Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/90/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710216724 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710216724.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa R. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. R. U. XXX/XX, H., proti odporcovi T. F., nar. XX. 07. 1968, trvale bytom Stožok 361/15, Detva, o zaplatenie 1.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 10. 01. 2012, č. k. 9C/32/2011 - 96, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi 1.000,- eur s príslušenstvom, ako aj o trovách konania, p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 26. 09. 2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 60,- eur a to všetko to 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na číslo účtu navrhovateľa. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia 1.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 15% ročne od 06. 08. 2010 do zaplatenia, neskôr v podaní zo dňa 14. 01. 2011 špecifikoval návrh v časti príslušenstva tak, že sa domáha úroku z omeškania vo výške 9% ročne od 07. 08. 2010. Tvrdil, že dňa 03. 08. 2010 uzavrel ústnu dohodu s odporcom o dovoze osobného motorového vozidla značky Opel Astra Combi bielej farby z Talianska z obce Tramín na Slovensko do obce Stožok a o zaplatenie 500,- eur za cestu tam a 500,- eur na cestu späť. Jazdu a dovoz uskutočnil na svojom motorovom vozidle s prívesom o nosnosti 2,3 tony. Dohoda bola uzavretá za prítomnosti svedka Miroslava Kanála, ktorý sa tiež dovozu zúčastnil. Z vykonaného dokazovania má za preukázané, že účastníci uzavreli ústnu príkaznú zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa doviezť osobné motorové vozidlo značky I. E. Z. bielej farby z M. o obce M. na územie Slovenskej republiky do obce Stožok, pričom bola dohodnutá odmena vo výške 1.000,- eur za obstaranie dovozu. Toto mal preukázané výpoveďou navrhovateľa, ako aj svedka Y. V.. Taktiež mal preukázané, že navrhovateľ dovoz nevykonáva ako živnosť. Cestu zahájil dňa 04. 08. 2010 a vozidlo doviezol do L. dňa 04. 08. 2010 a vozidlo doviezol do L. dňa 06. 08. 2010, pričom pri vykládke vozidla mu mal odporca zaplatiť 1.000,- eur, čo neurobil, vyjadril sa, že tak urobí nasledujúci pondelok. Následne sa tak nestalo. Z písomných správ mal za preukázané, že účtovaná odmena za dovoz vozidla je primeraná. Na základe takto zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu príkaznej zmluvy, na základe ktorej navrhovateľ mal pre odporcu obstarať dovoz motorového vozidla, čo splnil. Dohodnutá odmena bola vo výške 0,48 eur za jeden prejdený kilometer, čo spolu predstavuje za 2100 km čistku 1.008,- eur, pričom navrhovateľ sa domáha 1.000,- eur. Zároveň súd poukázal aj na to, že pokiaľ by aj nebola uzavretá príkazná zmluva, navrhovateľovi by vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzhľadom na to, že pre odporcu vykonal dovoz vozidla a čistka, ktorej sa návrhom domáhal, zodpovedá obvyklej primeranej cene za dovoz vozidla, zároveň rozhodol o príslušenstve, keď návrh čiastočne zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP, keď priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok. Proti rozhodnutiu sa odvolal odporca. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť na nové konanie, nakoľko mu bola postupom súdu odňatá možnosť ako účastníkovi konania konať pred súdom, a to z dôvodu, že v odôvodnení rozsudku sa konštatuje, že sa nedostavil na pojednávanie konané dňa 10. 01. 2012. Na toto pojednávanie sa nedostavil z dôvodu, že ako vodič kamiónu v tom čase bol mimo L. republiky. I napriek tomu, že telefonicky oznámil súdu, že sa tohto pojednávania nezúčastní, súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, čím došlo k procesnému pochybeniu. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1,2 OSP rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozhodnutie okresného súdu je správne, a to pokiaľ ide aj o jeho výrok a odôvodnenie. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP). Jediná námietka, ktorú odporca v odvolaní uviedol je, že mu bolo odňaté právo konať pred súdom z dôvodu, že ako vodič kamiónu dňa 10. 01. 