Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/11/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010429 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711010429.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, na verejnom zasadnutí dňa 25. apríla 2012, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, prejednal odvolanie obžalovaného A. V., proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene z 23.11.2011, sp.zn. 2T 78/2011 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. V. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného A. V. za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za to bol odsúdený podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2,4, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 a § 46 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov a pre výkon tohto trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený aj výrok o treste z rozsudku Okresného súdu vo Zvolene z 26.05.2011, sp.zn. 1T 28/2011, ktorým sa stal právoplatným dňa 11.06.2011 a týmto rozsudkom mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere 300 hodín. Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere dvoch rokov, s prihliadnutím na zrušený rozsudok a ukladaný súhrnný trest v zmysle citovaného predchádzajúceho rozsudku a zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému E. D. škodu v sume 549,- Eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, a to už do zápisnice o hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku a následne ho doplnil prostredníctvom svojho obhajcu v písomnom podaní. Odvolaním sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por., pretože z predmetného skutku sa necíti byť vinným. V rámci dôvodov odvolania rozvádza dôkaznú situáciu a obhajuje sa spôsobom v zmysle jeho predchádzajúcich výpovedí v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní a zotrváva na tom, že predmetný skutok nespáchal, vymyslel si ho poškodený E. D. za podpory H. H. a svedka H. X., ktorí potvrdili tvrdenie poškodeného. Súd uveril výpovediam týchto svedkov napriek tomu, že sú medzi nimi rozpory, ktoré by mali vzbudzovať pochybnosti o ich vieryhodnosti, ale s týmto sa súd nevysporiadal. Podľa jeho názoru poškodený E. D. konal pod tlakom svedka H. X., ktorý sa mu vyhrážal trestným oznámením, pretože ho zrejme neprávom robil zodpovedným za všetko, čo sa udialo ohľadom dodávky tejto montážnej peny. Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť napadnutého rozsudku a konanie rozsudku predchádzajúce, pritom zistil, že odvolanie odvolateľa nie je dôvodné. Prvostupňový súd pred vynesením napadnutého rozsudku vykonal všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti rozsudku vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne. Na zhromaždený súhrn dôkazov súdom prvého stupňa bol vyhodnotený v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. na základe zásad správneho myslenia a vnútorného presvedčenia a odvolací súd po takomto hodnotení dôkazov sám musí konštatovať, že nesporne preukázaná vina obžalovaného v zmysle výrokovej časti napadnutého rozsudku. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa dostatočne zrozumiteľne a obsiahlo odôvodnil všetky výroky napadnutého rozsudku, tieto si osvojil, stotožňuje sa s nimi, a preto v ďalšom na ne iba poukazuje v záujme zbytočného opakovania tých istých dôkazov a úvah o nich. Reagujúc na odvolanie obžalovaného však krajský súd musí zdôrazniť, že dôkazná situácia je tak jednoznačná a presvedčivá, že nie je dôvod pochybovať o vine obžalovaného a správnosti posúdenia jeho konania z hľadiska objektívnej i subjektívnej stránky, keď všetky nazhromaždené dôkazy, s výnimkou výpovede samotného obžalovaného a v rámci jeho obhajoby, smerujú k tomu istému záveru a poznatku a úplne vyvracajú obhajobu obžalovaného, ktorá je dosť nelogická i bez týchto dôkazov. Nie je zistený žiadny taký rozpor vo výpovediach svedkov, ktorý by skutočne spochybňoval vieryhodnosť týchto výpovedí, pokiaľ sa vyskytli určité rozpory, tieto boli vysvetlené, hlavne pokiaľ ide o výpoveď svedka X. a svedkyne H. H., ktorí sú na rozdiel od obžalovaného bezúhonní občania, vrátane poškodeného, ktorý práve doplatil na svoj priateľský vzťah vo vzťahu k obžalovanému a porušil určité pravidlá v zmysle firmy, v ktorej pracoval, keď bol vyslovený zákaz obchodovania s obžalovaným, s prihliadnutím na jeho predchádzajúce dlhy vo vzťahu k ich spoločnosti a dokonca vedené exekučné konanie pre vymoženie predchádzajúcich dlžôb obžalovaného v tejto spoločnosti. Súd prvého stupňa nepochybil ani vo výroku o treste, keď pri rozhodovaní o jeho druhu a výmere prihliadol na všetky významné skutočnosti v zmysle ust. § 34 Tr. zák., vrátane ust. § 37 a § 38 Tr. por. a následne potom za použitia § 42 ods. 1 Tr. por. ukladal obžalovanému trest súhrnný, zohľadňujúc aj tú skutočnosť a vinu, z ktorej bol uznaný zrušeným rozsudkom okresného súdu z 26.05.2011. Dostatočne bral v úvahu priťažujúce okolnosti, keď u obžalovaného poľahčujúce okolnosti neboli, a uložil obžalovanému trest pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorý trest zodpovedá aj hľadiskám individuálnej a generálnej prevencie. Pre výkon trestu bol zákonne zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin. V zmysle ust. § 61 ods. 1,2 Tr. zák. bol obžalovanému zákonne uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu dvoch rokov, ktorý bol obžalovanému uložený pôvodným rozsudkom, zrušeným vo výroku o treste. Je zákonné a logické, že obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému E. D. škodu, ktorú mu spôsobil svojou trestnou činnosťou, pritom poškodený si svoj nárok uplatnil riadne a včas. Z uvedených dôvodov krajský súd považuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu za zákonný a nemal iné východisko ako odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.