Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/31/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710212102 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710212102.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Jany Hullovej v právnej veci navrhovateľa setro, s. r. o., Majerská cesta 30A, Banská Bystrica, IČO:36 045 861, zastúpeného advokátkou kanceláriou ATTORNEYS GROUP, s. r. o. so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO:36 863 998 proti odporcovi WUSAM, a. s., Buzulucká 3, 961 50 Zvolen, IČO:31 630 545, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Červenkom, Združenie advokátov KOMERCIA, M. R. Štefánika 72, 962 12 Detva o zaplatenie sumy 171,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17Cb/52/2010-152, IČS:6710212102 zo dňa 8. decembra 2011 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 17Cb/52/2010-152, IČS:6710212102 zo dňa 8. decembra 2011 potvrdzuje. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 29,53 eur na účet právneho zástupcu odporcu. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol a zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 179,01 eur na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28. 7. 2010 pôvodne domáhal zaplatenia sumy 171,98 eur s úrokom z omeškania na tom základe, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená kúpna zmluva a odporca nezaplatil kúpnu cenu. Následne na to žiadal zmenu petitu a domáhal sa určenia aj toho, že odporca je povinný prevziať si tovar v zmysle kúpnej zmluvy. Odporca žiadal návrh zamietnuť s odôvodnením, že kúpna zmluva nebola uzatvorená platne. Okresný súd Zvolen svojim rozsudkom č. k. 17Cb/52/1000-66 zo dňa 7. 12. 2010 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 171,98 eur s úrokom z omeškania a súčasne zaviazal odporcu prevziať si od navrhovateľa 8 kusov plynových vzpier a v prevyšujúcej miere návrh navrhovateľa zamietol. Voči rozsudku podal odvolanie odporca. Krajský súd v Banskej Bystrici svojim uznesením č. k. 41Cob/60/2011 zo dňa 1. 6. 2011 rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, aby sa súd zaoberal námietkami odporcu o tom, že kúpna zmluva medzi účastníkmi konania nevznikla. Súd musí skúmať, či má zmluva všetky podstatné náležitosti, ktoré vyžaduje pre platné uzavretie kúpnej zmluvy Obchodný zákonníka a až po doplnení dokazovania okresný súd má opätovne o návrhu navrhovateľa rozhodnúť. Okresný súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že odporca zaslal navrhovateľovi objednávku č. MTZ/60/10/Bá na dodávku 8 kusov plynových vzpier P. s dátumom dodania 10 týždeň s tým, že táto objednávka bola vystavená dňa 16. 2. 2010. Z objednávky vyplýva, že tam nebola uvedená cena za objednaný tovar. Taktiež je jednoznačne preukázané, že navrhovateľ chcel odporcovi tovar dodať ešte toho istého dňa 16. 2. 2010. Odporca však namietal, že mu navrhovateľ objednávku nepotvrdil a tovar mu dodal nie v čase, ktorý požadoval, ale v inom termíne. Odporca ďalej namietal, že by došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Bolo povinnosťou navrhovateľa, aby na základe požiadavky odporcu potvrdil ich objednávku, ktorá by sa stala po potvrdení obojstranne záväznou. Keďže k takémuto konaniu zo strany navrhovateľa nedošlo, mal súd za to, že kúpna zmluva medzi účastníkmi konania nevznikla a z toho dôvodu návrh zamietol. Súd ďalej uviedol, že má tiež za preukázané, že pokiaľ by zmluva bola aj vznikla, nemala všetky podstatné náležitosti, keďže nebola dohodnutá kúpna cena. Nebol určený dodatočný spôsob určenia kúpnej ceny, taktiež nebola prejavená vôľa účastníkov uzavrieť takúto zmluvu bez určenia kúpnej ceny. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a nakoľko v konaní mal plný úspech odporca zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 179,01 eur. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že považuje oba výroky prvostupňového súdu za nesprávne, nakoľko má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ je podľa názoru súdu pre uzavretie zmluvy podstatná veta uvedená v objednávke odporcu zo 16. 2. 