovateľka študentkou denného štúdia na vysokej škole by bolo v rozpore s dobrými mravmi, lebo študovať začala síce pred rozvodom manželstva, ale po faktickom rozchode manželov, teda v čase keď už účastníci nežili v spoločnej domácnosti, pričom štúdium formou denného štúdia nemohlo byť objektívnym dôvodom pre priznanie príspevku. Súd zisťoval majetkové pomery účastníkov a zistil, že navrhovateľka poberala dávky v hmotnej núdzi a príspevok k dávke v hmotnej núdzi, konkrétne od 1. 3. 2008 vo výške 107,22 Eur mesačne, od 1. 9. 2008 vo výške 112,53 Eur mesačne, od 1. 1. 2009 do 31. 8. 2009 poberala dávku vo výške 112,55 Eur mesačne, od 1. 9. 2009 do 31. 12. 2009 vo výške 118,30 Eur, od 1. 1. 2010 do 30. 6. 2011 vo výške 181,37 Eur mesačne, od 1. 7. 2011 vo výške 152,90 Eur mesačne. Od 3. 1. 2010 je navrhovateľka poberateľkou invalidného dôchodku (od 3. 1. 2010 v sume 76,30 Eur, od 1. 1. 2011 v sume 77,70 Eur), v dôsledku čoho jej bola znížená dávka v hmotnej núdzi od 1. 8. 2011 do 31. 12. 2011 na sumu 94,72 Eur, od 1. 1. 2012 do 31. 1. 2012 na sumu 91,27 Eur; od 1. 2. 2012 poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 92,77 Eur mesačne. Odporca je zamestnaný ako lekár, pričom jeho mesačný príjem bol od 1. 12. 2009 do 30. 11. 2010 - 1. 295 Eur, od 1. 12. 2010 do 31. 7. 2011 v Nemocnici s poliklinikou, Všeobecná nemocnica Žiar nad Hronom - 844,97 Eur a od 1. 2. 2011 do 31. 1. 2012 v Nemocnici Zvolen - 478,74 Eur, Pri určení výšky príspevku súd zohľadnil výšku poberaného invalidného dôchodku navrhovateľky, majetkové pomery odporcu, skutočnosť, že navrhovateľka býva v byte, ktorý patrí do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov so svojimi dvoma dospelými zamestnanými synmi a že odporca má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére H. J., nar. XX. 9. XXXX. Príspevok na výživu rozvedenej manželky v sume 100 Eur mesačne určil počnúc dňom 3. 1. 2010, t.j. od kedy navrhovateľka poberá invalidný dôchodok. Zároveň uložil odporcovi povinnosť uhradiť navrhovateľke za obdobie od 3.1. 2010 do 31. 3. 2010 nedoplatok na príspevku na výživu rozvedeného manželky vo výške 2 693,55 Eur, ktorú sumu povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 100 Eur; v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol. Proti rozsudku okresného súdu podal včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporca. Odvolaním nebol napadnutý len výrok, ktorým súd návrh navrhovateľky zamietol. Podľa jeho názoru súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal preto, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že navrhovateľka sa vyhýbala osobnej účasti na pojednávaniach vedenom na Okresnom súde Zvolen a aj na dožiadanom Okresnom súde Košice II. Vykonané výsluchy navrhovateľky sú nedostatočné, povrchné, bez toho aby sa navrhovateľka vyjadrila ku skutočnostiam, na základe ktorých by mohol okresný súd rozhodnúť. Nebolo náležite preukázané, že navrhovateľka vzhľadom na svoj vek, vzdelanie, zdravotný stav nie je schopná sa samostatne sa živiť. Súd mal nariadiť znalecké dokazovanie na náležité preukázanie tejto skutočnosti. Navrhovateľkine zdravotné problémy sú subjektívneho charakteru vyplývajúce z jej životného štýlu (nadmerné fajčenie). Vytýkal tiež súdu, že pri rozhodnutí o príspevku na výživu rozvedenej manželky nezohľadnil všetky okolnosti, na ktoré mal prihliadať a náležite sa nevysporiadal ani s tým, či priznanie výživného nie je v rozpore s dobrými mravmi. Proti rozsudku okresného súdu podala včas odvolanie aj navrhovateľka. Namietala, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a neúplne zistil skutkový stav. Žiadala preto, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala určenú výšku príspevku, dĺžku vyživovacej povinnosti, spôsob platenia dlžnej sumy. Podľa jej názoru súd neprihliadol na skutočnosť, že je práceneschopná a že poberá ochranný príspevok k zálohovo vyplácanej dávke. Vytýkala súdu v súvislosti so zisťovanými majetkovými pomermi odporcu, že nezohľadnil mesačné náklady vynaložené na byt patriaci do ich BSM. Priznané výživné má slúžiť na jej výživu a nie na udržiavanie odporcovho majetku patriaceho do BSM. Súd neprihliadol ani na jej náklady súvisiace s jej liečbou, nezisťoval príjem priateľky odporcu a aj nesprávne ustálil výšku jej príjmu. Pochybenie okresného súdu videla aj v tom, že súd jej nepriznal výživné od podania návrhu, a že porušil „zásadu rovnakého zaobchádzania“, keď umožnil odporcovi zameškané výživné splácať v splátkach. Rozsudok je nejasný, nezrozumiteľný, lebo súd nerozhodol „o dlhoch, ktoré vzniknú od posledného pojednávania do právoplatnosti rozsudku“. Namietala tiež, že súd „ukončil“ vyživovaciu povinnosť predčasne ku dňu 21. 