Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/189/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710218108 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710218108.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598 zastúpený AK Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: O., O., bytom N. XXX/XX, XXX XX T., G.: XXXXXXXX vedenej pod sp. zn. EX 13377/10 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Záhradnícka 60, Bratislava pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 3749,79 EUR s prísl. o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene č. k. 20Er/1683/2010-13 zo dňa 12. júla 2011 takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu vo Zvolene č. k. 20Er/1683/2010-13 zo dňa 12. júla 2011 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd, konajúci ako súd exekučný, napadnutým rozhodnutím zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnom prípade bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn.: SR 04288/09 zo dňa 02. júna 2010, ktorý uložil povinnému povinnosť na zaplatenie sumy vo výške 3749,78 EUR spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 3749,78 EUR od 08. januára 2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 3749,78 EUR od 19. marca 2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že predmetný vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere, ktorá bola zabezpečená neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 19. januára 2009. Exekučný súd poukázal na bod 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Ďalej uviedol, že z predloženej zmenky zistil, že ju vystavil povinný ako blankozmenku, ktorej predtlačeným obsahom bola výška zmenkového úroku 0,25% denne a následne sa vypĺňala zmenková suma, ktorá je základom úročenia a dátum, od ktorého sa bude úročiť. Povinnému bola podľa exekučného súdu predložená predtlač zmenky s vopred vytlačenou výškou zmenkového úroku 0,25%, t.j. 91,25 % ročne. Priznané plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 96,24 % a zároveň aj zmenkového úroku vo výške 91,25 % ročne považoval exekučný súd za plnenie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v spojení s § 45 ods. 1 písm. b), c) citovaného zákona. Proti tomuto uzneseniu exekučného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Podľa odvolateľa súd v prejednávanej veci aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, avšak konal tak bez toho, aby mal preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu upravené v hypotéze príslušnej danej normy. Oprávnený namietal, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii Občianskeho zákona a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa v konaní vôbec nezaoberal splnením základnej podmienky pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existenciou spotrebiteľa a dodávateľa. Oprávnený poukázal na fakt, že v prejednávanej veci je povinný podnikateľom podľa ustanovenia § 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v spojení so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších prepisov. Povinný má postavenie podnikateľa a úver mu bol poskytnutý na účel podnikania, alebo k výkonu zárobkovej činnosti, čo znamená, že podnikateľ nie je spotrebiteľom. Oprávnený ďalej uviedol, že zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom. V prípade blankozmenky je súd oprávnený posudzovať len to, či zmenka bola vypísaná v súlade s dohodou o vyplňovacom práve zmenky. Avšak je nutné uviesť, že zmenkový úrok 0,25 % denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení dlžníkom a tento úrok teda ani nebol predmetom vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve o úvere je bez právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza v zmenke samotnej ako samostatnom, t.j. od zmluvy o úvere odlišnom právnom titule. Vyplnená zmenka je platná aj v prípade, ak je vyplnená v rozpore s Dohodou o vyplňovacom práve (existuje exces z dohody). V rozhodcovskom konaní nebola zo strany odporcu v znesená námietka, pričom odporca (v tomto prípade povinný) bol o podanom návrhu a jeho obsahu riadne upovedomený, a teda v zmysle vyššie uvedeného súd nemal bez existencie vznesenej námietky dôvod zaoberať sa platnosťou zmenky a teda nemal dôvod zamietnuť poverenie pre súdneho exekútora. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p.. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného je opodstatnené. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa vedie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. Predmetným rozsudkom bola povinná zaviazaná na zaplatenie sumy vo výške 3749,78 EUR spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 3749,78 Eur od 19.3.