2012 nebol v L. republike a súd napriek tomu konal. Odporca svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a) OSP, podľa ktorého odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť okrem iného tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP. Konkrétne namietal, že bolo porušené jeho právo konať pred súdom, čo je v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) SOP dôvodom preto, aby v prípade, ak sa tak stalo, súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol z dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. O odňatie možnosti konať pred súdom ide vtedy, ak súd účastníka na pojednávanie riadne nepredvolal, ak vo veci rozhodol bez toho, aby bola dodržaná zákonom stanovená lehota na prípravu pojednávania. Odvolací súd preto v rozsahu odvolacích námietok skúmal, či k takémuto postupu zo strany prvostupňového súdu nedošlo. Návrh na okresnom súde bol podaný dňa 02. 11. 2010. Prvostupňový súd rozhodol platobným rozkazom zo dňa 18. 01. 2011, ktorý odporca prevzal až dňa 14. 02. 2011. Proti platobnému rozkazu podal odpor, pričom uviedol len to, že žiadna ústna dohoda uzatvorená nebola. Následne prvostupňový súd dňa 09. 06. 2011 vytýčil termín na 28. 06. 2011. Navrhovateľ prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 20. 06. 2011. Z dôvodu neprítomnosti sudkyne dňa 20. 06. 2011 bola vec odročená na 12. 07. 2011. Navrhovateľ súdu oznámil, že sa dňa 27. 06. 2011 dostavil na Slovensko za účelom pojednávania. Vzhľadom na to, že je zamestnaný v zahraničí, súd upovedomil, že dňa 12. 07. 2011 sa nebude môcť zúčastniť pojednávania a najbližšie tak bude môcť urobiť od 25. 07. 2011 do 29. 07. 2011. Z dôvodu neprítomnosti navrhovateľa v mieste bydliska dňa 04. 07. 2011 súd zrušil pojednávanie s výzvou, aby navrhovateľ bližšie uviedol, kedy sa bude nachádzať na území Slovenskej republiky. Toto oznámil dňa 03. 08. 2011, keď na území bude od 14. 08. 2011 do 20. 08. 2011, od 25. 09. 2011 do 01. 10. 2011 a od 07. 11. 2011 do 26. 11. 2011. Súd tak určil termín pojednávania na deň 08. 11. 2011. Účastníkov riadne predvolal, navrhovateľ prevzal predvolanie dňa 17. 08. 2011 a odporca zrejme 17. 08. 2011, aj keď na doručenke uviedol dátum 17. 11. 2011. Predvolanie prevzal osobne, pričom z doručenky vyplýva, že doručenie bolo vykonané dňa 17. 08. 2011. Je nepochybné, že súd predvolal účastníkov v dostatočnej lehote tak, aby si mohli svoje pracovné záležitosti zariadiť v dostatočnom predstihu a aby sa mohli na pojednávanie riadne dostaviť. Z úradného záznamu zo dňa 03. 11. 2011 vyplýva, že tesne pred pojednávaním, dňa 03. 11. 2011 odporca sa ospravedlnil zo svojej účasti na pojednávaní vytýčenom na 08. 11. 2011 z pracovných dôvodov, že ho neuvoľní zamestnávateľ, zároveň uviedol, že nesúhlasí s pojednávaním a prípadným rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Zároveň uviedol, aby súd vytýčil termín pojednávania niekedy začiatkom januára 2012, kedy by do práce mohol nastúpiť neskôr, lebo pracuje ako vodič kamiónu. Súd návrhu odporcu na odročenie pojednávania nevyhovel a vo veci pojednával. Pojednávanie odročil na deň 10. 01. 2012 (podľa želania odporcu) a zároveň súd odporcu vyzval, aby preukázal dôvod neprítomnosti na pojednávaní. Odporca si predvolanie na pojednávanie neprevzal. Zásielka bola uložená na pošte. Následne z úradného záznamu zo dňa 04. 01. 2012 vyplýva, že tento deň oznámil odporca, že nevie, či sa bude môcť zúčastniť pojednávania na deň 10. 01. 2012, lebo predvolanie si prevzal iba dňa 29. 12. 2012. Momentálne je v zahraničí a jeho zamestnávateľovi oznámil iba „včerajším dňom“ (03. 01. 2012), že potrebuje voľno na 10. 01. 2012, avšak zamestnávateľ mu to nesľúbil. Uviedol, že sa určite bude zdržiavať na Slovensku v čase jarných prázdnin. Taktiež, že ešte v pondelok t. j. 09. 01. 2012 sa ozve, či sa na pojednávanie dostaví alebo nie. Podľa § 115 ods. 2 OSP v predvolaní sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že zákonná lehota bola dodržaná. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 10. 01. 2012 vyplýva, že odporca sa opätovne na pojednávanie nedostavil. Súd rozhodol v súlade s § 101 ods. 2 OSP, že bude konať v neprítomnosti odporcu. K ust. § 115 ods. 2 OSP odvolací súd konštatuje, že zákon obsahuje lehotu 5 dní na prípravu účastníka na pojednávanie. Táto lehota medzi doručením predvolania a dňom konania pojednávania by v zásade mala byť zachovaná. Ide o poriadkovú lehotu, pričom nemala by byť skrátená natoľko, aby účastník nemal dostatok času na prípravu na pojednávanie. Za odňatie možnosti konať pred súdom by bolo možné považovať taký stav, ak by účastník nemal možnosť kvalifikovane sa na pojednávanie sa pripraviť v dôsledku časovej tiesne. Na druhej strane to ale neznamená, že v jednoduchej veci, ktorá nevyžaduje náročnejšiu prípravu na pojednávanie, teda vzhľadom na konkrétne okolnosti danej veci, nemôže byť lehota skrátená. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd zachoval lehotu, naviac, podľa odvolacieho súdu, vzhľadom na to, že odporca mal vedomosť, že je potrebné, aby sa zúčastnil pojednávania, mal dostatok času na to, aby sa na takéto pojednávanie pripravil. Vzhľadom na dôkaznú situáciu vo veci, ako aj právnu zložitosť, nemožno túto vec považovať za zložitú. Podľa § 1 OSP, Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinnostiam na ústup práva iných osôb. V zmysle § 6 OSP v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Podľa § 101 OSP okrem iného povinnosťou účastníkov je prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, pričom sú povinní dbať na pokyny súdu. V zmysle odseku 2 súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pri tom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Prvostupňový súd vyšiel v ústrety obidvom účastníkom, že podľa ich vôle sa snažil vytýčiť pojednávanie tak, aby sa ho účastníci mohli zúčastniť. Odporca mal dostatok času na prípravu pojednávania na deň 08. 11. 2011, keď predvolanie prevzal odporca už 17. 08. 2011. Ak sa z tohto pojednávania ospravedlnil tesne pred uskutočnením tohto pojednávania, prvostupňový súd nemusel takéto ospravedlnenie akceptovať, pretože nebol zistený žiaden dôležitý dôvod pre odročenie takéhoto pojednávania. Naviac súd požiadal odporcu, aby preukázal, prečo sa takéhoto pojednávania nezúčastnil, odporca o tom nedoložil žiaden hodnoverný doklad. Podľa priania odporcu vytýčil pojednávanie na začiatok januára 2012, dňa 08. 11. 2011. Tohto pojednávania sa opätovne odporca nezúčastnil. Sám potvrdil, že predvolanie prevzal, pričom bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania. Nemožno tolerovať údaje uvedené v úradnom zázname zo dňa 04. 01. 2012, keď opakovane odporca uviedol, že nevie, či sa pojednávania nezúčastní. Vzhľadom na predchádzajúce konanie odporcu nebolo možné takýto postup tolerovať, pretože nemožno v ňom vidieť skutočnosť, že by sa nemohol zúčastniť pojednávania z dôležitého dôvodu. Pokiaľ by súd akceptoval takýto postup, zrejme by vo veci podľa tvrdení odporcu o možnosti zúčastniť sa pojednávania nemohol rozhodnúť nikdy. Ani s odvolaním odporca nedoručil hodnoverný doklad, ktorý by preukázal, že sa pojednávania nemohol zúčastniť. Odvolací súd konštatuje, že súd poskytol odporcovi dostatok možností vybaviť si svoje súkromné a pracovné záležitosti tak, aby sa pojednávania zúčastnil. Je zrejmé, že odporca túto snahu nemal, keď porušil ust. § 1 OSP. Povinnosťou súdu je zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov účastníka, to znamená, všetkým účastníkom poskytnúť zákonné záruky na spravodlivý proces. Avšak tým, že súd by nemohol vo veci rozhodnúť pre „výhovorky“ odporcu, porušili by právo na spravodlivý proces ohľadom navrhovateľa. Povinnosťou odporcu bolo splniť si povinnosť a dostaviť sa na pojednávanie. Súd pri takomto plnení si povinností účastníkov v zmysle § 6 OSP nemôže zabezpečiť, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Súd vyjadril dobrú vôľu nad mieru potrebnú, aby účastníkom umožnil zúčastniť sa pojednávania, odporca pokyny súdu nerešpektoval. Ide o postup, ktorý nemožno tolerovať, zvlášť za situácie, pokiaľ všeobecne účastníci konania kritizujú postup súdov Slovenskej republiky ohľadom rýchlosti konania, pričom aj v tomto prípade je zrejmé, čo je skutočným dôvodom, prečo súd nemohol rozhodnúť spravidla na prvom pojednávaní. Odporca ani vo svojom odvolaní k veci samej nič konkrétne neuviedol, hoci tak mohol urobiť. Z týchto dôvod odvolací súd považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za správne a námietky odporcu uvedené v odvolaní za neakceptovateľné. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods.l a § 142 ods.l v spojení s § 151 O.s.p., keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný navrhovateľ, trovy nenavrhol nahradiť, preto mu ich nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.