6. 2012, hoci jej invalidita a súčasná práceneschopnosť je dôvodom, aby bol odporca povinný platiť aj po 21. 6. 2012. Odporca na základe výzvy súdu na vyjadrenie sa k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že odvolanie navrhovateľky je ťažko čitateľné, a preto žiadal súd, aby vyzval navrhovateľku k predloženiu a doručeniu odvolania v čitateľnej forme. Po následnom doručení odvolania v čitateľnej formy sa k odvolaniu vyjadrí. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľky a odporcu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky príspevkom na výživu rozvedenej manželky vo výške 100 Eur mesačne počnúc dňom 3. 1. 2010 najdlhšie do 21. 6. 2012, vo výroku, kým okresný súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol, vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen súdny poplatok z návrhu vo výške 72 Eur a vo výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil; vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke zameškaný príspevok na výživu rozvedenej manželky za obdobie od 3. 1. 2010 do 31. 3. 2012 vo výške 2 693, 55 Eur po 100 Eur počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia podľa § 220 O.s.p. zmenil. Návrhom vo veci samej zo dňa 19. 3. 2008 v znení doplneného návrhu zo dňa 25. 4. 2008 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcu platiť príspevok na výživu rozvedenej manželky v sume 6000,- Sk mesačne s odôvodnením, že študuje na vysokej škole dennou formou, nemá vlastný príjem, a preto je odkázaná na výživné, prípadne pomoc od štátu. Na základe vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti odporcu Okresný súd Košice II postúpil spis Okresnému súdu Veľký Krtíš, ktorý nesúhlasil s postúpením veci a spis predložil Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením veci. Tento uznesením č.k. 17NcC/37/2009-58 zo dňa 27. 8. 2009 rozhodol tak, že nesúhlas Okresného súdu Veľký Krtíš s postúpením veci je dôvodný a že miestne príslušný súd na prejednanie a rozhodnutie veci je Okresný súd Zvolen. V priebehu konania navrhovateľka navrhla prikázanie veci Okresnému súdu Košice II; Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 6Ndc/16/2011-224 zo dňa 23. 6. 2011 návrhu nevyhovel, lebo neboli zistené zákonné predpoklady v zmysle ust. § 12 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd posudzuje vec opakovane. Prvý rozsudok okresného súdu zo dňa 17. 6. 2010, č.k 11C/181/2009-150, ktorým bol návrh navrhovateľky o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky zamietnutý, odvolací súd uznesením č.k.13Co/204/2010-178 zo dňa 11. 11. 2010 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že sa javí, že navrhovateľka je stále práceneschopná a jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi a príspevok k dávke. V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu bolo povinnosťou okresného súdu preveriť zdravotný stav navrhovateľky, či je stále práceneschopná, a či jej zdravotný stav dovoľuje, aby sa sama živila. Navrhovateľka mala konkretizovať svoje majetkové pomery. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že odvolanie navrhovateľky ako aj odporcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 72 ods. 1 až 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“), „rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.“ Zákon o rodine ustanovuje v tomto paragrafe povinnosť rozvedeného manžela prispievať na výživu bývalému manželovi, ktorý nie je schopný sám sa živiť, potom ako nadobudne rozhodnutie o rozvode právoplatnosť. Neschopnosť samostatne sa živiť môže vyplývať zo subjektívnych a objektívnych skutočností na strane oprávneného, pričom schopnosť bývalého manžela živiť sa sám sa neodvodzuje len od jeho skutočných a potencionálnych zárobkových možností, ale aj od jeho majetkových pomerov. