Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoE/148/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710206146 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710206146.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému Petrovi Búdovi, nar. 19. 07. 1968, bytom Stožok 361, 962 12 Stožok, IČO: 34320491, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka č. 62, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 2352/10, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.050,-- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č.k 27Er/447/2010-19 zo dňa 19. 05. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). V dôvodoch uznesenia okresný súd uviedol, že súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 20789/09 zo dňa 03.12.2009, ktorý sa stal právoplatným dňa 04.01.2010 a vykonateľným dňa 07.01.2010. Rozhodcovský súd svoju právomoc konať a rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere vyvodil z bodu 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy. Zmluvné strany si dohodli rozhodcovskú doložku upravujúcu príslušnosť rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov zo zmluvy, ak navrhovateľ podal návrh na rozhodcovskom súde. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol založený zmluvou o úver č. 6116299 zo dňa 14.04.2009 podľa ktorej sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnému úver vo výške 800,- EUR a dlžník sa zaviazal uvedenú sumu vrátiť a celkovo zaplatiť oprávnenému sumu 1.040,- EUR v dvoch mesačných splátkach po 520,- EUR počnúc dňom 24.05.2009, ktorú povinnosť si povinný riadne a včas nesplnil. Splnenie záväzku si zmluvné strany zabezpečili blankozmenkou vystavenou dňa 14.04.2009. Povinný podpísal predtlač blankozmenky, kde bola uvedená výška zmenkového úroku 0,25% denne t. j. 91,25 % ročne. Priznané plnenie odplaty exekučným titulom za poskytnutie úveru vo výške 30% a zmenkového úroku vo výške 91,25% ročne okresný súd považoval za plnenie rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Z uvedených dôvodov okresný súd dospel k názoru, že je dôvodné, aby žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že okresný súd na zistený skutkový stav aplikoval v prejednávanej veci ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, hoci nemal ustálené, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Povinný je podnikateľom a nemá postavenie spotrebiteľa. V úverovej zmluve vyhlásil, že použitý úver mu bol poskytnutý na účel podnikania. Ďalej poukázal na skutočnosť, že zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom, preto nemožno posudzovať náležitosti platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Súd nemal právny dôvod sa zaoberať platnosťou zmenky. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil vo výroku ako vecne správne. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúma najmä, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti návrhu, či je k nemu priložený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti, či exekučný titul je materiálne vykonateľný v tom zmysle, že oprávnený a povinný sú osobami uvedenými v exekučnom titule, prípadne či na nich prešlo právo alebo povinnosť z exekučného titulu a tiež, či sú splnené podmienky podľa § 103 O.s.p., za ktorých môže súd konať. Z ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní však vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie, a preto exekučný súd je povinný v každom štádiu exekučného konania prihliadnuť na to, či sú dané dôvody neprípustnosti exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku. V danom prípade súdny exekútor požiadal o vykonanie exekúcie v prospech oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., sp. zn. SR 20789/09 zo dňa 03.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 04.01.2010 a vykonateľnosť dňom 07.01.2010. Z daného rozhodnutia vyplýva, že povinnému ako žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1.050 EUR spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1.050,-- EUR od 29.07.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 1.050,- EUR od 12.10.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 267,56 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovský rozsudok vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil z titulu Zmluvy o úvere č. 6116299 zo dňa 14.04.2009 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným založený uvedenou zmluvou rozhodcovský súd posúdil ako zmluvu o úvere v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“). Krajský súd preskúmal odvolaním oprávneného napadnuté uznesenie okresného súdu z hľadiska namietaných skutočností a dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. K odvolacím námietkam oprávneného krajský súd uvádza, že právnym základom z ktorého v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok vzišiel je zmluva o úvere (napokon to vyplýva i z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku a preto aj právny rámec uplatneného nároku sa odvíja z obsahu predmetnej zmluvy ako celku, v celom jej kontexte, nielen jej určitej časti (zabezpečenia poskytnutého úveru blankozmenkou). Z uvedeného dôvodu neobstojí argument oprávneného, že rozhodcovským rozsudkom nebol priznaný nárok zo zmluvy o úvere, ale zmenkový nárok a daný vzťah medzi oprávneným a povinným je zmenkovým vzťahom a je nutné vychádzať z jeho charakteru ako abstraktného vzťahu bez možnosti skúmania kauzy. Takýto záver by bol napokon v rozpore s obsahom a odôvodnením samotného exekučného titulu. Vzťah medzi oprávneným a povinným, vzhľadom na obsah predmetnej zmluvy o úvere je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva je zmluvu o spotrebiteľskom úvere (vychádzajúc z ustanovení § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v spojení s ustanoveniami § 52 ods. 1 a 2, § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. V predmetnej veci povinný mal pri uzatváraná úveru postavenie spotrebiteľa. Skutočnosť, že povinný v zmluve uviedol, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na účel podnikania, ešte sama neodôvodňuje záver, že povinný pri uzatváraní zmluvy nemal postavenie spotrebiteľa. Bolo potrebné prihliadnuť rovnako na spôsob uzavretia zmluvy a ďalšie podmienky za ktorých bol povinnému poskytnutý úver a tiež na formu v ktorej sú zmluvné dojednania obsiahnuté. Povinnému nemožno odoprieť postavenie spotrebiteľa a jednostranne uprednostniť vyhlásenie v zmluve o úvere, že „účelom“ zmluvy s veriteľom (oprávneným) bolo poskytnutie finančných prostriedkov na výkon podnikania. Spotrebiteľ sa uvedeným vyhlásením v zmluve o úvere nemohol dopredu vzdať práv, ktoré mu priznáva vnútroštátna a európska právna úprava a ani si zhoršiť svoje zmluvné postavenie iným spôsobom. Na zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným sa vzťahujú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Povinný mal postavenie spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorým je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolanie oprávneného nie je dôvodné, pretože medzi oprávneným a povinným bola uzavretá spotrebiteľská zmluva a povinný pri jej uzatváraní mal postavenie spotrebiteľa. Odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade už aj samotné dojednanie rozhodcovskej doložky uvedené v bode 18. je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a absolútne neplatným zmluvným dojednaním, ktorá skutočnosť sama o sebe má za následok nespôsobilosť exekučného titulu v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na vykonanie exekúcie. Nepochybne už tento fakt by viedol k zamietnutiu žiadosti súdeného exekútora o udelenie poverenia, keby sa ním okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal. Uvedený nedostatok však nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu, preto krajský súd odvolaním oprávneného napadnuté uznesenie okresného súdu ako vo výroku vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.