2002, ktorá znie: „táto objednávka je pre nás záväzná a obojstranne záväzným sa stáva po potvrdení druhou stranou, ktorej je určený“, tak z nej jednoznačne vyplýva, že predmetná objednávka bola už v čase jej doručenia navrhovateľovi pre odporcu záväzná. Odporca teda sám prevzal záväzok správať sa tak, ako keby došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, a to najmä prevziať objednaný tovar a zaplatiť za tovar kúpnu cenu. Pre navrhovateľa sa však táto objednávka odporcu mohla stať záväznou až od momentu jej potvrdenia. Odporca žiadnym spôsobom neobmedzil navrhovateľa vo výbere spôsobu potvrdenia objednávky, z čoho vyplýva, že k potvrdeniu objednávky zo strany navrhovateľa mohlo dôjsť aj iným konaním ako písomným potvrdením objednávky, teda aj napr. odoslaním tovaru uvedeného v objednávke odporcovi, tak ako tomu bolo aj v predchádzajúcich obchodných prípadoch medzi účastníkmi konania. V prípade, ak by navrhovateľ nepotvrdil objednávku odporcu, a to buď odoslaním tovaru odporcovi alebo iným konaním zavedeným medzi účastníkmi konania, objednávka odporcu by sa nestala pre navrhovateľa nikdy záväznou a nevyplývali by z nej navrhovateľovi žiadne práva ani povinnosti. Navrhovateľ v prvostupňovom konaní dostatočne preukázal skutočnosť, že odporca opakovane pred sporným obchodným prípadom ako aj po ňom kupoval od navrhovateľa rovnaký tovar - plynové vzpery a koncovky rovnakého typu. Túto skutočnosť navrhovateľ v prvostupňovom konaní preukázal predložením objednávok a faktúr. Z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ už v minulosti uzavrel s odporcom niekoľko kúpnych zmlúv, ktorých predmetom bola kúpa plynových vzpier tak, ako tomu bolo v tejto právnej veci. Podľa názoru navrhovateľa medzi navrhovateľom a odporcom existovala prax z ich obchodovania a rovnako z tejto praxe vyplýva, že odporca musel mať v čase zaslania objednávky č. MTZ/60/10/Bá zo dňa 16. 2. 2010 navrhovateľovi vedomosť o cenách tovarov navrhovateľa, ktoré sú predmetom tohto konania. Ďalej uviedol, že navrhovateľ prijal návrh odporcu na uzavretie zmluvy v zmysle § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, a to včasným konaním navrhovateľa, kedy tento dňa 16. 2. 2010 odporcom objednaný tovar odoslal na adresu sídla odporcu následkom čoho došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy. Podľa názoru navrhovateľa sa za súhlas považuje každé konanie, z ktorého vyplýva súhlas jednej zmluvnej strany aj nepriamo, dôležité je však určenie okamihu, kedy dochádza k prijatiu návrhu. Pri prijatí návrhu na uzavretie zmluvy odoslaním požadovaného tovaru je pre posúdenie včasnosti prijatia návrhu rozhodný deň odoslania a nie deň, keď tovar odporcovi došiel alebo deň, keď sa odporca o odoslaní tovaru dozvedel inak. Poukázal na rozhodovaciu prax súdov, a to konkrétne rozhodnutie publikované v Súdnych rozhľadoch 1/2006 a 11/2001. Podľa názoru navrhovateľa je určenie kúpnej ceny podmienkou platnosti zmluvy, iba ak zmluvné strany prejavili vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu aj bez jej určenia, čím vlastne zmluvné strany vyjadrujú, že má byť zaplatená cena bežná v dobe uzatvorenia zmluvy. V prípade, ak je problém rozlíšiť a posúdiť situáciu, kedy zmluvné strany prejavili snahu uzavrieť zmluvu s určením kúpnej ceny (aj keď nevýslovne) a kedy by mali snahu uzavrieť zmluvu výslovne s neurčením kúpnej ceny je potrebné podľa názoru navrhovateľa skúmať, či zmluvné strany už skôr v obchodnom styku, v rámci ktorého realizovali obdobné obchody, a teda či pri uzatváraní kúpnej ceny neodkázali na prax vyplývajúcu z predchádzajúceho obchodovania. Zmluvné strany mali medzi sebou v rámci obchodného styku pri realizácii predchádzajúcich obchodov vôľu uzatvárať kúpne zmluvy výslovne s neurčením kúpnej ceny. Odporca mal vedomosť o cene tovaru navrhovateľa z cenníku navrhovateľa, ako aj zo vzájomných predchádzajúcich obchodov. Skutočnosť, že odporca mal záujem uzatvoriť v tomto prípade kúpnu zmluvu aj bez určenia kúpnej ceny (nakoľko mu bola kúpna cena tovaru známa z predchádzajúceho obchodného styku vyplýva tiež z toho, že na základe veci uvedenej v objednávke odporca očakával od navrhovateľa len potvrdenie predmetnej objednávky a nie aj jej doplnenie o cenu tovaru, čo by samo o sebe predstavovalo nový (navrhovateľov) návrh na uzavretie zmluvy, ktorý by musel naopak potvrdzovať následne odporca. Napokon aj samotný právny zástupca odporcu v písomnom vyjadrení zo dňa 10. 