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva, ani skutočnosť, že navrhovateľovi klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojenie potrieb v rozsahu ako za trvania manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou je fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Oprávnenému bývalému manželovi vznikne potom právo na zabezpečenie primeranej výživy. Podľa ust. § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine „pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.“ Kritériá uvedené v odseku 1 predstavujú všeobecnú úpravu pre všetky druhy vyživovacej povinnosti. Pri príspevku na výživu rozvedeného manžela sa rovnako ako pri ostatných druhoch vyživovacej povinnosti vyžaduje určitý stupeň odkázanosti oprávneného. Odporca v odvolaní namietal, že navrhovateľka prerušila živnosť a začala študovať na vysokej škole formou denného štúdia, že platil výživné na dvoch synov pochádzajúcich z manželstva s navrhovateľkou až kým neskončili vysokú školu, že navrhovateľka býva v byte, ktorý patrí do zaniknutého BSM, a že sa súd nevysporiadal s tým, či priznanie príspevku na výživu navrhovateľky nie je v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru , že okresný súd rozhodol vecne správne, vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania vec správne právne posúdil. Zohľadnil aj skutočnosti súvisiace s prerušením živnosti navrhovateľky a jej vysokoškolským štúdiom vo forme denného štúdia, keď návrh navrhovateľky za obdobie jej vysokoškolského štúdia vo forme denného štúdia za súčasného prerušenia živnosti zamietol. Skutočnosť, že odporca platil výživné na dvoch synov pochádzajúcich z manželstva s navrhovateľkou súd nemal dôvod zohľadniť, pretože nárok synov odporcu na výživné v čase, keď boli maloletí a aj v čase, keď dosiahli plnoletosť, ale v dôsledku vysokoškolského štúdia neboli schopní sami sa živiť, je samostatným nárokom detí odporcu a žiadnym spôsobom nesúvisí s nárokom navrhovateľky na príspevok na výživu rozvedeného manžela. Skutočnosť, že navrhovateľka nie je momentálne schopná sama sa živiť, vyplýva zo zlého zdravotného stavu navrhovateľky, čo deklaruje aj rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, preto nebolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie na preukázanie tejto skutočnosti. Cievne ochorenie je závažným ochorením, ktoré si vyžaduje určitý čas na zotavenie a rehabilitáciu. Samotnú skutočnosť, že navrhovateľka má zlý zdravotný stav (čo deklaruje aj rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku), ktorý jej neumožňuje sa zamestnať, možno považovať za splnenie zákonnej podmienky, že „nie je schopná sama sa živiť“, bez ohľadu na jej vek a získaný stupeň kvalifikácie. Pokiaľ ide o rozpor s dobrými mravmi, odvolací súd konštatuje, že v konaní pred prvostupňovým súdom neboli preukázané žiadne také okolnosti na strane navrhovateľky, ktoré by zásadným spôsobom odôvodňovali záver, že priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela od 01. 03. 2010 by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ odporca v odvolaní poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka ešte pred podaním návrhu na rozvod manželstva na súd dosiahla zrušenie cirkevného sobáša, odvolací súd uvádza, že uvedenú skutočnosť nemožno vytrhnúť z kontextu s ďalšími skutočnosťami, ktoré vyplývajú z rozsudku o rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu , ktorý vydal dňa 4. 5. 2007 Okresný súd Košice II pod sp. zn. 14C/153/2004-158, preto nemožno prijať záver, že sa jedná o takú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver, že priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela navrhovateľke v rozsahu, ktorý určil okresný súd by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok odporcu odvolací súd konštatuje, že rozsudok okresného súdu je vecne správny. Odporca v odvolaní neuviedol žiadne zásadné právne relevantné skutočnosti, ktoré by vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu z hľadiska odvolacích námietok odporcu spochybnili. Pokiaľ ide ide o formu odvolania navrhovateľky z hľadiska jeho vyhotovenia a čitateľnosti, odvolací súd má za to, že odvolanie navrhovateľky