Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/58/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710200532 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710200532.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného IZOLTECH, s.r.o., so sídlom Textilná 4, 040 12 Košice, IČO: 36 803 049, zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Slebodníkom, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti povinnému METAL B, s.r.o. v konkurze, s miestom podnikania vo Zvolene, Na Štepnici 1379/1, IČO: 36 046 671, vedenej pod spisovou značkou Ex 8/10-W súdnym exekútorom JUDr. Andreou Cimermanovou, Exekútorský úrad so sídlom, Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 2.113,91 Eur s prísl. o odvolaní súdneho exekútora proti rozhodnutiu Okresného súdu vo Zvolene č. k. 21Er/72/2010-19, IČS: 6710200532 zo dňa 01. 08. 2011 v senáte jednohlasne, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen zo dňa 01. augusta 2011, č. k. 21Er/72/2010-19 v napadnutej časti výroku o trovách súdneho exekútora z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením, ktoré vydal vyšší súdny úradník uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 89,43 Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K 14/2010-14 zo dňa 27.5.2010, právoplatným dňa 18.6.2010 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka METAL B, s.r.o., Na Štepnici 1379/1, 960 01 Zvolen, IČO: 36 046 671. Na základe tejto právnej skutočnosti došlo v zmysle ustanovenia § 48 prvá veta zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov k zastaveniu exekučného konania sp. Značka 8/10-W vedeného proti povinnému METAL B, s.r.o., Na Štepnici 1379/1, 960 01 Zvolen, IČO: 36 046 671 priamo zo zákona - ex lege. Súd uviedol, že podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, že na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate, k v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate, ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený. V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že o trovách exekúcie súd rozhodol analogicky podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Nakoľko na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, ide o obdobnú situáciu, akoby povinný bol nemajetný a jeho majetok nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č.288/1995 Z.z. (ďalej len vyhláška) uplatnil právo na odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 33.19 Eur. Túto mu súd priznal tak ako si ju súdny exekútor uplatnil, nakoľko to bolo v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky. Ďalej si súdny exekútor uplatnil odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti podľa § 6 vyhlášky, a to v sume 331,94 Eur za zriadenie exekučného záložného práva k 10 nehnuteľnostiam. Túto časť odmeny súd súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko odmena pri zastavení exekúcie sa určuje podľa § 14 až 16 vyhlášky. Zo systematického zaradenia ustanovenia § 6 v prvom oddiele druhého dielu vyhlášky je zrejmé, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje na odmenu za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažne plnenie, a že vecná pôsobnosť predmetného ustanovenia § 6 na určenie odmeny pri zastavení exekúcie nie je daná. Podľa § 22 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil právo na náhradu hotových výdavkov vo výške 94,73 Eur za poštovné, administratívne režijné výdavky, cestovné, náklady na kancelársky papier, obálky a náklady na archiváciu spisu. Z uplatnenej náhrady hotových výdavkov súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu hotových výdavkov za poštovné v plnej výške, ale len v sume 42 Eur, nakoľko súd v čase svojho rozhodovania mal z predloženého exekučného spisu preukázateľne vynaložené hotové výdavky na tento účel len v uvedenej sume. Ďalej si súdny exekútor uplatnil náhradu hotových výdavkov za kancelársky papier a obálky v sume 13,53 Eur, z uplatnenej sumy mu súd na uvedený účel s ohľadom na rozsah exekučného spisu priznal náhradu vo výške 4,50 Eur. Súd ďalej súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu budúcich hotových výdavkov za poštovné, kancelársky papier a vyhotovenie faktúr, nakoľko ich vynaloženie v uplatnenej výške súd v čase svojho rozhodovania nemal za preukázané. Zo zvyšnej časti uplatnených hotových výdavkov za cestovné, administratívne režijné výdavky a telefonát - lustrácia internet súd odpočítal 20% DPH, ktorú si na ne súdny exekútor uplatnil neoprávnene v rozpore s ustanovením § 196 Exekučného poriadku. Súdny exekútor si uplatnil právo aj na náhradu hotových výdavkov za archiváciu spisu v sume 2.40 Eur, ktoré mu však súd nepriznal, nakoľko ich nepovažoval za účelné a hospodárne, pričom sa jedná o hotové výdavky, ktoré mu vzniknú v budúcnosti. Podľa názoru súdu, súdnemu exekútorovi náklady spojené s archiváciou spisu nepatria, nakoľko tieto mu nevznikli v súvislosti so samotným výkonom exekúcie. Na účastníka nemožno prenášať náklady, ktoré bezprostredne nesúvisia s vymáhaním nároku z exekučného titulu a preto tieto náklady nie je možné osobitne odmeňovať. V zmysle § 209 ods. 1 Exekučného poriadku sa ukončené spisy ukladajú a uschovávajú v kancelárii exekútora. Súdny exekútor má teda zákonnú povinnosť ukončené spisy uschovávať vo svojej kancelárii, a ak na túto činnosť využil aj služby tretej osoby, oprávnený nie je povinný nahradiť takto vynaložené peňažné prostriedky súdnemu exekútorovi. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov spolu v celkovej výške 49,60 Eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi 20% DPH z odmeny 33,19 Eur, vo výške 6.64 Eur. Súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie spolu vo výške 89,43 Eur. Proti výroku rozhodnutia o trovách podal v zákonom stanovenej lehote súdny exekútor odvolanie a navrhol, aby rozhodnutie v napadnutej časti bolo zmenené tak, že mu bude priznaná náhrada trov exekúcie vo výške 532,89 Eur. Namietal, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci - nesprávnej aplikácie ustanovenia Exekučného poriadku ako aj vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov a noviel. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v celkovej výške 532,89 Eur, z ktorých mu súd priznal 89,43 Eur. Odvolanie odôvodnil nasledovnými skutočnosťami: Exekučný súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za zriadenie exekučného záložného práva k 10 nehnuteľnostiam vo výške 331,90, podľa § 6 vyhlášky z dôvodu, že pri zastavení exekúcie sa odmena určuje podľa § 14 až 16 vyhlášky. S týmto právnym názorom nesúhlasil, a argumentoval, že pri takto doslovnom, reštriktívnom výklade právnej normy, by nebolo možné uplatňovať odmenu za zriadenie exekučného záložného práva ani pri vykonávaní exekučnej činnosti na nepeňažné plnenie. Podľa § 168 ods. 4 Exekučného poriadku je správa katastra nehnuteľností je povinná zapísať zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov dňom doručenia exekučného príkazu pričom exekučné záložné právo na nehnuteľnosť môže exekútor zriadiť len na návrh oprávneného. Následne za takto vykonaný exekučný úkon, má potom exekútor v zmysle § 6 vyhlášky nárok na odmenu za zriadenie exekučného záložného práva a to vo výške 33,19 Eur za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť. Citované ustanovenie § 6 vyhlášky nevylučuje uplatnenie tejto odmeny ani pri zastavení exekúcie, nárok na jej uplatnenie vzniká zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť - teda zápisom exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností bez ohľadu na to, či exekúcia bude ukončená vymožením alebo bude zastavená. Exekučný súd súdnemu exekútorovi tiež nepriznal náhradu hotových výdavkov spočívajúcich v položkách ako: náklady na kancelársky papier a obálky, poštovné v uplatnenej výške, ako aj nepriznal 20% DPH k hotovým výdavkom. K otázke DPH uvádzal, že DPH nie je príjmom exekútora, ale je vyrubovaná a odvádzaná exekútorom v prospech štátu - štátneho rozpočtu, teda ak mu ju súd neprizná, do štátneho rozpočtu odvedie DPH vo výške 0,00 Eur, ale zároveň pritom v súlade s rozhodnutím súdu, poruší zákon o DPH. Ďalej mu súd nepriznal náhradu hotových výdavkov - poštovné a náklady na kancelársky papier a obálky, za úkony, ktoré vykoná až v budúcnosti, teda po zastavení exekúcie. Ide pritom o úkony, ktoré musí exekútor vykonať podľa príslušných ustanovení exekučného poriadku, nakoľko exekučný poriadok mu vykonanie týchto úkonov taxatívne ukladá. Na jednej strane ich povinné vykonanie exekútorom súd nespochybnil, na druhej strane mu ale nepriznal za ne náhradu hotových výdavkov. Sudca súdu prvého stupňa konajúci v tejto veci odvolaniu nevyhovel a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP a podľa § 214 ods. 2 OSP v senáte bez nariadenia pojednávania pričom dospel k záveru, že odvolanie je podané dôvodne. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách exekúcie v rozsahu podaného odvolania a dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď v zastavenom exekučnom konaní nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za zriadenie exekučného záložného práva k 10 nehnuteľnostiam vo výške 331,90 s poukazom na § 6 vyhlášky. Ustanovenie § 4 ods. 1 vyhlášky určuje výnimku zo všeobecnej zásady platnej pre určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie, a to v prípade odmeny pri zriadení exekučného záložného práva (§ 6 vyhlášky) a v prípade odmeny pri zastavení exekúcie (§ 14 až 16 vyhlášky). Podľa tohto ustanovenia v prípade zastavenia exekúcie sa odmena súdneho exekútora určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (§ 14 vyhlášky). Z uvedeného ustanovenia tiež vyplýva, že v prípade zriadenia exekučného záložného práva vzniká súdnemu exekútorovi vždy popri nároku na odmenu, počítanú buď z výšky vymoženej pohľadávky alebo paušálnou sumou podľa § 14 vyhlášky, aj nárok na odmenu za zriadenie exekučného záložného práva podľa § 6 vyhlášky. Zastavenie exekúcie nie je v tomto prípade žiadnou prekážkou na nepriznanie odmeny podľa § 6 vyhlášky. Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom ku dňu 31.12.2011 (ďalej len Exekučný poriadok) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Odvolací súd z predloženého spisu ďalej zistil, že okresný súd napadnutý výrok rozhodnutia o trovách súdneho exekútora nedostatočne odôvodnil, tým že v odôvodnení napadnutého výroku neuviedol konkrétne úkony súdneho exekútora za ktoré mu odmenu priznáva, a ani tie za ktoré mu odmenu nepriznáva. Na druhej strane súdny exekútor si vyčíslil sumy za jednotlivé úkony, ale podľa názoru odvolacieho súdu ich dostatočne nešpecifikoval. Odvolací súd preto považoval takéto odôvodnenie výroku rozhodnutia o trovách súdneho exekútora v časti náhrady hotových výdavkov za nepreskúmateľné. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu sp. značka IV. ÚS 27/2008, v ktorom sa uvádza: ,,samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiprávnym dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie“. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemohol preskúmať napadnutý výrok rozhodnutia, v dôsledku čoho musel výrok rozhodnutia o trovách súdneho exekútora podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť a vec vrátiť podľa § 221 ods. 2 OSP okresnému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd opätovne rozhodne o trovách exekúcie, pričom v odôvodnení rozhodnutia zdôvodní výšku priznaných trov tak, aby bolo zrejmé, za aké konkrétne úkony exekučnej činnosti účelne vynaložené v exekúcii priznáva súdnemu exekútorovi odmenu, a označí tie úkony, za ktoré súdnemu exekútorovi nepriznáva odmenu. V prípade, že súdny exekútor uplatnil právo na náhradu hotových výdavkov súd musí preskúmať ich účelnosť a v odôvodnení rozhodnutia tieto hotové výdavky presne špecifikovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.