Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 42CoE/125/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710206325 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710206325.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO : 35 923 130, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO : 36 613 843, proti povinnému M. XXX,, narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XX XXXXX,XX Z., na vymoženie pohľadávky v sume 341,75 Eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava, pod spisovou značkou Ex/6492/10u, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo konania 27Er/458/2010-11 zo dňa 09.augusta 2010, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen číslo konania 27Er/458/2010-11 zo dňa 09.augusta 2010 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej „Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp.zn. CP 70277/09 zo dňa 08.10.2009. V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 341,75 Eur spolu s 0,05 % denným úrokom z omeškania zo sumy 341,75 Eur od 21.08.2007 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 34,18 Eur a náhradou trov konania vo výške 204,55 Eur. Okresný súd uviedol, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy a aplikoval pri právnom posúdení tohto vzťahu okrem vnútroštátnej právnej úpravy dotýkajúcej sa spotrebiteľského práva, konkrétne ustanovenie § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami § 1 ods. 2, 3, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) i právnu úpravu európskeho spoločenstva, a to Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej „smernica č. 93/13/EHS“), konkrétne čl. 2 písm. a/, čl.3 ods. 1, ods.3 a čl. 6 ods. 1 smernice a prílohy danej smernice a Smernicu Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986, ktorá sa vzťahuje na zmluvy o úvere, okrem úverov uvedených v čl. 2 ods. 1. Na základe zásady nepriameho účinku je bez výnimky na právny vzťah zo zmluvy o úvere daná pôsobnosť tejto smernice a aj predpisu, ktorým bola do právneho poriadku SR implementovaná - Zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetný vzťah okresný súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z Obchodného registra, ako aj vzhľadom na to, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. To, že formulár na ktorom je zmluva uzavretá, má názov zmluva o úvere, ktorej právna úprava je v systéme vnútroštátneho práva SR obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, nemá za následok skutočnosť, že by sa na predmetný vzťah nevzťahovala pôsobnosť príslušných vnútroštátnych a európskych právnych noriem o ochrane spotrebiteľa. V posudzovanej veci poukázal na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorý obsahuje exemplikatívny, neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný, čím zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. To znamená, že súd pri posudzovaní zmluvných podmienok týmto výpočtom nie je viazaný, rozhodujúce sú ciele, účinky a dôsledky zmluvných podmienok. Pri ich výklade a posudzovaní vychádza súd z ustanovení smernice č. 93/13/EHS, nakoľko cieľom uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je práve implementácia tejto smernice. Použitie ustanovení príslušných smerníc sa opiera o zásadu nepriameho účinku práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou. Je povinnosťou členského štátu zabezpečiť výklad vnútroštátneho práva vo svetle znenia a účelu smernice. Súd konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou podmienkou v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice č. 93/13/EHS. Rozhodcovská doložka bola neoddeliteľnou súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej oprávneným ako dodávateľom vopred pre všetkých spotrebiteľov v prípade uzatvárania zmlúv rovnakého druhu. Povaha zmluvy je v tomto prípade adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať, alebo odmietnuť len ako celok. Len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Ak je žalobca oprávnený, ktorý poskytol úver, týmto sa tak dostáva do neprimerane priaznivejšej situácie voči povinnému, pretože konanie o nároku sa môže konať v neprimerane veľkej vzdialenosti od jeho bydliska, čím sa prehlbuje prirodzená nerovnováha medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Spotrebiteľ sa tak v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovský súd oprávnenému priznal aj náhradu za neplnenie záväzku neprimerane vysokú sankciu - úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne a zmluvnú pokutu vo výške 10 %. Dojednenie takejto sankcie za nesplnenie zmluvnej povinnosti v tejto výške je nielen v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale aj v rozpore s dobrými mravmi. Sankcia v uvedenej výške je sama o sebe v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovacej zmluvnej povinnosti plniť včas. Vzhľadom na uvedené vyslovil súd záver, že rozhodcovská doložka, ktorá nebola medzi zmluvnými stranami individuálne dojednaná, je nekalou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, v danej veci boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2, vety druhej Exekučného poriadku. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej „Zákon o rozhodcovskom konaní“). Zákon o rozhodcovskom konaní upravuje účinky právoplatného rozhodcovského rozsudku rovnako, ako ich upravuje pre rozsudky všeobecných súdov Občiansky súdny poriadok. Z formálneho hľadiska znamená právoplatnosť rozhodnutia, že proti rozhodnutiu už nie je možné podať riadny opravný prostriedok a v prípade, ak nie je odložená jeho vykonateľnosť a uplynie stanovená lehota na plnenie, je možné domáhať sa jeho výkonu. Z materiálneho hľadiska znamená právoplatnosť rozhodnutia záväznú úpravu hmotnoprávneho stavu medzi jeho adresátmi. Preto má právoplatný rozhodcovský rozsudok tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je prekážkou pre opätovné prejednanie. Je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Namietol, že exekučný súd má posúdiť v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie len ako listiny z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Súd však podľa názoru oprávneného nemôže posudzovať samotný právny vzťah (zmluvu), ktorý bol základom pre nárok priznaný exekučným titulom. Oprávnený zdôraznil, že exekučné konanie má charakter sporového konania, ktorý