je čitateľné v takej miere, že je možné oboznámiť sa s jeho obsahom, tak ako to urobil v konečnom dôsledku aj odvolací súd, preto požiadavku odporcu na opätovné doručenie odvolania v čitateľnej forme vyhodnotil ako neopodstatnenú. Navrhovateľka v odvolaní namietala, že okresný súd jej nepriznal príspevok na výživu rozvedeného manžela za obdobie keď bola hospitalizovaná a operovaná, že pri rozhodovaní zohľadnil fakt, že žije v byte patriacom do zaniknutého BSM s dvoma dospelými deťmi, ktoré pracujú, ale nezohľadnil, že hradí mesačné náklady aj za odporcu ako vlastníka predmetného bytu. Spochybnila výšku priznaného príspevku, pričom zdôraznila, že žiada, aby jej súd titulom príspevku na výživu rozvedeného manžela priznal sumu 200 Eur. Ďalej zdôraznila, že jej deti nemajú povinnosť ju živiť, ale v prvom rade túto povinnosť má jej bývalý manžel. Navrhovateľka v odvolaní okresnému súdu ďalej vytkla, že pri určení výšky príspevku na výživu rozvedeného manžela nezohľadnil jej náklady na lieky a liečbu, ktorú znáša v dôsledku choroby, pričom nevychádzal z majetkových pomerov odporcu,. ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti v Žiline aj v Košiciach. Nezistil riadne príjem odporcu ani príjem jeho partnerky s ktorou žije a pochybil aj pri určení výšky jej príjmu. Závažným pochybením okresného súdu podľa navrhovateľky je aj fakt, že jej nepriznal príspevok na výživu rozvedeného manžela od podania návrhu, keď zobral do úvahy, že bola študentkou denného štúdia čo je v rozpore s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd. Závažným problémom je podľa navrhovateľky aj to, že zročné výživné má byť splácané v splátkach do budúcna, keď odporca je zamestnaný, má dostatočne vysoký príjem a nie je sociálne odkázaný. Namietala tiež koniec povinnosti odporcu platiť navrhovateľke príspevok na výživu rozvedeného manžela k 21. 06. 2012 a to z toho dôvodu, že jej zdravotný stav nie je priaznivý a ona nie je schopná sama sa živiť, pretože je v liečbe, nedosahuje príjmy, ktoré by jej umožňovali pokryť životné náklady a nevlastní žiadny majetok. Podľa názoru navrhovateľky súd rozhodol o ukončení povinnosti odporcu platiť navrhovateľke príspevok na výživu rozvedeného manžela predčasne, skôr ako určil odporcovi povinnosť hradiť navrhovateľke príspevok na výživu rozvedeného manžela. Uviedla, že žiada, aby súd pri určení výšky príspevku na výživu rozvedeného manžela postupoval v súlade s § 72 ods. 3 Zákona o rodine, keďže choroba navrhovateľky, prebiehajúca liečba a vzniknutá invalidita je objektívnym dôvodom, aby odporca platil príspevok na jej výživu aj naďalej s tým, že povinnosť odporcu nebude ukončená skôr ako ukončí liečbu a nebude schopná sama sa živiť. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľky odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky navrhovateľky s výnimkou odvolacej námietky týkajúcej sa splátok zročného výživného nie sú opodstatnené. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľky, že okresný súd pochybil pri určení výšky jej mesačného príjmu, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že okresný súd vychádzal zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, zo dňa 13. 02. 2011 (č. l. 291 spisu) z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE 2/2011/17391/8 zo dňa 21. 06. 2011 (č. l. 292 spisu) a zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 10. 02. 2012 (č. l. 294 spisu), z ktorých vyplýva, že príjem navrhovateľky je vo výške 233,29 Eur mesačne (invalidný dôchodok vo výške 80,30 Eur mesačne a dávka v hmotnej núdzi vrátane príspevku k dávke vo výške 152,99 Eur mesačne) . Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľka v konaní nepredložila žiadne právne relevantné dôkazné prostriedky preukazujúce jej tvrdenia týkajúce sa výšky príjmu ani dôkazy týkajúce sa priebehu práceneschopnosti a zdravotného stavu (lekársku správu zo dňa 3. 12. 