Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoE/95/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710209046 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710209046.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného : FINANCREAL, spol. s r.o., so sídlom 911 01 Trenčín, Bezručova 1191/3, IČO : 36 339 334, zastúpený splnomocnenou advokátkou JUDr. Zdenkou Záhorákovou, Advokátska kancelária so sídlom 911 08 Trenčín, L. Novomeského 2667/4, proti povinnému : K. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. - J. S., G. XX/X, na vymoženie pohľadávky v sume 1 168,60 eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. René Matuškom, so sídlom Exekútorský úrad 971 01 Prievidza, Ul. Kalinčiaka 5 pod spisovou značkou Ex 1175/2010, o odvolaní oprávneného zo dňa 03.02.2012 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo konania 21Er/1121/2010-41 zo dňa 13.01.2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Reného Matušku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod spisovou značkou Ex 1175/2010. Súd rozhodol podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku). Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd v dôvodoch rozhodnutia deklaroval, že základným účelom doktríny ochrany spotrebiteľa je ochrana v zmluvnom vzťahu slabšej zmluvnej strany, ktorá sa vo vzťahu k druhej zmluvnej strane nachádza v znevýhodnenom postavení (slabšej vyjednávacej pozícii) pri vstupe do kontraktačného procesu a následne má menšiu mieru zmluvnej slobody pri tvorbe samotného obsahu zmluvy. Toto má za následok, že rovnosť subjektov takéhoto zmluvného vzťahu je síce v rovine právnej, avšak nie v rovine reálnej. Súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že rozhodcovský súd v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa priznal veriteľovi neadekvátne naakumulované sankčné plnenia : zmluvná pokuta v pevnej sadzbe 300 eur, ktorá vo vzťahu k poskytnutej sume, ktorú oprávnený povinnému ako úver poskytol, predstavuje 88,23%. Okrem zmluvnej pokuty sa oprávnený domáha aj vymoženia neprimerane vysokých úrokov z omeškania vo výške 0,3% denne a zmluvnú pokutu 15% ročne, čomu zodpovedá súhrnná sadzba sankcií vo výške 124,5 % ročne. Dojednanie sankcií v tejto výške je nielen v rozpore s právom o ochrane spotrebiteľa, ale je aj v rozpore s dobrými mravmi. Nakoľko rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, v dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vykonaniu exekúcie a tým aj vydaniu poverenia pre súdneho exekútora. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namieta, že všetky podmienky zmluvy boli s povinným individuálne dohodnuté, o čom predkladá dôkaz - Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.03.2010, ktorý obsahuje čestné prehlásenie povinného, ktorým vyhlásil, že bol so zmluvnými podmienkami úveru vopred oboznámený, tieto mu boli náležite vysvetlené, všetky podmienky zmluvy o úvere boli s ním individuálne dohodnuté, všetky zmluvné podmienky považuje za súladné s dobrými mravmi, vrátane všetkých dohodnutých sankcií za porušenie úverovej zmluvy, pred podpisom zmluvy mal možnosť svojimi návrhmi ovplyvniť textovú časť zmluvy o úvere a Všeobecných obchodných podmienok úveru a k navrhovaným zmluvným podmienkam nemal žiadne pripomienky alebo protinávrhy a súhlasí s nimi. Oprávnený citoval z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoE/309/2010-36 zo dňa 14.02.2011 a zdôraznil, že zmluvné podmienky, ktoré boli preukázateľne individuálne dohodnuté, nie sú neprijateľnými podmienkami a to aj napriek tomu, že spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Všetky podmienky, a teda aj zmluvné sankcie, boli individuálne dohodnuté. Oprávnený zdôraznil, že doposiaľ povinný neuhradil vôbec nič a na jeho výzvy nereagoval. Na podporu svojich tvrdení oprávnený poukázal na písomnú odpoveď povinného, ktorú zaslal rozhodcovskému súdu a v ktorej uviedol, že návrh považuje za pravdivý, ale z dôvodu zlej finančnej situácie a straty zamestnania nemal dostatok finančných prostriedkov na uhradenie splátok úveru. Oprávnený preto navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; alternatívne, aby uznesenie zmenil tak, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Reného Matušku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne len v časti prevyšujúcej zákonnú výšku úroku z omeškania. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť. Návrhom zo dňa 19.05.2010 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave spisovej značky : SR 19620/2009 zo dňa 15.03.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 19.04.2010 a vykonateľnosť dňom 22.04.2010. Exekučný súd prvotne vo veci rozhodol uznesením č.k. 21Er/1121/2010-10 zo dňa 19.07.2010, ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul- rozsudok rozhodcovského súdu, nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom a tento nemal možnosť obsah vopred pripravenej formulárovej zmluvy ovplyvniť. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoE/309/2010-36 zo dňa 14.02.2011 bolo uznesenie súdu prvého stupňa zrušené a vec mu vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd vyslovil, že námietku odvolateľa, že rozhodcovská doložka, ako aj ďalšie podmienky poskytovania úveru, boli v konkrétnej úverovej zmluve dojednané spôsobom, ktorý umožňoval jej individuálne ovplyvnenie zo strany spotrebiteľa, je nutné považovať za zásadnú a z hľadiska posúdenia správnosti úvah a záverov prvostupňového súdu, aj za primárnu. Oprávnený na podporu svojho tvrdenia v odvolacom konaní predložil listinné dôkazy, z obsahu ktorých je zrejmé, že Všeobecné obchodné podmienky úveru, obsahujúce v čl. 23 rozhodcovskú doložku, boli osobitne podpísané dlžníkom. Podstatný z hľadiska verifikácie tvrdení oprávneného o možnosti individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky je však obsah Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere s čestným prehlásením, obsahujúci vlastnoručný podpis dlžníka. Bolo preukázané, že skutočne mal