Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/27/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710213810 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710213810.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Márie Trubanovej, PhD., vo veci starostlivosti o maloleté deti P., U., nar. XX.X.XXXX a U., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z. a B. P., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená JUDr. Vladimírom Barcíkom, advokátom, so sídlom AK P. W., T. X, deti rodičov P. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., T. G. XX, prechodne bytom W., P. XX a L.. J. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom W., T. G. XX, zastúpená JUDr. Vladimírom Barcíkom, advokátom so sídlom AK P. W., T. X, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní matky a dcéry B. P. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/390/2010-361 zo dňa 15.2.2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že navrhovateľ P. P., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať zníženým výživným na B. P., nar. XX.X.XXXX sumou 80 € mesačne počnúc dňom 1.9.2010. Nedoplatok na výživnom za obdobie september 2010 až august 2011 vo výške 373,32 € je navrhovateľ povinný uhradiť v mesačných splátkach po 31,11 € splátkach k rukám matky odporkyne vždy do 15-teho dňa v mesiaci a od 1.9.2011 do 1.2.2012 vo výške 186,68 € je povinný uhradiť v mesačných splátkach po 31,11 € spolu s bežným výživným vždy do 15 dňa v mesiaci k rukám odporkyne pod následkom straty výhod splátok neuhradením čo i len jednej splátky. Zároveň je povinný prispievať zníženým výživným na malol. deti P. U., nar. XX.X.XXXX a U., nar. XX.X.XXXX sumou 50 € mesačne na každé dieťa zvlášť, t.j. spolu 100 € mesačne počnúc dňom 1.9.2010 do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky. Nedoplatok na výživnom za obdobie september 2010 až január 2012 vo výške 283,39 € na každé dieťa zvlášť, t.j. v celkovej výške 566,78 € súd povolil otcovi splácať v 31,48 € mesačných splátkach na každé dieťa zvlášť, t.j. v 62,97 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod nátlakom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky. Tým došlo k zmene rozsudku OS Zvolen č. č.k 15C/101/2007-38 zo dňa 18.10.2007 v časti o výške výživného. Súd zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch rozsudku okresný súd uviedol, že otec maloletých detí podal návrh na zníženie výživného na B. nar. XX.X.XXXX zo sumy 199,16 € na sumu 25,38 mesačne, na výživu malol. U. a U., nar. XX.X.XXXX zo sumy po 99,58 € na každú na sumu 25,38 € na každú mesačne, vždy 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom podania návrhu na súd. Návrh odôvodnil tým, že v čase rozhodovacia o určení výživného bol zamestnaný u zamestnávateľa T. P. - O., W. v pozícii manažér a jeho príjem vrátane odmien sa pohyboval vo výške cca 1.000,- €, čo mu umožnilo platiť výživné vo výške 398,32 €. Okresný súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že otec detí už nepracuje u daného zamestnávateľa, pracovný pomer bol ukončený z organizačných dôvodov, neskôr pracoval v spoločnosti S., ktorá s ním uzavrela zmluvu na dobu neurčitú v pozícii manažér s mesačným príjmov 479 € v hrubom s tým, že má nárok na odmenu vo výške až do 100 % základnej mzdy, podľa rozhodnutia štatutárneho orgánu. Od 1.6.2011 je zamestnaný vo firme T. s.r.o., s priemerným príjmom 370,- €. Z uvedených dôvodov dospel okresný súd k názoru, že na strane otca došlo k významnej zmene pomerov, keď sa výrazne znížil jeho príjem a nie je schopný uhrádzať súdom určené výživné na deti. Proti rozsudku okresného súdu sa odvolala matka maloletých detí aj plnoletá dcéra B. v podaní zo dňa 12.3.2012. V dôvodoch uviedli, že nesúhlasia so znížením vyživovacej povinnosti. Podľa ich názoru tvrdenie navrhovateľa, že jeho príjem v čase rozhodovania