Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/70/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010629 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711010629.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí dňa 11.septembra 2012 v senáže zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Juraja Babjaka o odvolaní obžalovaného W. T. a poškodenej C. E. zastúpenej splnomocnencom JUDr. Emilom Vaňkom proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene sp.zn. 4 T 113/11 zo dňa 4.5.2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného W. T. z a m i e t a . Podľa § 316 ods.1 Tr.por. sa z a m i e t a aj odvolanie poškodenej C. E. zastúpenej splnomocnencom JUDr. Emilom Vaňkom. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný W. T. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm.a) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že v presne nezistenú dobu od mesiaca december 2007 do 23.04.2008 v mieste trvalého bydliska vo X. na ulici J. E. XXXX/XX, okres X. týral a spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej manželke C. T., t.času E., nar.XX.XX.XXXX, bytom X., J. E. XXXX/XX tým spôsobom, že jej vulgárne nadával a ponižoval ju, neustále ju kontroloval, zakazoval jej udržiavať osobný aj telefonický kontakt s inými osobami, pod hrozbou straty zamestnania ju donútil uzatvoriť zmluvu o úvere so spoločnosťou GE Money č.XXXXXXXX na finančnú hotovosť vo výške 70.000,-Sk (2.323,56 €), ktorý úver jej bol poskytnutý, pričom jej peniaze po prevzatí následne vzal a použil pre vlastnú potrebu, fyzicky ju opakovane napádal tak, že jej dával facky, čo vyústilo do toho, že ju dňa 18.04.2008 okolo 22.30 hod. v mieste trvalého bydliska fyzicky napadol, čím jej spôsobil podľa lekárskej správy pohmoždenia krku obidvoch pliec a pravého lakťa s PN do 7 dní a dňa 19.04.2008 sa jej vyhrážal smrťou, načo C. T. dňa 23.04.2008 opustila miesto spoločného trvalého bydliska, čím týmto svojím konaním ohrozil jej psychické a fyzické zdravie, kde v dôsledku takéhoto jeho konania došlo k neurotickému vývinu osobnosti poškodenej. Bol za to odsúdený podľa § 208 ods.1, § 38 ods.2, § 39 ods.1, ods.3 písm.e) Tr.zák. k trestu odňatia slobody na dva roky. Podľa § 49 ods.1 písm.a), § 50 ods.1 Tr.zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 roky. Podľa § 50 ods.2, § 51 ods.4 písm.I) Tr.zák. bola obžalovanému uložená povinnosť počas skúšobnej doby podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom obhajcu v zákonnej lehote odvolanie. V písomne zdôvodnenom odvolaní uviedol, že s napadnutým rozsudkom nesúhlasí a považuje ho za nezákonný. Podľa neho nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by sa mal dopúšťa konania uvedeného v rozsudku a naplnil tak znaky žalovaného trestného činu. Obžalovaný má za to, že v rámci vykonaného dokazovania neboli zabezpečené dôkazy, ktoré by potvrdzovali tvrdenie poškodenej, a to ani vypočutím svedkov blízkych príbuzných poškodenej. Aj títo uvádzali, že neboli prítomní pri hádkach, ani nejakých situáciách, kde by sa voči nej správal nevhodne, či napadol poškodenú a navyše títo svedkovia tiež uvádzali, že poškodená sa nesťažovala na jeho správanie. V tejto súvislosti sa odvoláva aj na výpoveď svojej matky, ktorá ako svedkyňa nepotvrdila nejaké prejavy fyzického, či psychického príkoria zo strany obžalovaného voči poškodenej. Obžalovaný spochybnil tiež lekárske potvrdenie o ošetrení poškodenej, keď malo medzi nimi dôjsť k žiarlivostnej hádke, kde ju mal napadnúť s tým, že lekársky sa dala vyšetriť až s odstupom niekoľkých dní a v zdravotníckom zariadení, kde pracuje jej matka ako zdravotná sestra. Ani učiteľka maloletej dcéry poškodenej nezbadala zmenu na správaní maloletej. Odvolateľ vyslovuje názor, že nebolo náležite preukázané, že zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvorila poškodená si ponechal peniaze pre seba. Dôvodí tiež, že nemohol zakázať poškodenej telefonický kontakt, keď od skorých ranných hodín do večerných hodín bol v práci a poškodenej nič nebránilo v telefonovaní. Neobmedzoval ju ani v zamestnaní, naopak vybavil jej prácu v banke a financoval jej školenia. Popiera, aby akýmkoľvek spôsobom ohrozil fyzické, či psychické zdravie poškodenej, pretože u poškodenej sa jednalo už o druhé manželstvo a z jej vyjadrení vyplynulo, že mala zlý vzťah aj k bývalému manželovi a aj tieto skutočnosti mali vplyv na poškodenú. Obžalovaný poukázal aj na výpoveď znalca psychiatra, ktorý všeobecne popísal črty týraného človeka, pričom na poškodenej takéto črty neboli viditeľné. V konaní poškodenej vidí účelovosť, keďže im dochádzali finančné prostriedky a oproti minulosti boli na tom finančne podstatne horšie. Po opustení spoločnej domácnosti poškodená z bytu zobrala aj jeho osobné veci a takýmto spôsobom týraná osoba nekoná. Navrhol preto rozsudok zrušiť a jeho spod obžaloby oslobodiť. Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nemožno označiť za dôvodné. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto potom vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a vyvodil z nich správne skutkové závery a následne i závery právne. Obžalovaný od počiatku popieral, že by sa dopustil akéhokoľvek protiprávneho konania spočívajúceho v zlom nakladaní s poškodenou formou ponižovania, pohŕdavého zaobchádzania, sledovania, vyhrážania sa vyvolávaním strachu, či bitím poškodenej. Jeho obhajoba bola však vyvrátená najmä výpoveďou poškodenej C. T., v súčasnosti E., ktorá opakovane popísala, že po počiatočnom súžití, ktoré bolo možné označiť za dobré sa správanie obžalovaného zmenilo v tom, že jej začal vulgárne nadávať, ponižovať, a to i v prítomnosti dcéry. Keď jej bola ponúkaná práca na viacerých pracoviskách, prikázal jej, do ktorého má nastúpiť. Keď následne išla na školenie, musela hlásiť svoj pobyt, obžalovaný ju neustále telefonicky kontroloval, dával si robiť výpisy z jej telefonických hovorov, zakazoval jej, aby sa stretávala s blízkymi príbuznými, telefonovať s rodičmi mohla len z pevnej linky za jeho prítomnosti. Keď jej zakúpila matka mobilný telefón, tak tento jej zobral. Musela mu tiež odovzdávať zarobené peniaze, často dostávala facky, a to aj za otázky, ktoré považoval obžalovaný za nevhodné, ako uvádzala, naposledy ju fyzicky napadol 18.4.2008. Ako poškodená uvádzala, spočiatku sa nesťažovala na správanie obžalovaného, neskôr sa posťažovala prostredníctvom mailov, ktoré však posielala z práce. Poškodená tiež popísala ako ju obžalovaný donútil zobrať si úver, pričom peniaze z neho musela odovzdať a tento úver musí splácať. Výpovedi poškodenej nasvedčovali aj výpovede jej príbuzných C. E., K. E., O. G. a C. K.. Svedkovia síce nevideli, aby obžalovaný poškodenú v ich prítomnosti fyzicky napadol, boli však svedkami toho, že obžalovaný ju neustále kontroloval, poškodená prestala s rodinou komunikovať a navštevovať napriek tomu, že predtým tak robila veľmi často. Poškodená podľa nich pôsobila vystrašene a unavene. Aj znalec psychológ uvádzal, že v osobe obžalovaného ide o osobnosť egocentrickú, má vysoké sebahodnotenie so snahou o dominanciu. Agresivita je jeho trvalou črtou, schopnosť obžalovaného hodnoverne vypovedať je znížená. Aj zo spisu o rozvode manželstva obžalovaného s prvou manželkou vyplýva, že obžalovaný sa aj voči nej správal tak, že ju ponižoval, urážal a viackrát ju aj fyzicky napadol. Z lekárskej správy vyplynulo, že poškodená po poslednom napadnutí obžalovaným utrpela drobné zranenia. Aj krajský súd vzhľadom na tieto dôkazy má za to, že obžalovaný bol prvostupňovým súdom správne uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 Tr.zák, pretože týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, údermi, spôsobením rán, ponižovaním, pohŕdaným zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie. Uložený trest v trvaní dva roky považuje odvolací súd skôr za mierny, avšak nie nezákonný, a to i za požitia zmierňovacieho ustanovenia. Vzhľadom na okolnosti prípadu i na osobu obžalovaného bolo možné odložiť trest na skúšobnú dobu 3 roky. Okresný súd nepochybil, keď uložil obžalovanému aj povinnosť spočívajúcu podrobiť sa psychoterapii, resp. zúčastniť sa psychologického poradenstva počas skúšobnej doby. Vychádzajúc z uvedeného preto krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol. Odvolanie proti rozsudku podala aj poškodená prostredníctvom splnomocnenca. Toto odvolanie však bolo podané oneskorene a preto krajský súd zo zákona ho musel zamietnuť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.