dlžník, ako spotrebiteľ, reálnu možnosť ovplyvniť a vylúčiť niektoré dojednanie, prípadne vzniesť pripomienky a protinávrhy (Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahuje osobitný vybodkovaný priestor pre vpísanie pripomienok a protinávrhov). Súd, ako už bolo v predchádzajúcich rozhodnutiach uvedené, má povinnosť, predovšetkým pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi, dôsledne skúmať, či sú naplnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Musí byť zrejmé, že nárok, ktorého vymoženia sa oprávnený domáha, nie je v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 1 Exekučného poriadku), rovnako môže exekučný súd exekúciu zastaviť (resp. zastaviť už exekučné konanie, ako zákonný následok nevydania poverenia pre súdneho exekútora) aj bez návrhu, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods.1 písm. c/ a § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu). Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Exekučný súd tak správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií spotrebiteľského práva v celom jeho kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti všetkých zmluvných dojednaní v nej obsiahnutými, ktorými mal byť spotrebiteľ viazaný. Odvolateľ v odvolaní argumentoval individuálnym dojednaním určitých zmluvných podmienok so spotrebiteľom. Odvolací súd nespochybňuje názor oprávneného, že ani v spotrebiteľskej zmluve vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán nemusia byť absolútne vyvážené (čo napokon v synalagmatickom zmluvnom vzťahu je obtiažne dosiahnuť), no aj v prípade preukázania individuálneho dojednania, resp. možnosti do určitej miery modifikovať vopred pripravené dojednania formulárovej zmluvy zo strany spotrebiteľa, nesmie dôjsť k takému pomeru práv a povinností zmluvných strán, ktoré vykazujú mieru značnej nerovnováhy a výrazného znevýhodnenia v neprospech spotrebiteľa. Navyše, je bezo sporu, že ani individuálnosť dojednania určitých zmluvných podmienok nie je spôsobilé konvalidovať právnu vadu takéhoto dojednania spočívajúcu v jeho rozpore so zákonom, či s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké sankcie spojené s nesplnením záväzku spotrebiteľa, obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere, je nutné posudzovať ako neprijateľnú podmienku a to s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Je nevyhnutné pri aplikácii ustanovení upravujúcich spotrebiteľský vzťah mať na pamäti zásadu vyjadrenú v ustanovení § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Exekučný súd preto správne vyhodnotil výšku sankčných plnení obsiahnutých v celom kontexte spotrebiteľskej zmluvy za rozpornú s dobrými mravmi. Odvolací súd, aj vzhľadom na konkrétnu odvolaciu námietku oprávneného, sa podrobne oboznámil a preskúmal Zmluvu o úvere zo dňa 13.03.2009 č. XXXXX, spolu so všetkými jej prílohami a Formulárom o zmluvných podmienkach zo dňa 13.03.2009. Preskúmaním predmetnej zmluvy a zmluvných dojednaní, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, sa stotožnil s právnym záverom exekučného súdu, že zmluva o úvere obsahuje neprimerane vysoké sankčné mechanizmy smerujúce voči spotrebiteľovi. Sankcie sú stanovené kumulatívne s tým, že pre prípad omeškania je dlžník povinný uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu dosahujúcu výšku 88,23 % z nominálnej výšky úveru. Okrem zmluvnej pokuty boli zmluvne dojednané aj úroky z omeškania vo výške 0,3 % denne a zmluvnej pokuty v sadzbe 15% ročne, čo predstavuje súhrnnú sadzbu sankcií vo výške 124,5 % ročne. V samotnom Formulári o zmluvných podmienkach sú náklady na daný spotrebiteľský úver vyčíslené s ročnou úrokovou sadzbou 94,8 % a ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vyplývajúca z návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vyčíslená vo výške 269,98 %. Odvolací súd pritom v súvislosti s deklarovanou výšku RPMN poukazuje na Nariadenie vlády SR č. 238/2008, ktorým sa ustanovila maximálna výška, ktorú nesmie odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevýšiť. Predmetné nariadenie ustanovovalo v období za 4. štvrťrok 2008 (platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.02.2009 do 15.05.2009) výšku odplaty za dohodnutých zmluvných podmienok maximálne vo výške 75,92 %, čo s vyčíslenou výškou odplaty deklarovanou v danej konkrétnej zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 269,98 % predstavuje neprijateľný hrubý nepomer, ktorý presahuje obvyklú mieru úrokov úplne neadekvátnym spôsobom. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zastáva názor, že dojednané sankčné mechanizmy pre prípad jej porušenia dosahujúce takú intenzitu, ktorá je nielen v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku (ktorú by mal oprávnený, ako podnikateľský subjekt ako primárnu rešpektovať) a v rozpore s dobrými mravmi, no dojednaná výška úrokovej sadzby a úrokov z omeškania dosahuje už intenzitu úžery. Takto koncipované zmluvné podmienky vzájomne sa „nabaľujúcich“ zmluvných sankcií je nutné považovať, aj napriek ich individuálnemu dojednaniu, za nekalé, resp. neprijateľné podmienky a to v dôsledku ich rozporu s dobrými mravmi a hraničiacimi až s úžerou, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. V závere odvolací súd už len na dôvažok dodáva, že z obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že ako celok bola koncipovaná spôsobom silne znevýhodňujúcim postavenie jednej zo zmluvných strán - dlžníka a spôsobujúcim značnú nerovnováhu a hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Je potom správny záver exekučného súdu, ktorý nárok oprávneného vyplývajúci z exekučného titulu považoval za rozporný so zákonom a rozporný aj s dobrými mravmi (§ 45 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní) a následne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Odvolací súd po preskúmaní dôvodov odvolania a postupu exekučného súdu napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej bystrici pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.