o výživnom sa pohyboval niečo cez 1.000,- €, čo mu umožňovalo platiť pôvodne určené výživné, nebolo ničím preukázané a taktiež nebolo skúmané ani jeho tvrdenie, že v súčasnosti je jeho príjem len 370 €. Namietal, že súd neskúmal dôvody zníženia jeho príjmu, taktiež sa súd nezaoberal skutočnými dôvodmi ukončenia pracovného pomeru v S. s.r.o., taktiež neboli objasnené dôvody ukončenia pracovného pomeru v U. s.r.o., ako vodiča T.. Zároveň poukázali na fakt, že proti navrhovateľovi sa vedie (napriek vyhlásenému konkurzu) exekúcia vo výške 54 €, pričom exekúcia sa po vyhlásení konkurzu zastavuje. Poukázali na to, že v majetku otca - úpadcu je dostatok peňazí na platenie výživného v pôvodnej výške, pričom napriek prihláške a žiadosti o platenie výživného v pôvodnej výške SKP, táto nič nezaplatila, hoci ide podľa § 87 ods. 2 písm. d/ ZKR č. 7/2005 Z.z. v platnom znení o prednostnú pohľadávku proti podstate a túto bolo potrebné platiť. Uviedli, že v danom prípade vznikla neriešiteľná situácia, keď bola proti navrhovateľovi exekúcia vyhlásením konkurzu zastavená, trestné stíhanie bolo zastavené a výživné na deti platí otec ako chce a SKP vôbec, nie je vyplatené ani náhradné výživné a to už 15 mesiacov. Opakovane uviedli, že tvrdenia otca sú zavádzajúce a je v jeho schopnostiach aj možnostiach platiť výživné v pôvodnej výške. Domnievajú sa, že pre objektívne posúdenie je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že matka detí musí zabezpečovať výživu a náklady na existenciu v podstate z rovnakého príjmu ako otec, avšak pre 4 osoby a to aj za pomoci najbližších príbuzných a on žije z takého príjmu sám. Matka dodala, že ide o životaschopné a nadané deti a pre ich všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej sú nevyhnutné aj finančné prostriedky, veď najstaršia z detí B. ide maturovať a chce ísť na vysokú školu. Na základe uvedeného navrhli odvolaním napadnutý rozsudok zrušiť z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci a vrátiť súdu prvého stupňa. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že akékoľvek zníženie výživné nie je v záujme mal. detí, avšak po vyhodnotení súčasnej situácie rodičov, súdom určené výživné vo výške 50,- € na mal. U. a 50 € na mal. U. nie je zanedbateľné spolu so štátnymi dávkami - prídavky na deti a bonus, ktoré matka poberá. Poukázal zároveň na to, že matke nič nebráni požiadať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o prehodnotenie sociálnej odkázanosti. Kolízny opatrovník má to zo, že súd sa dostatočne zaoberal zistením objektívnej skutočnosti s cieľom rozhodnúť o samotnej výške výživného v prospech detí so zachovaním objektívnej spravodlivosti. Z vyjadrenia otca (navrhovateľa) k odvolaniu vyplýva, že zmenou zamestnania od 1.8.2010 sa jeho príjmy výrazne znížili a preto nie je schopný platiť výživné na deti v pôvodne stanovenej sume 398,32 €. Uviedol, že bol hrubým spôsobom okradnutý o spoločný majetok, keď si po rozvode nevzal nič. Poukázal na investície do chalupy v celkovom objeme 9.599,68 €, ktorá sa predáva za 20.500,- € a vlastní ju bratranec odporkyne. Má za to, že v konaní riadne vysvetlil svoju finančnú situáciu, ako aj dôvody, pre ktoré sa do takej situácie dostal, nestotožnil sa s tvrdením odporkyne a jej právneho zástupcu, že zatajuje príjem, resp., že sa jeho príjem zvýšil. Uviedol, že v súčasnosti, počas konkurzu mu správkyňa pravidelne z každej mzdy strháva sumu 54,73 € tak, akoby boli vykonávané zrážky zo mzdy exekútorom, pokiaľ by exekúcie zo zákona neboli zastavené. Zároveň poukázal na to, že keď príde pre deti, sú oblečené v najstarších veciach, a bolo potrebné im zakúpiť nejaké veci, ktoré majú deti uložené u neho, z uvedeným mu pomohli príbuzní, nakoľko jeho finančná situácia mu to neumožňovala. Z dôvodu zlej finančnej situácie odvolal aj plnú moc právnej zástupkyni. Vzhľadom na uvedené považuje rozhodnutie Okresného súdu Zvolen za vecne správne. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním odporkyne podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z.z. - ďalej len „ZR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3, 4, 5 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Z citovaných ustanovení vyplýva, že u povinnej osoby sú rozhodujúce objektívne reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu detí je odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečení osobných potrieb a výživy dieťaťa podieľajú obaja rodičia podľa svojich objektívnych možností a schopností (v ktorých sa zohľadňuje i vzdelanie, zdravotný stav, prípadne iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a materiálne i finančné zázemie) a podľa pomeru ich zárobkov (finančného príjmu) a celkovej finančnej a sociálnej situácie. Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov, predstavuje materiálnu hodnotu rovnocennú finančnému príspevku, ktorý poskytuje druhý rodič vo forme výživného. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je determinovaná vekom dieťaťa. Pri určovaní výšky výživného podľa citovaných ustanovení je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného - dieťaťa. Ich miera je rôzna podľa okolnosti prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti zdravotného stavu, jeho kultúrno- spoločenských potrieb, športových záujmov a pod.. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Pri vyššej životnej úrovni rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, súd určí výživné pre deti vo výške, ktorá prevyšuje jeho oprávnené, resp. odôvodnené potreby, avšak pri nižšej životnej úrovni rodiča, resp. pri jeho nižšom finančnom príjme sa určuje také výživné, ktoré pokryje potreby dieťaťa. U rodiča sú preto rozhodujúce reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov rovnako sa starať o výživu detí neznamená mechanickú rovnosť, ale to, že úhradu potrieb na výživu dieťaťa poskytujú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych schopností a pomeru svojich finančných a materiálnych možností. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je daný kritériami v ustanoveniach § 62 až 65 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je ich zákonná povinnosť a trvá do času pokiaľ deti nie sú schopné sa živiť samé. Rovnaké kritériá sa uplatnia aj pri určení výživného na plnoleté dieťa. Obaja rodičia majú prispievať na výchovu a výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Z hľadiska určenia rozsahu vyživovacej povinnosti súd má prihliadať najmä na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará, pričom povinnosť prispievať výživným má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd zo zákona neberie do úvahy výdavky rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V prejednávanej veci nadriadený súd vychádzal zo správnych skutkových zistení okresného súdu a stotožnil sa dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktorý v podrobnostiach poukazuje. Na základe vykonaného dokazovania krajský súd mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov najmä na strane otca. Po preskúmaní veci krajský súd konštatuje, že posledná úprava výživného bola vykonaná pred štyri a pol rokmi rozhodnutím Okresného súdu Zvolen v konaní č. 15C/101/07-38 zo dňa 18.10.2007, keď bola schválená rodičovská dohoda v rámci ktorej bol otec - navrhovateľ povinný prispievať na výživu B. mesačne sumou 199,16 € (6.000,- Sk), na U. a U. mesačne po 99,58 € (po 3.000,- Sk) vždy do 20- teho dňa v mesiaci k rukám matky. Pokiaľ ide o zhodnotenie pomerov na strane účastníkov konania, tak na strane detí, ako aj na strane otca. Deti - J. už navštevujú základnú školu, čím sa zvýšili ich výdavky na školské potreby, stravu, mimoškolské aktivity a staršia dcéra B. ju už plnoletá maturantka, ktorá