2012, ktorú navrhovateľka pripojila k ospravedlneniu neúčasti na pojednávanie, nie je možné považovať za dostatočný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý dať odpoveď na všetky podstatné navrhovateľkou tvrdené otázky týkajúce sa jej zdravotného stavu po priznaní invalidného dôchodku z hľadiska pretrvávania zdravotných problémov do budúcna). V spise sa nachádza odpoveď navrhovateľky na žiadosť okresného súdu o predloženie požadovaných dokladov (č. l. 214), kde navrhovateľka uvádza, prečo nepredložila všetky požadované doklady. Podľa názoru odvolacieho súdu, navrhovateľke nič nebránilo v tom, aby požadované doklady predložila súdu aj dodatočne. V nadväznosti na uvedené odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ navrhovateľka okresnému súdu vytýka, že jej nepriznal príspevok na výživu rozvedeného manžela pred priznaním invalidného dôchodku t. j. v čase keď bola už hospitalizovaná a práceneschopná, tak odvolací súd uvádza, že okresný súd správne konštatoval, že navrhovateľka si počas práceneschopnosti neuplatnila nárok na nemocenské dávky. Dôvodom je zrejme skutočnosť, že pre vysokoškolské štúdium vo forme denného štúdia prerušila živnostenské podnikania, čo bol zo strany navrhovateľky vzhľadom na odvodové povinnosti človeka v produktívnom veku a z toho vyplývajúce konzekvencie v prípade mimoriadnych životných situácii, akou dlhodobá práceneschopnosť určite je, veľmi neprezieravý krok. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že súd zistil, že jej bol priznaný invalidný dôchodok len na základe vyžiadanej správy od Sociálnej poisťovne, pričom všetky doklady preukazujúce príjem navrhovateľky poskytol okresnému súdu na jeho vyžiadanie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice. Bez povšimnutia nie je ani tá skutočnosť, že navrhovateľka sa prerušením podnikania a rozhodnutím o začatí vysokoškolského štúdia formou denného štúdia ešte predtým, ako ju postihli zdravotné problémy neuvážene ako človek v produktívnom veku vystavila nepriaznivej finančnej situácii, čo malo samozrejme vplyv aj na jej finančnú situáciu do budúcna. Nie je možné porovnávať právo človeka v produktívnom veku študovať formou denného štúdia s právom maloletého dieťaťa, ktoré kontinuálne po dovŕšení plnoletosti pokračuje v príprave na budúce povolanie formou denného štúdia. Človek v dospelom veku si musí zvážiť všetky plus a mínusy svojho rozhodnutia pre denné štúdium, keďže tým ohrozí finančne nielen seba, ale aj svoje nezaopatrené deti. V tomto smere je potrebné konštatovať, že rozhodnutie o nepriznaní príspevku na výživu rozvedeného manžela za obdobie, keď navrhovateľka bola študentkou denného štúdia, nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky ani s Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd, ale naopak možno konštatovať, že priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela za uvedené obdobie navrhovateľke by bolo v rozpore s dobrými mravmi . Odvolacia námietka navrhovateľky, že súd nedostatočne zistil príjem odporcu a jeho majetkové pomery sa javí odvolaciemu súdu na základe všetkých vykonaných dôkazov okresným súdom ako neopodstatnená. Odporca na pojednávaní pred Okresným súdom Zvolen uviedol, že vlastní 1/10-inu nehnuteľnosti - 3-izbového bytu na W. ulici v P., kde býva jeho otec, nakoľko pochádza zo 6 detí, pričom „sa dedilo“ po mame. Okrem toho je spoluvlastníkom bytu, ktorý je predmetom zaniknutého bezpodielového vlastníctva manželov v Košiciach (č. l. 287 spisu). Zo správ od zamestnávateľa odporcu mal okresný súd dostatočne zistený príjem odporcu, takže v tomto smere nemožno okresnému súdu vytknúť, že by nevykonal dostatočné dokazovanie. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky, že jej dospelé deti nie sú povinné podieľať sa na jej výžive, ale túto povinnosť mal výhradne len jej bývalý manžel, odvolací súd uvádza, že pokiaľ dospelé deti navrhovateľky žijú v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a sú si vedomé toho, že navrhovateľkina finančná situácia v dôsledku jej ochorenia nie je priaznivá, tak sú povinné podieľať sa na nákladoch spoločnej domácnosti príspevkom na bývanie a na stravu. Takáto požiadavka navrhovateľky nie je ničím neobvyklá, naopak, opačný prístup by bol v rozpore s dobrými mravmi. Vo vzťahu k námietke navrhovateľky, že je nemajetná, odvolací súd uvádza, že podľa údajov uvedených v spise, medzi navrhovateľkou a odporcom prebieha konanie o vyporiadanie BSM, kde je okrem iného priestor aj na riešenie otázky súvisiacej s úhradami súvisiacimi s bytom, v ktorom žije navrhovateľka a ktorý je zatiaľ v BSM navrhovateľky a odporcu. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľky týkajúcu sa splátok zročného výživného, odvolací súd uvádza, že túto odvolaciu námietku navrhovateľky zohľadnil vo vzťahu k výške splátok zročného výživného tak, že rozsudok okresného súdu v časti zročného výživného podľa § 220 OSP zmenil a zaviazal odporcu zameškaný príspevok na výživu navrhovateľky za obdobie od 03. 01. 2010 do 31. 03. 2012 vo výške 2 693.55 Eur splácať v mesačných splátkach po 200 Eur počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vždy do 15. dňa v mesiaci a to pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení či i len jednej z nich. Navrhovateľka v odvolaní namietala tiež, že okresný súd rozhodol o ukončení povinnosti odporcu prispievať na výživu navrhovateľky k 21. 06. 2012 a že nezohľadnil jej výdavky na liečbu a lieky. V uvedenej súvislosti odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala výšku výdavkov na lieky a liečbu, preto ich súd nemal na základe čoho zohľadniť, keďže navrhovateľka neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno. Odvolací súd ďalej poukazuje na ust. § 72 ods. 3 Zákona o rodine, zo znenia ktorého vyplýva, že príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý stav vyžadujúci sústavnú opateru. Zo spisu odvolací súd zistil, že rozsudok Okresného súdu Košice II. sp. zn. 14C/153/04-148 zo dňa 04. 05.2007, ktorým Okresný súd Košice II. manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol, nadobudol právoplatnosť 21. 06. 2007, navrhovateľka má teda nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela do 21. 6. 2012, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by si navrhovateľka napriek dlhodobo nepriaznivému stavu vyžadovala sústavnú opateru ďalšej osoby. Z uvedených dôvodov považuje odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd rozhodol o tom, že odporca je povinný platiť navrhovateľke príspevok na výživu rozvedeného manžela najdlhšie do 21. 06. 2012 za vecne správne. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky, že okresný súd určil v deň vyhlásenia rozhodnutia presne deň dokedy má najdlhšie odporca povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky, odvolací súd uvádza, že uvedená odvolacia námietka je neopodstatnená, pretože oprávnenie súdu rozhodnúť o tom, dokedy je povinný odporca hradiť navrhovateľke príspevok na výživu rozvedeného manžela vyplýva z ust. § 72 ods. 3 Zákona o rodine, keď v tomto ustanovení sú vymedzené podmienky vo vzťahu k dľžke obdobia za ktoré vzniká oprávnenému subjektu nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela . Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že okresný súd rozhodol o tom či má navrhovateľka nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela, v akej výške, za aké obdobie, o zročnom príspevku na výživu rozvedeného manžela a dokedy najdlhšie má navrhovateľka nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela v jeden a ten istý deň (Zápisnica o pojednávaní na Okresnom súde Zvolen zo dňa 29.3.2012), preto je navrhovateľkina odvolacia námietka o tom, že okresný súd rozhodol o ukončení povinnosti odporcu hradiť navrhovateľke príspevok na výživu rozvedeného manžela (navrhovateľky) skôr ako určil odporcovi povinnosť hradiť navrhovateľke príspevok na výživu rozvedeného manžela neopodstatnená. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním navrhovateľky a odporcu napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky príspevkom vo výške 100 Eur mesačne počnúc dňom 3.1. 2010 najdlhšie do 21. 6. 2012, vo výroku, ktorým návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti zamietol, vo výroku, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 72 Eur na účet Okresného súdu Zvolen do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správny potvrdil; vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke zameškaný príspevok na výživu rozvedenej manželky vo výške 2 693,55 Eur v mesačných splátkach po 100 Eur podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na ust. § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 . Poučenie: proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.