Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/108/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709211865 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6709211865.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky M.. D. G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. č. XXX, H. L., zastúpenej Mgr. Marošom Uhaľom, advokátom so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP č. 6/11, proti odporcovi Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad č.4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 502,82 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 22.03.2012, č.k. 13C/46/2010-78, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil a odporcovi uložil nahradiť navrhovateľke trovy konania na účet právneho zástupcu navrhovateľky vo výške 297,47 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom domáhala zaplatenia 502,82 eur s príslušenstvom. Okresný súd rozsudkom zo dňa 23.05.2011, č.k. 13C/46/2010-149 zaviazal odporcu na zaplatenie 466,51 eur s príslušenstvom. Na základe odvolania odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne navrhovateľka zobrala návrh v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť, pretože po zrušení uznesenia okresného súdu jej odporca dňa 05.03.2012 zaslal sumu 443,15 eur a 161,79 eur s tým, že suma 443,15 eur predstavuje výšku nároku zo žalovanej istiny, ktorý mal byť navrhovateľke priznaný. Suma 161,79 eur predstavuje paušalizovaný úrok z omeškania z priznanej sumy od 02.02.2006 do 05.03.2012. Navrhovateľka žiadala priznať podľa § 146 ods. 2 trovy konania podľa záveru odvolacieho súdu. Okresný súd konanie podľa § 96 zastavil a o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď vychádzal z toho, že navrhovateľka uplatňovala sumu 502,82 eur, bola úspešná v rozsahu 443,15 eur, potom úspech navrhovateľky predstavuje 76 % a v tomto rozsahu zaviazal aj na náhradu trov konania. Proti rozhodnutiu sa odvolal odporca, a to proti výroku o trovách konania. Ako odvolací dôvod uviedol ustanovenie § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p.. Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti žiadal zmeniť podľa § 220 O.s.p. tak, že budú priznané len oprávnené trovy konania. V odvolaní uviedol, že okresný súd správne podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici aplikoval zásadu pomeru úspechu a neúspechu vo veci a na základe tejto zásady zaviazal odporcu na náhradu trov konania v rozsahu 76 %. Okresný súd však vychádzal z hodnoty jedného právneho úkonu v sume 43,86 eur bez DPH, čo je nesprávne, pretože podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platí „ak predmetom konania je zaplatenie peňažnej sumy, výška náhrady trov konania sa stanoví z hodnoty priznanej rozhodnutím súdu vo veci samej“. Preto podľa neho okresný súd rozhodol v rozpore s týmto ustanovením, keď mal pri určení hodnoty jedného právneho úkonu vychádzať z peňažnej sumy 443,15 eur a nie zo sumy 502,82 eur. Žaloba bola podaná dôvodne len sumy 443,15 eur. Navrhovateľka sa k odvolaniu nevyjadrila. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods.l O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O.s.p. zrušil uznesenie okresného súdu v napadnutej časti podľa § 221 ods.1 písm.h/ O.s.p., keď súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne, keď odvolanie odporcu je čiastočne akceptovateľné. Dôvody, na ktoré poukazuje odporca v odvolaní však nie sú v celom rozsahu akceptovateľné, keďže čiastočne sú nezrozumiteľné. V odvolaní odporca poukazuje na to, že okresný súd správne postupoval, keď aplikoval zásadu pomeru úspechu pri rozhodovaní, naopak, zároveň poukazuje na § 18 ods. 3 s jeho citáciou. Ďalší argument spočíva v tom, že namieta, že súd mal pri stanovení hodnoty právneho úkonu vychádzať z peňažnej sumy 443,15 eur. Z § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vyplýva, že ak je advokát platiteľom DPH, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o DPH, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na skutočné znenie citovanej vyhlášky argumentácia odporcu nie je zrozumiteľná. Nesprávny je aj jeho záver o tom, že okresný súd správne aplikoval pomer úspechu vo veci v rozsahu 76 %. Odporcovi a zrejme aj prvostupňovému súdu zrejme ušlo, že v prípade, keď odôvodňoval svoje rozhodnutie ohľadom trov konania odvolací súd, bolo to vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej, kedy sa pri rozhodovaní aplikuje zásada úspechu vo veci a príslušné ustanovenia O.s.p., § 140 až 150 O.s.p.. Po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu nastala iná situácia, došlo k zastaveniu konania, preto v žiadnom prípade nemohol prvostupňový súd odôvodniť svoje rozhodnutie o trovách konania s poukazom na § 146 ods. 2 a § 142 ods. 2 O.s.p., pretože sa to navzájom logicky vylučuje. Keďže v danom konania došlo k zastaveniu konania, súd vo veci už nerozhodoval rozsudkom, preto nemohol ani posúdiť úspech, či neúspech účastníkov konania a aplikovať tak § 142 ods. 2 O.s.p.. Z ustanovenia § 146 ods. 1 O.s.p. jednoznačne vyplýva, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, v zmysle písm.c/ ak konanie bolo zastavené. Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. upravuje prípad, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, potom je povinný uhradiť trovy konania a druh veta upravuje, že pokiaľ sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Odsek 2 vo vzťahu k odseku 1 je ustanovením špeciálnym, ktorý mal prednosť v prípade, ak nastanú skutočnosti upravené v tomto ustanovení. V danom prípade sa tomu tak stalo, a preto súd nemohol aplikovať všeobecné ustanovenie § 146 ods.l písm.c/, ale bol povinný aplikovať ods. 2, druhú vetu. V takomto prípade je odporca povinný nahradiť trovy konania navrhovateľovi. Dané ustanovenie už nič nehovorí o pomere úspechu vo veci, ale rozhodujúcou skutočnosťou je späťvzatie návrhu, ktorý bol podaný dôvodne. To znamená, že argumentácia odporcu v tejto časti je správna, keď poukazuje na to, že žaloba bola podaná dôvodne len do sumy 443,15 eur a táto suma predstavuje základnú hodnotu, z ktorej má vychádzať aj výpočet jedného úkonu právnej pomoci v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Prvostupňový súd tak nesprávne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 a § 142 ods. 2 a odvolací súd musel uznesenie okresného súdu zrušiť s tým, že v ďalšom konaní rozhodne o trovách konania podľa názoru vyššie vysloveného, keď výšku odmeny za jeden úkon bude počítať zo sumy 443,15 eur. Odvolací súd rozhodnutie okresného súdu nezmenil z dôvodu, že v danom prípade došlo k tzv. úplnému zlyhaniu v zmysle písm.h/, ktoré odôvodňuje zrušenie takéhoto rozhodnutia. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.