sa chystá študovať na vysokej škole, čím sa ešte výraznejšie zvýšia jej výdavky. Matka, s ktorou všetky detí žijú v spoločnej domácnosti je zamestnaná ako samostatný referent na T. E. W., pričom v období apríl až september 2011 mal príjem cca 620,84 € plus daňový bonus, pričom v súčasnej dobe došlo k poklesu jej príjmu o 69 €. Najvýznamnejšia zmena pomerov v konaní bola preukázaná na strane otca detí, ktorý v porovnaní s rokom 2007, kedy pracoval vo firme T. P. - O., pričom dosahoval priemerný mesačný zárobok vrátane odmien niečo cez 1.000,- € a mal k dispozícii služobné auto na súkromné účely, ďalej v rámci dobrých vzťahov so zamestnávateľom mu bolo v čase od júla 2008 do januára 2009 umožnené popri pracovnom pomere zamestnať sa v spoločnosti U. s. r o., ako vodič T. z dôvodu zabezpečenia si finančnej rezervy, už túto prácu a teda ani také príjmy nemá. Prácu vodiča vykonával na dobu určitú, nakoľko bola nielen fyzicky náročná a tiež nebolo jeho možnostiach a schopnostiach naďalej vykonávať tieto dva pracovné pomery súčasne. Okrem toho mal príjem ako hlavný technik pre spoločnosť J. O. pre oblasť W.. Preto otec (navrhovateľ) mohol dcéram z úspor nad rámec súdom schváleného výživného zabezpečovať ešte aj výlety, lyžovanie, túry. Dcére B. prispel aj sumou 2.439,64 € na študijný ročný pobyt v USA za účelom zdokonalenia sa v jazyku. Z obsahu spisu je však zrejmé, že otec má u posledného zamestnávateľa vo firme T. s.r.o. priemerný príjem 370 € mesačne, žije sám v nájomnom bytie, nie je vlastníkom žiadnych hnuteľných ani nehnuteľných vecí a od januára t.r. je na neho vyhlásený konkurz. Odvolací súd, mal zhodne s prvostupňovým súdom za preukázané, že otec detí doložil do spisu všetky pracovné zmluvy od zamestnávateľov u ktorých pracoval a súdu nie je možné inak zistiť jeho iný, vyšší príjem na ktorý poukazuje matka detí v odvolaní. Súd pri rozhodovaní môže vychádzať len s predložených a preukázaných skutočností a nie z tvrdení účastníkov bez dôkazov. Z uvedeného má odvolací súd za to, že otcom uvádzané skutočnosti sú dôvodom na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči deťom a to na B. na sumu 80 € mesačne a na mal. U. a U. po 50 € mesačne spolu s nedoplatkom na výživnom tak, ako rozhodol okresný súd. Vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k deťom má aj matka, ktorá poberá na deti štátom určené dávky (prídavky na dieťa). Podľa odvolacieho súdu okresný súd náležitým spôsobom prihliadol na argumentáciu matky detí, v tom, že ich odôvodnené potreby narástli a stále sa zvyšujú. Pri určovaní výšky výživného však nevyhnutne musel rešpektovať momentálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, ktoré za danej situácie mu objektívne neumožňujú plnenie vyživovacej povinnosti v rozsahu ako bolo výživné určené v čase poslednej pomerov v roku 2007. V tom čase pracoval u viacerých zamestnávateľov a mal vyšší príjem. V súčasnej dobe je zamestnaný iba u jednej firmy a jeho mesačné príjmy sa pohybujú okolo 370 € mesačne. Otcovi (navrhovateľovi), ako osobe v produktívnom veku, nebránia iné objektívne príčiny, aby sa v budúcnosti výhodnejšie zamestnal a dosahoval vyšší pravidelný príjem zo zamestnania, prípadne si iný príjem zabezpečil podnikateľskou činnosťou a mohol tak pokryť nielen vlastné potreby ale aj výživné pre deti. Po zohľadnení osobnej starostlivosti matky o deti je povinnosťou otca, aby prispieval na ich výživu v súlade s jeho možnosťami, čo im nemôže odoprieť ani s tým, že bude poukazovať na jeho momentálnu nepriaznivú sociálnu a finančnú situáciu. Uvedené vyplýva z ustanovení Zákona o rodine (§ 62 ods. 4, § 62 ods. 5), pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. V prípade zmeny súd na návrh ktoréhokoľvek účastníka opätovne prehodnotí možnosti a schopnosti na zvýšenie výživného voči deťom. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.