10. 2011 uvádza, že „žalovaný ho až dodatočne informoval o skutočnosti, že predmetné plynové vzpery si bol v obchode žalobcu kúpiť osobne, teda nie na základe objednávky zo dňa 16. 2. 2010, čím vlastne splnil predmet sporu ešte pred podaním žaloby“. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že odporca považuje kúpnu zmluvu uzatvorenú na základe objednávky odporcu č. MTZ/60/10/Bá zo dňa 16. 2. 2010 za platnú a bol si vedomý svojich povinností vyplývajúcich mu z tejto kúpnej zmluvy (aj keď bolo v konaní preukázané, že následné prevzatie tovaru u navrhovateľa bolo vykonané na základe iného právneho titulu). Došlo teda k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy a žiadna zo zákonom požadovaných náležitostí platného právneho úkonu - kúpnej zmluvy neabsentuje. Navrhovateľ poukázal taktiež na skutočnosť, že prvostupňový súd neumožnil navrhovateľovi dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom a odňal mu tým možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rovine polemiky s jeho dôvodmi. Uvedená vada súdneho rozhodnutia zakladá podľa názoru navrhovateľa právo podať odvolanie a možnosť, aby krajský súd napadnuté prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 488,33 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa a zároveň zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 16,50 eur. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že okresný súd v prvostupňovom konaní úplne zistil skutkový stav, vyčerpal všetky možnosti na vykonanie relevantného dokazovania a vec správne právne posúdil. Napadnutý rozsudok je správny a odporca navrhuje, aby odvolací súd tento rozsudok potvrdil. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, takže odporca nie je povinný odobrať predmetný tovar, a nie je ani povinný zaplatiť žalovanú sumu z titulu kúpnej ceny. Tvrdenie navrhovateľa, že jeho včasným konaním - odoslaním tovaru na adresu odporcu došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy je nesprávne Odporca v objednávke stanovil termín dodania tovaru, ktorý bol však iný ako skutočné dodanie, preto konanie navrhovateľa možno kvalifikovať ako protinávrh týkajúci sa iného termínu dodania, ktorý však nebol odporcom akceptovaný. Platnosť predmetnej objednávky ako návrhu kúpnej zmluvy je podľa názoru odporcu podmienená, a to potvrdením navrhovateľa. Zaslanie tovaru by teoreticky mohlo znamenať potvrdenie objednávky, ale toto zaslanie tovaru by muselo byť v objednávke navrhnutom termíne plnenia. Je tiež zrejmé, že obsah objednávky nemá náležitosti kúpnej zmluvy. Pre prípad úspechu v odvolacom konaní si odporca uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 29,53 eur; jeden úkon právnej pomoci vyjadrenie k odvolaniu 18,26 eur + 20 % DPH 3,65 eur + režijný paušál 7,63 eur. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 2. 8. 2010 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 171,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 10. 3. 2010 do zaplatenia. V priebehu konania požiadal o zmenu petitu a domáhal sa aj určenia toho, že odporca je povinný prevziať si tovar v zmysle kúpnej zmluvy, a to 8 kusov plynových vzpier. Odporca zaslal navrhovateľovi dňa 16. 2. 2010 objednávku č. MTZ/60/10/Bá, ktorou si objednal 8 kusov plynových vzpier P.. Dátum dodania tovaru uvedený na objednávke bol desiaty týždeň a platba mala byť realizovaná platobným príkazom. Na objednávke bolo uvedené, že je pre odporcu záväzná a obojstranne záväzná sa stáva po potvrdení druhou stranou, ktorej je určená. Navrhovateľ chcel dodať odporcovi tovar ešte toho istého dňa, avšak odporca tovar prevziať odmietol s odôvodnením, že dodanie tovaru bolo vykonané v inom termíne ako navrhol odporca a tiež spôsob platby bol iný ako navrhol odporca, teda nie platobným príkazom. Dňa 23. 2. 2010 odporca zaslal navrhovateľovi email, v ktorom mu oznamoval, že ruší objednávku č. MTZ/60/10/Bá na dodávku plynových vzpier P.. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. Podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu. Z predloženej objednávky odporcu súd zistil, že si objednal u navrhovateľa 8 plynových vzpier P.; dátum dodania tovaru uvedený na objednávke bol 10 týždeň a platba mala byť realizovaná platobným príkazom. Cena na objednávke uvedená nie je žiadna; v pravom spodnom rohu objednávky je opäť uvedený ako dátum dodania 10. týždeň a na objednávke je uvedené, že „táto je pre nás záväzná a obojstranne záväzným sa stáva po potvrdení druhou stranou, ktorej je určený“. Navrhovateľ odoslal požadovaný tovar odporcovi hneď v deň 16. 2 2010, pričom predložil okresnému súdu doklad o tom, že tento tovar odmietol odporca prevziať. Dňa 23. 2. 2010 odoslal odporca navrhovateľovi zrušenie objednávky č. MTZ/60/10/Bá. Vyššie citované ustanovenie § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka patrí medzi tie ustanovenia, ktoré upravujú špecifiká pri uzavieraní obchodných zmlúv. Ide o osobitný spôsob uzavretia zmluvy, keď návrh na uzavretie zmluvy prijme druhá strana tým, že vykoná určitý úkon bez toho, aby to oznámila navrhovateľovi. Prijatie návrhu týmto spôsobom zodpovedá § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa prejav vôle môže urobiť konaním alebo opomenutím alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť (konkludentne). Obchodný zákonník príkladným spôsobom za takýto prejav vôle s prijatím návrhu považuje napr. odoslanie tovaru alebo zaplatenie kúpnej ceny. Súhlas s návrhom na uzavretie zmluvy konaním druhej strany zákon pripúšťa iba vtedy, ak to vyplýva z obsahu zmluvy alebo praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa Obchodného zákonníka. Zmluva v tomto prípade vzniká v okamihu, keď strana, ktorej bol návrh na uzavretie zmluvy určený urobí príslušný úkon. Zmluva vznikne len vtedy, keď tento úkon bol urobený pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu. Toto ustanovenie je dispozitívne, a preto sa zmluvné strany môžu od neho odchýliť alebo ho môžu vylúčiť. Navrhovateľ v konaní uvádzal, že medzi ním a odporcom existovala prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli a rovnako z tejto praxe vyplýva, že odporca má vedomosť o cenách tovarov navrhovateľa, ktoré sú predmetom tohto konania. Navrhovateľ predložil viaceré faktúry, z ktorých vyplýva dodanie obdobného tovaru zo strany navrhovateľa odporcovi, t. j. plynových vzpier a koncoviek. Z predložených faktúr je zrejmé, že na niektorých je uvedená cena jedného kusu koncovky 1,50 euro, cena jedného kusa vzpery 14,44 eur, ale napr. na faktúre č. 79010009 je uvádzaná cena za koncovku 5,08 eur a za plynovú vzperu 18,59 eur a pri faktúrach, ktoré boli účtované v slovenských korunách sa jednalo o sumu za koncovku 153,--Sk, čo v prepočte je suma 5,08 eur a za plynovú vzperu 560,--Sk, čo je v prepočte suma 18,59 eur. Neobstojí potom tvrdenie navrhovateľa, že odporca mal vedomosť o cene tovaru navrhovateľa z cenníku, ako aj zo vzájomných predchádzajúcich obchodov, keď ceny predmetných koncoviek a plynových vzpier boli podľa jednotlivých tovarových faktúr rôzne. Či už cena 1,50 eur, prípadne 5,08 eur za koncovku alebo cena 14,44 eur , prípadne 18,59 eur za plynovú vzperu. Potom v zmysle vyššie citovaného ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka by na to, aby bol zmluvný súhlas nahradený uvedeným spôsobom musela byť splnená jedna z podmienok, a to takého konanie by muselo byť v súlade s praxou, ktorú strany medzi sebou zaviedli alebo s obsahom návrhu na uzavretie zmluvy. Keďže boli ceny dodávaných tovarov podľa predložených faktúr rôzne, nebola podľa názoru odvolacieho súdu splnená tá podmienka, že by predmetná objednávka obsahovala všetky podstatné náležitosti, ktoré pre kúpnu zmluvy vyžaduje Obchodný zákonník, a to konkrétne nebola tam stanovená kúpna cena. Ďalej sa nestotožnil odvolací súd s tvrdením navrhovateľa, že tým, že dodal odporcovi požadovaný tovar, došlo k prijatiu objednávky zo strany navrhovateľa. Odporca v objednávke uviedol ako dátum dodania tovaru desiaty týždeň. Objednávka bola datovaná 16. 