sa však prejavuje iba v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným a nie medzi oprávneným a súdom. Ďalej poukázal na ustanovenia § 45 ods. 1,2,3 Zákona o rozhodcovskom konaní a uviedol, že pri výklade ust. § 45 ods. 1 písm. c/ treba mať na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekúcie nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Samotné ustanovenie chráni povinného pred mocenským prinútením k určitému plneniu, ktoré je právom zakázané. Dôvodom na zastavenie exekúcie by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní neumožňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu a vykonávať k tomu potrebné dokazovanie a vydávať rozhodnutia vo veci samej. Rovnako neumožňuje predmetné ustanovenie exekučnému súdu skúmať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu. Oprávnený sa domnieva, že pokiaľ by exekučný súd v rámci konania o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, nahrádzal by tým aktivitu povinného, ktorý mal a mohol podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Poukázal tiež na niektoré nálezy Ústavného súdu SR, na judikatúru Najvyššieho súdu ČR a na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, na základe ktorých sa domnieva, že právo Spoločenstva neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby neuplatnil vnútroštátne procesné normy, na základe ktorých získava rozhodnutie právoplatnosť, aj keby to umožnilo napraviť porušenie akéhokoľvek ustanovenia práva Spoločenstva predmetným rozhodnutím. Podľa stanoviska Súdneho dvora (bod 47 rozhodnutia C-40/08) zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a aby tak exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. S poukazom na judikatúru Súdneho dvora a európske právo oprávnený zhrnul, že nemožno vyvodiť povinnosť exekučného súdu preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce v danom prípade vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Postupom a rozhodnutím súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípu právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a povinnému, ako strane ktorá porušila zmluvu, je poskytovaná ochrana na úkor práv oprávneného. Žiada preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Sudkyňa nemienila odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho predložila odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým aj právnym zdôvodnením napadnutého rozhodnutia. Návrhom datovaným dňa 16.04.2010 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore v Košiciach spisovej značky : CP 70277/09 zo dňa 08.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 30.11.2009 a vykonateľnosť dňom 04.12.2009. Rovnako ako okresný súd oboznámiac sa s obsahom predmetnej Zmluvy o pôžičke č.XXXXXXXXXX zo dňa 29.05.2006, ako aj všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou, ktorých súčasťou je rozhodcovská doložka (č. l. 5-6 spisu) zastáva názor, že vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne vychádzajúc aj z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch v nadväznosti na články smernice Rady č. 93/13/EHS a prílohy danej smernice, svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil. Skutočnosť, že právne posúdenie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva oprávnený ani nespochybnil. Podľa § 41 ods. 2, písm. d/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Formálna právoplatnosť rozhodnutia podľa ustálenej judikatúry a právnej teórie vyjadruje, že rozhodnutie nemožno preskúmať na základe riadnych opravných prostriedkov, a nenastane odkladný (suspenzívny) účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení a to tak z Exekučného poriadku (§ 44 ods. 1), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1) je zrejmé, že účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní je potrebné na účely § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Súd pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je tak predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, tak súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, neobstojí. Skutočnosť, či sú naplnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie skúma exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), ďalej na námietku povinného proti exekúcii (§ 50) a taktiež na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58). Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že je povinnosťou exekučného súdu preskúmať aj exekučný titul, teda že exekučný súd je oprávnený pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní hľadieť na rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, akoby nebol materiálne právoplatný a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v ustanovení § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní aj čo do materiálnej správnosti. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, vychádzajúc z obsahu rozhodcovského rozsudku a predmetnej zmluvy o pôžičke, že je zrejmé, že oprávnený od počiatku sledoval koncipovaním rozhodcovskej doložky (Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou, IX. Záverečné ustanovenie, bod p/, č .l. 6 spisu) to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy, boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka koncipovaná v takomto znení predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorá je absolútne neplatná. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná, čo vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej typovej zmluvy a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy k Smernici 93/13/EHS v tom zmysle, že spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje nielen smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách ale aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, či nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal (výslovne si ho želal). Rozhodcovská doložka s takým obsahom, aký je súčasťou zmluvných dojednaní tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi normami, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv. Rozhodcovský rozsudok potom nemôže byť exekučným titulom, keďže rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, v dôsledku čoho okresný súd správne rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku zamietol. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.