Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/111/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710215706 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710215706.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom B. X, XXX XX G., proti povinnej: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX,XXX XX L., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 279,13 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom L. XX, XXX XX G. pod sp. zn. EX 19395/10u, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 27Er/1071/2010-13 zo dňa 18. mája 2011 jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 27Er/1071/2010-13 zo dňa 18. mája 2011 p o t v r d z u j e. Odvolateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 27Er/1071/2010-13 zo dňa 18. mája 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn EX 19395/10u s poukazom na § 44 ods.2 z.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „ Exekučný poriadok“). Uviedol, že v exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 279,13 Eur spolu s 0,05% denným úrokom z omeškania zo sumy 279,13 Eur od 19. mája 2010 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 27,91 Eur a náhradou trov konania vo výške 21,230 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej poukázal na čl. VIII písm. p) Všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorých sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou, budú riešené dohodou zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú riešené prostredníctvom všeobecného súdu alebo v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom. Podpisom tejto zmluvy dal dlžník veriteľovi súhlas na výber najvhodnejšieho spôsobu z uvedených alternatív. Exekučný súd uviedol, že vychádzal z vnútroštátnych právnych noriem, ako aj z noriem európskeho práva. Poukázal na článok 1 ods. 1 Smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, ďalej na ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) , ďalej poukázal na § 1 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na čl. 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na § 52 ods. 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 (ďalej len „OZ“). Exekučný súd posúdil predmetný právny vzťah založený Zmluvou o pôžičke zo dňa 16. mája 2005 ako spotrebiteľský s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z Obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne. Ďalej poukázal na ust. § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k, ods. 4 písm. r), § 53 ods. 5 a § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom od 1.1.2008. Ďalej poukázal na čl. 6 ods. 1, čl. 2 písm.a), čl. 3 ods.1,3 Smernice a Prílohu Smernice 93/13/EHS. V posudzovanej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie exekučný titul vydaný rozhodcovským súdom, ktorý vo veci rozhodol na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru. Rozhodcovská doložka podľa exekučného súdu síce obsahuje výber z alternatív, ako riešiť spory medzi zmluvnými stranami, teda nestanovuje výlučne rozhodcovské konanie ako jediný zo spôsobov, avšak výber z uvedených alternatív ponecháva na veriteľovi, čo má pre dlžníka- spotrebiteľa ten dôsledok, že nemôže slobodne požadovať prejednanie sporu na všeobecnom súde. V dôsledku takto formulovanej rozhodcovskej doložky súdu videl značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky oprel aj o stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.06.2009 Pannon GSM. Zrt. proti Erzsébet Sustikne Györfi bod 40. Uviedol, že v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, nakoľko jej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky pôžičky. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Podľa názoru exekučného súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky právnym úkonom obchádzajúcicm zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, pričom dojednanie rozhodcovskej doložky je v predmetnej zmluve neprimeranou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS, Smernice Rady 87/102/EHS, OZ o spotrebiteľských zmluvách a Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ust. Občianskeho zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj Smernicou Rady 93/13/EHS. Na základe uvedeného exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom podaného odvolania bolo podľa odvolateľa nesprávne právne posúdenie veci, ktoré videl v tom, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok, pričom poukázal na ust. § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) a na § 159 O.s.p.. Exekučný súd nie je oprávnený konať ako súd vyššej inštancie a preto nie je oprávnený meritórne skúmať súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok s hmotným právom. Absencia takejto právomoci exekučného súdu v kombinácii so zastavením exekúcie je bezprostredným zásahom do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Dôvody uvedené v § 45 ods. 1 písm. c/ ZRK sa týkajú zastavenia exekúcie, ak sa výrokom rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je buď objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. To znamená, že exekučný súd je oprávnený vykonať len prieskum vlastností uloženého plnenia. Dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť splniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom (napr. účastníkovi by sa ukladala povinnosť spáchať trestný čin). Existencia dôvodu pre zastavenie exekúcie je preto priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.10.2009 sp. zn. 33Cdo/2675/2007 týkajúce sa výkladu rovnakej normatívnej konštrukcie českého práva, podľa ktorého cit.: “Lze za „nedovolené“ nadále považovat plnění, které není aprobováno vnitrostátním právem. Půjde o plnění, které je vyhrazeno jen některým subjektům, zejména státu nebo podléhající státnímu dozoru či státnímu povolení (např. výbušniny, střelné zbraně ......), u nichž je možnost dispozice s nimi omezena či vyloučena. Uvedené znamená, že „nedovolenost plnění“ je spojena s předmětem závazku (s plněním žalované strany) a nikoliv s okolnostmi, pro které by mněl být výkon práva na požadované plnění odepřen (pro rozpor s dobrými mravy)“. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08, kde v bode 37 sa uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Podľa Súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať ...., aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, ......a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku (bod 47 rozhodnutia C-40/08). Odvolateľ z toho vyvodil, že Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí, pri ktorých by zmeškal podať porovnateľný opravný prostriedok. Dospel k záveru, že ak by § 45 ods. 1 písm. c/ v spojitosti s ods. 2 ZRK bol vykladaný tak, že exekučný súd skúma, či rozhodcovská zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky bez toho, aby rozhodcovský rozsudok bol napadnutý žalobou, musel by v zásade rovnocennosti mať exekučný súd rovnakú povinnosť aj v rámci skúmania prvostupňového právoplatného rozsudku, či platobného rozkazu - čo nemá. Odvolateľ ďalej argumentoval, že z európskeho práva nemožno vyvodzovať za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, ak by bola narušená zásada rovnocennosti. V období uzatvorenia predmetnej zmluvy teda do 31.12.2007 sa § 52 až § 54 OZ vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákona ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Preto sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť vedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzatvorená zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je v zmysle prechodných ustanovení k novele účinnej od 1.1.2008 možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 posudzovať podľa § 52 - § 54 OZ. Tieto právne vzťahy sa riadia Obchodným zákonníkom v zmysle § 261 ods. 1 písm. b/ a ak je účastníkom spotrebiteľ aj Zákon o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákona. Tak isto právnu dovolenosť alebo rozpor s dobrými mravmi možno posúdiť len podľa právnych predpisov v čase uzatvorenia zmluvy. Uzavrel, že mu patrí podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo na to, aby exekučný súd priznal jeho nárok na ochranu v rozsahu, akým to ustanovuje zákon. Napadnutým postupom a rozhodnutím súdu podľa odvolateľa došlo k neoprávnenému zásahu do základného práva na súdnu ochranu a k porušeniu princípu právnej istoty a bolo mu znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Poukázal tiež na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ OZ z ktorej vyplýva, že úvahy a postup súdu nie sú správne. Exekučné konanie prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si oprávnený uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ a ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v §-e 40 písm. a/ a b/ alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie zo všetkých dôvodov uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. V tomto exekučnom konaní sa oprávnený domáhal exekúcie na vymoženie pohľadávky priznanej rozhodcovským rozsudkom, pričom priznaná pohľadávka mala vzniknúť medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou na základe Zmluvy o pôžičke č. 7251028279 zo dňa 16.05.2005. Podľa predmetnej zmluvy sú jej neoddeliteľnou súčasťou na zadnej strane uvedené Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytované spoločnosťou Quatro, a.s., podľa ktorých v časti VIII bod p/ sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou zmluvných strán. V prípade, že nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené prostredníctvom všeobecného súdu odporcu, alebo v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, a to v lehotách v ňom uvedených. Ďalej strany berú na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia. Podpisom tejto zmluvy dáva dlžník veriteľovi súhlas na výber najvhodnejšieho spôsobu z uvedených alternatív. Odvolateľ poukazoval na vybrané časti odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 06.10.2006 vo veci C-40/08, v ktorom bol podaný výklad Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“). Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému Súdny dvor Európskej únie pri výklade predmetnej Smernice v danej veci úvahami uvedenými v tomto rozhodnutí, t. j. aj tými, na ktoré poukazuje odvolateľ dospel a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný“. Tvrdenie odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať, či exekučný titul bol vydaný na základe platnej rozhodcovskej doložky, a teda zákonnosť exekučného titulu, nie je súladné s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a ZRK. Naopak, vyplýva z nich, že exekučný súd je povinný pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti dôsledne skúmať, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým exekučný súd skúma, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a či subjekty, voči ktorému a v prospech ktorého sa má exekúcia vykonať, sú zhodné so subjektami uvedenými v exekučnom titule. Prípadne skúmať, či došlo k prechodu práva alebo povinností na inak označený subjekt v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Námietka odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu neobstojí, pretože je v zrejmom rozpore s cit. § 44 Exekučného poriadku. Takisto námietka, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so zákonom, neobstojí. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Potom dôvody odvolania, podľa ktorých súd nepostupoval v súlade s ústavou tým, že preskúmaval splnenie podmienok na exekúciu a to súlad predloženého exekučného titulu so zákonom nie je právnym názorom, ktorý by vychádzal z platnej právnej úpravy. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu VIII písm. p/ Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s. exekučný súd správne právne posúdil. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska posúdenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne tak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané - a to drobulinkým ťažko čitateľným, resp. takmer nečitateľným husto popísaným textom - už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenia sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne dojednaná, je spotrebiteľovi vnútená. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku zmluvy, ktorá je podľa §53 ods.4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy neplatná. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola zapracovaná do zmluvných dojednaní na ďalšej strane formulára zmluvy v časti Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytované spoločnosťou Quatro, a.s. bod VIII písm. p/. Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu uvedeného v predtlači zmluvy. Už táto skutočnosť podstatným spôsobom zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom, tak ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej zmluvy o pôžičke svojím spotrebiteľom, tým spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Nie je zanedbateľná ani skutočnosť, že takýmto spôsobom prenáša spory z nezávislých súdov k určitému rozhodcovi, ktorému tým dlhodobo poskytuje zdroj príjmov a to v konaniach, v ktorých nie je povinnosť ústneho prejednania. K dôvodom odvolania, že na tento prípad nie je možné aplikovať § 52 a nasl. OZ, pretože medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou bola uzatvorená zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka je potrebné uviesť, že táto argumentácia nemá oporu v predložených listinách. Právny predchodca oprávneného a povinná uzatvorili zmluvu o pôžičke, ktorá je zmluvou upravenou v ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Na tieto zmluvy sa preto vzťahuje úprava spotrebiteľských zmlúv v zmysle § 52 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy dňa 16.05.2005. Z predloženej listiny vyplýva, že zmluvné strany uzatvorili zmluvu o pôžičke, ktorá obsahuje všetky podstatné náležitosti upravené v § 657 a nasl. OZ. Zmluvou o pôžičke podľa tohto ustanovenia prenechá veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje tieto vrátiť po uplynutí dohodnutej doby. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť aj úroky. Navyše odvolací súd uvádza ,že podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú aj zmluvy uzatvorené podľa Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V § 6 ods. 3 cit. zákona bolo zakázané vo vzťahu k spotrebiteľovi konanie v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná zmluva obsahuje dojednanie - rozhodcovskú doložku v znení, ktoré je v rozpore s uvedeným zákonom. Z dôvodov tak ako je uvedené vyššie ide o dojednanie zvyšujúce nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy tak, že vyvoláva hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa a preto ide o dojednanie, ktoré je svojím obsahom v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV ÚS 55/2011-19, kde Ústavný súd zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu), ako aj k postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia nemá vplyv skutočnosť, že exekučný súd neaplikoval na daný zmluvný vzťah príslušný právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, nakoľko znenie ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ktoré malo byť aplikované, je totožné so znením ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec správne právne posúdil, keď potom, ako zistil, že exekúcia prebieha bez podkladu, ktorým je vykonateľný exekučný titul, rozhodol o jej zastavení. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolateľovmu návrhu na náhradu trov odvolacieho konania pre jeho procesný neúspech nebolo možné vyhovieť. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2005 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.