Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/485/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710217877 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710217877.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zast. Mgr. Miroslavom Rybanským, advokátom, so sídlom Grösslingova 10, 811 09 Bratislava, proti povinnému: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. M. XX, XXX XX M. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 542,28 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Evou Ondrejkovou, Exekútorský úrad so sídlom Páričkova 18, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 1083/10, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 27Er/1210/2010-29 zo dňa 07. júna 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 27Er/1210/2010-29 zo dňa 07. júna 2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 27Er/1210/2010-29 zo dňa 07. júna 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Evy Ondrejkovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom, na základe ktorého sa oprávnený domáha vedenia predmetnej exekúcie, je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov č.k. 11/2010-1956 zo dňa 24. septembra 2010. Exekučný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom zistil, že oprávnený a povinný uzavreli Zmluvu o úvere, v ktorej je uvedené, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 50 000,- Sk, pričom úrok z omeškania bol dohodnutý na 21,50% ročne. Ku dňu omeškania 16. januára 2008 však bol občianskoprávny úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania - 4,25% x 2 = 8,5%. Preto dohodnuté úroky z omeškania vo výške 21,5% ročne exekučný súd považoval za úroky z omeškania v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) v spojení s § 45 ods. 1 písm. b), c) ZRK, na základe ktorého by musel exekučný súd exekučné konanie zastaviť. Exekučný súd preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol. Proti napadnutému rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol predmetné uznesenie v celom rozsahu z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.), súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Oprávnený uviedol, že Úverová zmluva bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená dňa 01. júna 2005 podľa ustanovení § 497 až 507 Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o úvere, ktorá je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka považovaná za absolútny obchod a spravuje sa ustanoveniami tej časti zákona, a to bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Podľa oprávneného preto predmetnú úverovú zmluvu nemožno posudzovať podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka sa za splnenia ďalších podmienok stali spotrebiteľskými zmluvami až s účinnosťou ku dňu 01.01.2008. Oprávnený ďalej uviedol, že povinný si svoju povinnosť zaplatiť riadne a včas nesplnil, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania dňom 16.01.2008. Podľa oprávneného pri aplikácii § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka sa na oprávneného vzťahuje prvá veta tohto ustanovenia, pretože oprávnený a povinný si výšku úrokov z omeškania dohodli v zmluve. Keďže sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, nevzťahuje sa na povinného tretia veta príslušného ustanovenia. Oprávnený tiež namietal, že nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvého stupňa zamietol žiadosť o udelenie poverenia ako celok namiesto toho, aby iba znížil sadzbu úroku z omeškania, hoci sám vo svojom odôvodnení uvádza, že oprávnený má nárok na úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne. Na záver oprávnený uviedol, že nesprávnosť postupu exekučného súdu vidí najmä v tom, že exekučný súd pri zisťovaní skutkového stavu a právnom posúdení veci dospel k záveru, že zmluvne dohodnuté úroky z omeškania, na ktoré vznikol nárok v čase, keď predmetnú Úverovú zmluvu ako aj nároky z nej vzniknuté bolo nutné posudzovať podľa predpisov obchodného práva, sú v rozpore s dobrými mravmi a ich výška mala byť určená v zmysle predpisov občianskeho práva. Oprávnený preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie exekučného súdu tak, že vydá súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie exekučného súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie exekučného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že dňa 12. novembra 2010 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Eve Ondrejkovej doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor podaním doručeným exekučnému súdu dňa 22. novembra 2010 požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia zamietol, pretože po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že dohodnutý úrok z omeškania vo výške 21,5% ročne v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 45 ods. 2 v spojení s § 45 ods. 1 písm. b), c) ZRK. V prejednávanom prípade je exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov č.k. 11/2010-1956 zo dňa 24. septembra 2010. Exekučný súd správne pred udelením poverenia skúmal súlad exekučného titulu so zákonom. Táto povinnosť je zakotvená v ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Exekučný súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie Exekučného poriadku posudzoval exekučný titul aj podľa ustanovení ZRK. Prvostupňový súd dospel k záveru, že dohodnutý úrok z omeškania vo výške 21,5% ročne je plnením v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 45 ods. 2 v spojení s § 45 ods. 1 písm. b), c) ZRK. Exekučný súd však neskúmal predmetný vzťah medzi oprávneným a povinným z pohľadu spotrebiteľského práva. Až na základe záveru, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, mohol exekučný súd posudzovať aj predmetný úrok z omeškania z pohľadu občianskeho práva, tak ako to vyplýva z § 369 ods. 1 tretej vety Obchodného zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a podľa § 221 ods.2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa bude zaoberať posúdením otázky, či exekučný titul predložený v tomto prípade spĺňa formálne i materiálne náležitosti vykonateľného rozhodnutia, na základe ktorého sa môže viesť exekúcia v časti vymáhania istiny, resp. príslušenstva. Zhodnotí tiež, či v zmluve dohodnutá rozhodcovská doložka a výška sankcií za nesplnenie povinnosti v zmluve nepredstavuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka za predpokladu, že po doplnení dokazovania nepochybne zistí, či v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah a či sa na tento vzťah vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.