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 748,44 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Oprávnený a povinný zabezpečili zmluvný vzťah zo zmluvy o úvere neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 19.01.2009. Hlavným kauzálnym právnym vzťahom je Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 19.01.2009. Rozhodcovskú doložku upravuje bod 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Riešenie sporov je v zmysle rozhodcovskej doložky upravené v podstate tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetného právneho vzťahu zo zmluvy o úvere budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Stála rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Pokiaľ sa jedná o povahu právneho vzťahu medzi oprávneným a povinnou, tento nemožno považovať za zmenkový - abstraktný vzťah vôbec nesúvisiaci s existujúcim zmluvným vzťahom založeným zmluvou o úvere. Úverový vzťah vzniknutý medzi oprávneným a povinnou je základným právnym dôvodom vzniku záväzku. Zmenkový vzťah v danom prípade je iba akcesorickým vzťahom, ktorý zabezpečuje základný úverový vzťah založený medzi účastníkmi zmluvou a nie zmenkou. Akcesorický záväzok nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku, ku ktorému sa viaže, ktorý má zabezpečovať. To, či zmenkový právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským je irelevantné, rozhodujúcou skutočnosťou je akú povahu má právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 19.01.2009 vyplýva, že dlžníčka (povinná) pri uzatváraní zmluvy vystupovala ako fyzická osoba - podnikateľka (živnostníčka), pričom v zmluve osobitne, v druhej časti, prehlásila a potvrdila svojím podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na iný účel. Povinná je v zmluve o úvere označená svojím obchodným menom, s uvedením miesta podnikania a čísla živn. reg., vrátane IČO. Uvedené nasvedčuje tomu, že povinná vystupovala pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej obchodnej činnosti, resp. podnikania. Odvolací súd má za to, že okresný súd nepostupoval správne, keď sa náležite nevysporiadal s posúdením tejto časti úverovej zmluvy, keď nepostupoval dôsledne pri zisťovaní skutkového stavu ohľadom skutočnosti, či úver bol poskytnutý povinnej ako fyzickej osobe - podnikateľovi za účelom podnikania, t.j. neposudzoval dôsledne otázku, či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a či osoba povinnej bola v postavení spotrebiteľa. V danom prípade podľa údajov uvedených v úverovej zmluve vyplýva, že úver bol poskytnutý fyzickej - osobe podnikateľovi, avšak podľa prehlásenia povinnej finančné prostriedky boli poskytnuté na iný účel. Ak by povinná napriek obsahu zmluvy tieto finančné prostriedky nepoužila na podnikanie, je potrebné to preukázať, čo prvostupňový súd opomenul. Až v prípade preukázania tejto skutočnosti by bolo možné považovať povinnú za spotrebiteľa a poskytnúť jej osobitnú právnu ochranu, aplikujúc predpisy spotrebiteľského práva. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu však nevyplýva, na základe akých dôkazov bola preukázaná skutočnosť, že poskytnutý úver nebol poskytnutý podnikateľovi v rámci predmetu jeho obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd uvádza, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi veriteľom a dlžníkom na základe zmluvy o úvere, ktorý slúži na úhradu dlhov dlžníka z jeho podnikateľských aktivít sa nemení na spotrebiteľský vzťah ani v prípade, že dlžník neskôr zanechá podnikanie. Cieľom zavedenej právnej úpravy - spotrebiteľského práva je zabezpečiť primeranú ochranu spotrebiteľa ako ekonomicky slabšieho a právne menej skúseného účastníka zmluvy voči podnikateľovi - dodávateľovi, druhému účastníkovi zmluvy. Zo zmyslu osobitnej úpravy spotrebiteľského práva možno vyvodiť, že tieto ustanovenia sa vzťahujú len na konečných spotrebiteľov, ktorí nevykonávajú obchodnú činnosť, alebo inú podnikateľskú činnosť, keďže výhoda takýchto ustanovení sa nesmie rozšíriť na osoby, pre ktoré osobitná ochrana nie je odôvodnená (porovnaj rozsudok Súdneho dvora vo veci Johann Gruber proti Bay WaAG z 20.01.2005, C-464/01, ktorý sa okrem iného v bodoch 34, 35 a 36 zaoberá aj výkladom pojmu spotrebiteľ). Citované rozhodnutie Súdneho dvora sa tiež venuje otázke dôkazných prostriedkov, dôkazného bremena, preukazovania relevantných skutočností pre aplikovanie spotrebiteľského práva (body 46 - 50), z ktorých možno vyvodiť záver, že vnútroštátny súd sa musí prednostne opierať o dôkazné prostriedky, ktoré objektívne vyplývajú zo spisu. Čo sa týka dôkazného bremena, strana dovolávajúca sa postupu podľa spotrebiteľského práva má dokázať, že zmluva nemá podnikateľský účel, pričom druhá strana má právo predložiť opačný dôkaz. V predmetnom exekučnom konaní z dôkazu predloženého oprávneným - úverovej zmluvy - zatiaľ vyplýva, že úver bol poskytnutý podnikateľovi, živnostníkovi. Táto skutočnosť nebola doposiaľ vyvrátená opačným dôkazom, resp. nebola súdom dostatočne odôvodnená inými okolnosťami, prečo by to tak nemalo byť. Odvolací súd je toho názoru, že vykladať obsah spotrebiteľskej zmluvy v prospech spotrebiteľa prichádza do úvahy až v prípade, keď je napevno ustálené, že sa jedná o spotrebiteľa, t.j. že sú splnené podmienky spotrebiteľskej zmluvy, a nie v prípade sporu, či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Je potrebné, aby exekučný súd zisťoval a posúdil obsah, povahu, účel zmluvy, na čo boli použité požičané peňažné prostriedky, ako aj objektívne okolnosti, ktoré sprevádzali jej uzavretie tak, aby bolo preukázané, či povinná konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorá okolnosť neumožňovala okresnému súdu vec správne právne posúdiť. V danom prípade je pre ďalšie vedenie exekúcie potrebné odstrániť rozpor ohľadom otázky, či úver bol poskytnutý spotrebiteľovi alebo fyzickej osobe podnikateľovi, konajúcemu v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ktorú nemožno považovať za spotrebiteľa. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a ods. 2 citovaného ustanovenia. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.