2. 2010, čo bol siedmy týždeň a desiaty týždeň, t. j. odkedy by mohol byť odporcovi tovar dodaný začínal 8. 3. 2010. Podľa § 414 ods. 1 písm. b/ Obchodného zákonníka predávajúci je povinný dodať tovar kedykoľvek počas lehoty, ktorá je v zmluve určená alebo určená spôsobom určeným v zmluve, ibaže zo zmluvy alebo z účelu zmluvy, ktorý bol predávajúcemu známy pri uzavretí zmluvy, vyplýva, že dobu dodania v rámci tejto lehoty určuje kupujúci. Podľa § 414 ods. 3 Obchodného zákonníka ak predávajúci dodá tovar pred určenou dobou, je kupujúci oprávnený tovar prevziať alebo ho odmietnuť. Časť dodania tovaru upravuje Obchodný zákonník dvoma spôsobmi. Buď je čas dodania určený určitým dňom alebo určitou lehotou podľa zmluvy. Pri určení času dodania určitým dňom môže zmluva obsahovať určenie konkrétneho dátumu dodania alebo môže obsahovať spôsob určenia tohto dňa dodania. Čas dodania tovaru však môže byť určený aj určitou lehotou (dodacou lehotou). Spôsob určenia dodacej lehoty závisí od vzájomnej dohody zmluvných strán a môže byť určený buď uvedením jej dĺžky alebo môže byť ohraničená uvedením najneskoršieho dňa dodania. Zmluvné strany si môžu dohodnúť aj konkrétne časové obdobie ohraničené jeho začiatkom a koncom, v rámci ktorého má dôjsť k odoslaniu tovaru. V rámci dohodnutej dodacej lehoty je na vôli predávajúceho, kedy počas plynutia uskutoční dodanie tovaru pre predávajúceho. Pri určení lehoty dodania začína táto plynúť odo dňa uzavretia zmluvy, ak z obsahu zmluvy nevyplýva niečo iné. V prípade dohodnutého času dodania tovaru v zásade predávajúci nemal oprávnenie dodať tovar pred dohodnutou dobou plnenia, pokiaľ toto oprávnenie nevyplýva zo zmluvy. Ak dôjde ku predčasnému dodaniu tovaru (pričom zmluva na predčasné plnenie predávajúceho neoprávňuje), kupujúci môže tovar prevziať, t. j. fakticky súhlasí s dodávkou mimo dohodnutej doby plnenia, čím dochádza ku splneniu povinnosti dodať tovar, alebo môže tovar odmietnuť, čo je dôsledkom porušenia povinnosti predávajúceho, ktorý plniť v rozpore s obsahom zmluvy. V tomto prípade nedochádza ku vzniku omeškania kupujúceho ako veriteľa (§ 370), pretože mu nevznikla povinnosť prevzatia predčasne dodaného tovaru. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ ako predávajúci uskutočnil predčasnú dodávku bez súhlasu kupujúceho, porušil teda zmluvu. Odporca tovar prijať odmietol. Dňa 23. 2. 2010 oznámil navrhovateľovi, že predmetnú objednávku ruší. Aj napriek zrušeniu objednávky navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu adresoval dňa 9. 3. 2010 odporcovi výzvu na plnenie, v ktorej ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 171,98 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 171,98 eur od 10. 3. 2010 až do zaplatenia. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav, v danom prípade nemožno považovať dodanie tovaru navrhovateľom odporcovi dňa 16. 2. 2010 za potvrdenie predmetnej objednávky zo strany navrhovateľa, pretože takéto konanie navrhovateľa nebolo v súlade s obsahom návrhu na uzavretie zmluvy. Je zrejmé, že odporca tovar pred dátumom dodania, t. j. pred desiatym týždňom odmietol prevziať a podľa vyššie citovaného ust. § 414 ods. 3 Obchodného zákonníka mal odporca právo takúto neoprávnenú predčasnú dodávku tovaru odmietnuť. Navrhovateľ si nesplnil ani povinnosť potvrdiť objednávku, ktorá by sa až týmto potvrdením stala obojstranne záväznou. Odvolací súd poukazuje aj na to, že ak by aj zmluva medzi účastníkmi vznikla, táto nemala podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, keď v nej nebola dohodnutá kúpna cena a nebolo preukázané, že strany prejavili vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu aj bez určenia ceny. Okresný súd vec správne právne posúdil, z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný trovy odvolacieho konania spolu vo výške 29,53 eur, t. j. úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu 18,26 eur (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) 20 % DPH vo výške 3,65 eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky), 1 x režijný paušál 7,63 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.